Moje dieťa má nevhodných kamarátov

Kamaráti sú pre deti dôležití. Problém nastáva, ak vaše dieťa ťahajú dole.
Kamaráti sú pre deti dôležití. Problém nastáva, ak vaše dieťa ťahajú dole. / Foto: Bigstock

Vaše dieťa nastúpilo do školy a po niekoľkých dňoch prišlo domov s tým, že má nového kamaráta. Lenže dobrá správa stratila zakrátko príchuť radosti, keď ste čo to o priateľovi zistili a teraz ste presvedčení, že nie je pre vaše dieťa tým správnym parťákom. Ako sa v tejto chvíli citlivo zachovať, lebo hoci chcete riešiť vzťah vášho dieťaťa ku kamarátovi, riziku vystavujete najmä ten váš, vzájomný.


Rodičia sa snažia urobiť pre svoje deti možné aj nemožné, len aby boli šťastné a spokojné. Zdá sa však, že ani to nie je niekedy dosť. Okrem najbližších dospelých sú ešte aj iní ľudia, ktorí majú na deti zásadný vplyv. A títo nemusia byť práve najideálnejšími spoločníkmi. Sú to ich rovesníci.

Deti sú individuality a ako rodičia by sme im mali poskytnúť dostatočný priestor, aby sa tak smeli aj prejaviť. Lepší príklad, ako nechať výber ich priateľov na nich, by sme asi ťažko hľadali. Priatelia sú jednoducho ich voľba, s ktorým veľa nenarobíme. Nemôžeme im povedať nič, čo by ich dokázalo efektívne ovplyvniť natoľko, aby zmenili svoje rozhodnutie ohľadom ľudí, s ktorými chcú zažívať spoločné dobrodružstvá, tráviť voľný čas a šepkať si tajomstvá. Ak sa budeme pokúšať odhovoriť ich od nepríjemného kamaráta zo susedstva, či bláznivej priateľky zo školy, jediné, k čomu sa môžeme dopracovať je, že pomyselný rozchod sa síce odohrá, ale nebude to medzi parťákmi, ale medzi dieťaťom a rodičom.

To však nemení nič na situácii, z ktorej sme nešťastní a ktorú by sme si predstavovali ináč. Tlak rovesníkov je silná premenná, ktorá dokáže zásadne ovplyvniť život nášho potomka. Žiaľ, nie vždy takým smerom, aký by sme si predstavovali. Možno to poznáme z vlastných skúseností, azda sme to zažili na vlastnej koži a teraz chceme ochrániť dieťa pred podobným pádom, či sklamaním, ktoré máme už za sebou my. Prvým krokom je uvedomiť si, aký zásadný dopad môže mať tlak rovesníkov na naše dieťa.

 

Tlak kamarátov prežíva každé dieťa inak

Tlak rovesníkov môže mať, podľa Bretta Laursena, profesora psychológie z Floridskej Atlantickej univerzity, niekoľko foriem. Najbežnejšie sú dva typy, implicitný a explicitný. Prvý vychádza z vnútra, z vlastného presvedčenia, druhý pod vplyvom vonkajších okolností. Odborník ich bližšie vysvetľuje na príklade, kedy, povedzme, váš dlhovlasý syn nastúpi do školy a onedlho si nechá svoje pestované vlasy ostrihať nakrátko. Čo bolo impulzom na takúto zásadnú zmenu? Možno si niekto z jeho vlasov uťahoval, vtedy ide o explicitnú formu nátlaku. Alebo, naopak, tlak môže byť implicitný a vychádzať z vnútra vášho syna. Možno sám cítil, že lepšie zapadne do kolektívu, keď bude mať krátky účes. Azda sa nazdával, že medzi rovesníkmi s krátkymi vlasmi si skôr nájde kamarátov, keď im bude podobný a nechcel ich svojim odlišným zjavom odradiť od nadviazania kontaktu. Možno si myslel, že krátke vlasy reprezentujú istý status, zdalo sa mu, že tí s krátkymi vlasmi sú v škole populárnejší. Určiť presne príčinu je náročné, nemusí to byť ani jeden protipól, ale kombinácia oboch. Obdobná situácia môže nastať pri zmene obliekania sa, či rozprávania a používania slangu.

