Mnoho rodičov si vôbec nevšimne, alebo spozoruje až neskôr, že ich drobec sa obáva vecí viac než je bežné. Znaky úzkosti v batoliacom veku môžu byť zavádzajúce. Každé dieťa je iné, u niektorých spozorujete mnoho spoločných znakov, u iných len zopár. Úzkosť sa môže prejaviť mnohými spôsobmi, navyše u každého inak. Samozrejme, nedajú sa prehliadnuť výrazné obavy a fóbie, ale okrem nich sú aj jemnejšie náznaky toho, že drobec je úzkostlivý až nad mieru. Prejavujú sa napríklad ako problémy v správaní alebo v zmyslovom vnímaní.
Najvýraznejší rozdiel medzi bežnými obavami detí a úzkostným stavom je, podľa odborníkov, vo veľkosti ich strachu. Obavy sú síce prirodzená reakcia organizmu na dianie navôkol, stresovú, či nebezpečnú situáciu, ale dieťa bude potrebovať pomoc odborníka, ak je jeho strach príliš veľký, keď pretrváva, alebo keď ovplyvňuje život a zdravý vývin batoľaťa.
Dieťa sa nevie oddeliť od rodiča
Strach a obavy sú u malých detí bežnou súčasťou života. Úzkostlivé deti sa však boja viac, než ich rovesníci. Najčastejšími spúšťačmi záchvatov panického strachu sú pavúky, vtáky, či iné zvieratá, tiene, tma, strašidlá, dinosaury, strach vo vani z toho, že ich voda stiahne do odtoku, pavúky v kúpeľni, či na toalete.
Malé dieťa, ktoré podľahne svojim obavám si neuvedomuje, že sú prehnané, či úplne nerealistické. Jediný spôsob, ako ich vie prejaviť, je správaním. Keď napríklad na vás doslovne visí alebo sa bojí zaspať, mohol ho ovládnuť strach z toho, že sa vám niečo stane. Keď si neustále umýva ruky alebo sa vás dookola vypytuje, či nebude choré, môže byť za tým obava z choroby.
Separačná úzkosť je bežná v batoliacom veku okolo ôsmich mesiacov. U úzkostlivých detí však dosahuje nebývalých rozmerov a správanie drobcov nezodpovedá ich fyzickému veku, napríklad rok a pol staré dieťa nechce spustiť rodiča z očí, alebo sedem ročný žiak má problém rozlúčiť sa s ním pred školou. Dieťa má veľké problémy rozlúčiť sa pri separácii od rodiča, byť samo v izbe, spať potme, pretože sa bojí, že ak nebude s rodičmi, niečo zlé sa mu stane. Doma ich stále nasleduje, vyhýba sa návštevám, nechce spustiť rodičov z očí. Úzkostlivé batoľa je ako detektív svojho rodiča. Stále ho sleduje, ide za ním z miestnosti do miestnosti. Ak dospelý náhodou zájde na toaletu a ono ho nevidí, spustí hysterický výstup. Pletie sa rodičom pod nohami a akákoľvek forma separácie je dôvodom na paniku. Príde mu zle, bolí ho hlava, či bruško.
Rituály sa musia dodržiavať za každú cenu
Deti, ktoré trpia úzkostnými poruchami sa tiež pokúšajú vyhýbať ich spúšťačom. Vidieť to napríklad v tom, že sa nezúčastňujú na aktivitách, ktoré s obľubou vykonávajú iné deti, sú hysterické pred návštevou lekára, tie staršie pravidelne ochorejú v nedeľu večer, či v pondelok ráno.
Ďalším znakom toho, že váš drobec môže trpieť úzkostnými stavmi je napríklad prílišné ľpenie na denných rituáloch. Iste, každé batoľa má rado určitý režim, ale tie strachom ovládané nedokážu bez rovnakého denného režimu prežiť. Ich dni musia mať totožnú štruktúru a musia vedieť, čo ich čaká v každom ďalšom kroku. Keď sa plány náhodou nečakane zmenia, nedokážu to prijať a úplne ich to rozhodí. Deti s úzkostnou poruchou nevedia prijať zmenu a často sú hysterické, keď sa ich denná činnosť len mierne vychýli zo zabehnutých koľají. Ich život sprevádza množstvo rituálov, ktoré musia vyzerať stále rovnako a počas dňa prichádzať v presne stanovenom čase a poradí. Navyše majú prísne požiadavky na mnohé bežné veci. Napríklad na tanier, z ktorého jedia, pohárik, z ktorého pijú a jedla, ktoré jedia. Iba fialová miska je na kašu, vidličkou jedia zemiaky, lyžičkou ryžu, chlieb musí byť nakrájaný na trojuholníky, mrkva len na pásiky a mierne potlačenú broskyňu odmietnu úplne. Jedlo je špeciálna kategória, tu je jasne vidieť rozdiel medzi normálnym odmietnutím ochutnávky nového jedla a šialeným výstupom, keď zistia, že na tanieri majú niečo, čo nechceli. Jedla sa ani nedotknú, prípadne im vadí jeho chuť, či štruktúra v ústach a napína ich z toho. Zvyčajne majú len zopár jedál, ktoré vzali na milosť. Trvanie na rituáloch totožných každý deň sa môže prejaviť aj napríklad v noci, keď vyžadujú, aby ste ich uložili rovnako, usporiadali im plyšové hračky v presne stanovenom poradí, dali im dobrú noc s tou istou rozprávkou a pusou úplne rovnako ako inokedy. Ak je niečo inak, budú trvať na tom, aby sa všetko dostalo do rovnakých koľají, ako pred tým.
Úzkostlivé deti sú zvyčajne príliš citlivé
Detstvo spojené s blatom je túžbou mnohých drobcov, no úzkostlivé batoľatá to majú presne naopak. Blato, špina a prach sú pre nich nočnou morou, nechcú sa zašpiniť, najmä zamazať si ruky. Vyhýbajú sa hre, pri ktorej hrozí, že nezostanú čisté a keď sa tak náhodou stane, okolie je svedkom veľmi dramatického výstupu. Drobci trvajú na tom, že si musia umyť ruky za každú cenu, drhnú si ich často, aj v prípade, že ich vôbec nemajú špinavé.
Úzkostlivé deti bývajú zväčša príliš citlivé nielen na čistotu, ale aj na zvuky, či materiál oblečenia. Vyrušuje ich hluk okolia, boja sa výrazných zvukov, napríklad vysávača, smetiarskych áut pri vysypávaní smetí, splachovania toalety, hlasnej hudby. Neznášajú špecifické druhy oblečenia, napríklad rifle, alebo úzke nohavice, ktoré obmedzujú ich voľnosť, nechcú ponožky s lemom okolo členkov, vadia im pri skúšaní visačky na veciach.
Nedôvera k neznámym je síce u drobcov na mieste, no tí, úzkostliví, sa zvyčajne nedokážu pustiť maminej nohy a trvá im veľmi dlho, kým sa v nejakej spoločnosti uvoľnia. Niektorí nedokážu tolerovať davy ľudí alebo príliš veľa detí, napríklad v detskom kútiku, či nejakej narodeninovej oslave.
Problémy so spánkom sú ďalším typickým znakom batoľaťa s obavami. Nedokáže zaspať samo a chce, aby bol rodič stále pri ňom. Často sa v noci budí na zlé sny, alebo preto, že sa bojí. Dobrá správa je, že čím skôr sa vám podarí odhaliť úzkosť u svojho drobca, tým včaššie sa naučíte ako mu efektívne pomôcť a naučiť ho spôsoby, ako ju ovládať a poradiť si s ňou.
