Dozvedieť sa, že váš syn, či dcéra šikanuje iné dieťa je závažná a nepríjemná správa, ktorú azda nechce počuť žiaden rodič. Ak to je však váš prípad, určite sa po počiatočnom šoku dostaví pocit hanby. Lenže hanba nie je na mieste. Bola by, ak by ste sa rozhodli takéto správanie dieťaťa ignorovať. Každý drobec si však zaslúži niekoho, kto ho bude bezpodmienečne ľúbiť natoľko, že mu pomôže nájsť opäť pevnú pôdu pod nohami a vráti ho naspäť, tam, kde sa k sebe správame s rešpektom, úctou a ľudským teplom. Aj ten najhorší prípad sa môže otočiť, zo šikanujúceho dieťaťa ešte môže vyrásť vynikajúci človek, stačí k tomu láska, pozornosť a korektné stanovenie hraníc.
Hovorí sa, že robiť chyby je ľudské a fakt je, že nikto nie je dokonalý. Žiaden dospelý a žiadne dieťa. Tým, že sa mýlime a občas spravíme nie práve najšťastnejšiu voľbu, sa učíme a rastieme. Chyby nás nasmerujú k múdrosti, nadhľadu a sile potrebnej na to, aby bol náš život plný, krásny, bez ľútosti a stagnácie.
Nie je to vina rodiča
Ak zistíte, že vaše dieťa šikanuje iných, asi sa budete cítiť zle, zahanbene, zmätene. Možno si budete vyčítať veci, ktoré sa u vás odohrali, vravieť si, že nie ste dobrý rodič, že ste niekde zlyhali, niečo dôležité vám ušlo. Možno áno, možno nie. Bohužiaľ, nikto vám nedá k dieťaťu návod na zaobchádzanie, každý rodič sa učí v behu.
Ďalší dôležitý moment, ktorý by ste si mali uvedomiť je, že dieťa, ktoré šikanuje iných, nie je zlé dieťa a nemusí mať hrozných rodičov. Takéto dieťa sa len niekde na ceste naučilo nevhodnému správaniu, niekedy vplyvom okolností okolo neho alebo niečím, čo sa mu stalo, no aj toto sa dá zvrátiť.
Ak je vaše dieťa to, ktoré iným ubližuje, je kľúčové na to správne zareagovať. Pocit viny, sebaobrana, ani smútok nepomôžu. Radšej sa sústreďte na potrebné kroky. Každé dieťa by malo vedieť, že robí niečo zlé, čo mu v budúcnosti prinesie nepríjemné pocity a šikanovanie také určite je. Dieťa by to malo počuť od ľudí, ktorí ho milujú, nie od ostatných, ktorí si nebudú brať servítku pred ústa. Rozdiel medzi deťmi, ktoré sa z nepríjemnej skúsenosti poučia a dostanú a tými, ktoré nie, tkvie práve v reakcii rodičov. Rodičia, ktorí ignorujú správanie svojich potomkov, ich úspešne navigujú na cestu, kde sa budú deti cítiť vyčlenené zo spoločnosti. Budú samotárske, nešťastné a budú celý život hľadať odpoveď na otázku, prečo ich nikto nemá rád, lebo nikto ich rád mať nebude. Navyše títo rodičia sami zažijú hrozné správanie svojich detí, lebo sa otočí aj proti nim. Na druhej strane, tí rodičia, ktorí spozorujú antisociálne správanie a zareagujú správne, vychovajú človeka, ktorý bude cenným jedincom pre spoločnosť.
Detskému šikanovaniu sa dá predísť
Napriek tomu, že rodičia často vravia, že chcú, aby ich deti boli dobré a príjemné, harvardský psychológ Richard Weissbourd, vo svojom výskume zistil, že deti sa skôr zameriavajú na to, ako sa im darí, ako na to, ako sa správajú k iným ľuďom. Až 80% detí v jeho prieskume uviedlo, že najdôležitejšia vec je pre ich rodičov úspech alebo šťastie detí. Len približne 20% dalo na prvé miesto starostlivosť o druhých. To neznamená, že deti nemajú starosť o iných a nezaujímajú ich, je to však zatienená tlakom na dobré známky a osobné šťastie. Iste na týchto veciach tiež záleží, ale je to v rozpore s tým, čo chcú pre deti rodičia a ako to deti vnímajú.
Na to, aby sa dieťa uchýlilo k šikanovaniu iných, existuje niekoľko rizikových momentov. Jeden z najvýraznejších je napríklad chýbajúca prítomnosť a záujem rodiča. Deti potrebujú pozornosť, lásku a vedenie. Bez toho si nedokážu poradiť. Rodičia, ktorí nedokážu otvorene deťom ukázať, že im na nich záleží, budú mať deti, ktorým na iných nezáleží. Ďalším je príliš voľná, alebo príliš prísna výchova. Deti by mali poznať, kde sú ich hranice a budú tlačiť, až kým na ne nenarazia. Čím ďalej hranice sú, tým väčší tlak vyvinú, aby ich odhalili. Naopak, deti, ktorých rodičia používajú vo výchove fyzické alebo emocionálne tresty, ako zahanbovanie, či podmienečnú lásku, budú mať deti, využívajúce podobné prostriedky pri kontakte s inými deťmi. K tomu, že vaše dieťa sa uchýli k šikanovaniu, môže prispieť aj šikanovanie od starších súrodencov alebo zo skupiny detí, kam vaše dieťa patrí. Všetci chceme cítiť spolupatričnosť k niečomu, aj deti. Pocit, že niekam patríme, je pre deti ešte dôležitejší ako súhlas rodičov, či učiteľov. Deti napodobnia to, čo vidia a čo musia, aby ich prijali tí, na ktorých im záleží.