Tlak rovesníkov je odlišný u dievčat a u chlapcov. Dôvod je, podľa B. Laursena ten, že kým chlapci trávia svoj čas väčšinou v skupine, dievčatá sú radšej vo dvojiciach. Preto tlak na chlapcov súvisí najmä s tým, aby zapadli do kolektívu ako takého a potrebujú byť akceptovaní viacerými rovesníkmi. Dievčatá sa sústredia skôr na to, aby dobre vychádzali so svojou priateľkou. Takže u dievčat vidíme viac individuálneho vplyvu a u chlapcov ide skôr o tlak celej skupiny.

Vedci ďalej zistili, že tlak rovesníkov dokonca ovplyvňuje u tínedžerov vývoj mozgu. Výsledky štúdie z Filadelfie poukázali na to, že prítomnosť kamarátov aktivuje časti mozgu, ktoré zodpovedajú za podstupovanie rizika a následnú odmenu. Inými slovami, mládež stráca v spoločnosti priateľov zábrany vedúce k riskantnému správaniu, no bez ich prítomnosti sa toto nedeje. Odborníci spravili jednoduchý test, simulovanú jazdu autom. Prvú časť prešli sami a pri druhej ich pozorovali rovesníci. Ich prítomnosť vzbudila v sledovaných deťoch pocit, že ich rovesníci za riskantné rozhodnutia ocenia.

Je jasné, že vplyvu okolia sa naše deti nevyhnú a my ich nedokážeme pred ním ochrániť, inak by sme ich museli zavrieť doma. Mali by sme sa s tým vyrovnať, potrebujú ísť vlastnou cestou a ochutnať svet sami. Znie to síce hrozivo, ale len tak ich necháme zdravo rásť a dospieť v rozumných, inteligentných dospelých.

 

Buďte deťom oporou

Základom toho, aby sa nám v tejto kritickej fáze nevymkla výchova z rúk, je komunikácia. Tá by mala stáť na otvorenosti, dôvere a čestnosti. Pozícia rodiča nám dáva do rúk moc, ktorá je stále nad ostatným vplyvom, a preto by deti mali vedieť, že k nám môžu prísť s čímkoľvek. My ich vypočujeme a nebudeme hneď súdiť. Zaujímajte sa preto o ich deň, ako sa mali, čo robili. Nech to však nie je iba úctivá výmena názorov: „Ako bolo v škole?“ „Dobre,“ „Čo ste robili?“ „Nič zvláštne“. Buďte vždy pripravení vypočuť ich, keď budú mať chuť s vami rozprávať. Nech vedia, že za vami môžu prísť kedykoľvek, keď budú potrebovať pomôcť. Choďte na ich aktivity, tanečné súťaže, či futbalové zápasy. Zistíte, čo majú a nemajú rady, akých kamarátov si vyberajú, čo sa im páči. Nielen že im budete oporou, ale ich kamaráti uvidia, že ste tu, aby ste ich viedli a chránili.

Pátrajte po pocitoch detí a hľadajte náznaky možných problémov. Komunikácia má byť oboma smermi, umožnite preto deťom, aby sa aj ony mohli pýtať vás. Niekedy je dobré získať perspektívu iného človeka na to, aby si mohol dotyčný spraviť vlastný úsudok.

Stojte si za svojimi hodnotami a stanovte doma pravidlá, aby bolo jasné, čo sa u vás ešte môže a čo je už za pomyselnou čiarou. Deti takto prirodzene a rýchlo rozpoznajú, ak sa ocitnú v situácii, ktorá nemusí mať príjemný koniec. To, čo im od malička vštepíme, k tomu sa budú vracať ešte aj v dospelosti. Ak budú napríklad vedieť, že základom je ich bezpečnosť, vždy by sa mali cítiť dobre a bezpečne, pravdepodobne si zvolia kamarátov a prostredie, v ktorom sa takto cítia.

V neposlednom rade dajte dieťaťu pocítiť, ako veľmi ho milujete. Nielen slovami, ale aj skutočnými činmi. Láska sa dostane do jeho srdca a odtiaľ ju nikto nevytrhne, ani tí najhroznejší rovesníci.

Čítajte viac o téme: Priateľstvo
Zdieľať na facebooku