Dobrá správa je, že deti prirodzene chcú robiť dobré veci. Niekedy sú však zmätené, čo je vlastne dobré a čo už nie, alebo ako efektívne uspokojiť svoje potreby a pokiaľ nie je pri nich niekto, kto ich dokáže nasmerovať, môžu skĺznuť zlým smerom. Preto potrebujú pevného, milujúceho a pozornosť venujúceho rodiča, pod ktorého vedením budú schopné empatie a vhodných sociálnych zručností.
Ako si poradiť s nepríjemnou situáciou
Dajte prívetivosti prioritu. Nestačí, že dieťaťu poviete, aby bolo dobré. Musí vedieť, že toto je to najdôležitejšie. V rodine si rešpekt voči sebe stanovte na prvom mieste a správajte sa k sebe milo. Všetci môžu byť nahnevaní, frustrovaní, unavení alebo vystresovaní, ale záleží na spôsobe komunikácie jedného s druhým. Bez vzájomného rešpektu to nepôjde. Nie vždy sa dobré úmysly vydaria, vtedy ukážte deťom ako sa ospravedlniť a priznať si chybu.
Podporujte ich v tom, aby rozmýšľali, čo asi potrebujú druhí. Naučte ich, ako sa zamerať na iných, nie len na seba, ako reagovať na potreby druhých. Schopnosť naučiť sa postarať o seba a rešpektovať pri tom potreby druhého, je jedna z najdôležitejších životných výziev. Ak sa vám podarí naučiť ich to, vyrastú z nich šťastní jedinci so zdravými vzťahmi a pevným presvedčením o sebe.
Podporte ich vďačnosť. Ak budú vďačné, skôr dokážu pomôcť druhým, či odpustiť im ich chyby a prešľapy. Spýtajte sa ich na pár vecí, za ktoré sú vďačné každý deň a na oplátku im povedzte o sebe. Nech je jedna z tých vecí, o ktorých budete hovoriť, týkajúca sa detí a niečoho, čo spravili a bolo to príjemné. Záleží aj na maličkostiach, lebo práve z nich sa vytvárajú veľké veci. Deti majú rady, ak počujú, že ste pre niečo na ne pyšní.
Poskytnite im priestor, aby sa mohli o niečo starať, či už to je pomoc pri príprave jedla, venčení psa, či s malým súrodencom. Na oplátku sa zase vy postarajte o nich, aby vedeli, že láskavosť sa im vráti. Potom rozšírte okruh o ľudí, o ktorých sa môžu postarať, pretože je iste ľahšie starať sa o niekoho blízkeho, než o niekoho vzdialenejšieho. Deti by si mali uvedomiť, že okrem úzkeho rodinného kruhu existujú aj iní ľudia. Rozprávajte sa o tom, čo sa deje v ich a vašom okolí, v inom meste, vzdialenom štáte. Ukážte im, že vám je ľúto, ak iné deti prehrali futbalový zápas, alebo že nový spolužiak nemá ešte kamarátov. Možno práve váš syn, či dcéra k nemu podíde, pozdraví a nadviaže nový, obohacujúci vzťah. Naučte deti, aby boli vďačné, ak im niekto pomôže, nech je to úplne cudzí človek v obchode, v autobuse alebo na ulici.
Pokúste sa pochopiť motiváciu svojich detí. Ich správanie je motivované potrebami, hoci si môžu zvoliť tú najmenej efektívnu metódu na ich dosiahnutie. Ich správanie nezmeníte, ak neprídete na to, prečo robia to, čo robia. Potreby nezmiznú len preto, že im nevenujete pozornosť. Nepýtajte sa však „prečo“, ale „čo“. Čo cíti vaše dieťa, keď sa správa tak, ako sa správa. Čo sa deje v ich vnútri? Aké pocity majú pred tým a potom, ako niekomu niečo urobili, dobré, či zlé? Prívetivosť sa deti naučia tak, že budú vidieť nás, ako sme milí a ohľaduplní k ostatným. Buďte takí, akí chcete, aby boli vaše deti. Hovorte o sebe, o vlastných skúsenostiach s tým, keď bol niekto k vám zlý alebo vy k nemu. Buďte otvorení. Niekto nie je dokonalý. Povedzte, ak ste urobili chybu, uvedomili ste si to a snažili sa ju napraviť.
Využite známu hru s jablkom. Nechajte deti, nech ho pohadzujú, búchajú do neho. Ukážte im, že zvonku vyzerá jablko stále rovnaké, ale keď ho rozkrojíte, je doráňané a hnedé. Vysvetlite, že takto funguje šikanovanie. Hoci navonok rany nevidíte, vnútri ostávajú. Povedzte deťom, že šikanovanie spôsobuje iným bolesť, smútok a depresiu.
