Robili to vaši rodičia, im ich rodičia a ešte pred tým ich rodičia. Vy ste z toho vyšli celkom v pohode, tak môžete rovnakú výchovu použiť aj na svoje deti. Je to skutočne tak? Nie je prekonaný názor, že deti potrebujú bitku, musia sa naučiť poslúchať na slovo, byť ticho a nikdy nespochybňovať autoritu rodiča vyvolanú nie rešpektom, ale strachom? Dnes máme k dispozícii množstvo vedeckých dôkazov o tom, ktoré konkrétne veci prenesené do modernej výchovy z minulosti nefungujú. Máte na to odvahu, aby ste negatíva minulosti preskúmali, spochybnili a začali novú generáciu detí vychovávať podľa iných princípov?
To, čo sa naučíme v detstve, má veľkú silu. Jedným z dôvodov je, že tieto názory a postoje sa k nám dostanú ešte pred tým, než máme mozgovú kapacitu vyvinutú natoľko, aby sme ich dokázali odmietnuť alebo spochybniť. Ak vás vychovali rodičia, ktorí bez rozmyslu preberali výchovu od staršej generácie bez toho, aby sa nad ňou, jej negatívami zamysleli, iste viete, ako veľmi to ovplyvnilo vaše správanie a aké trvalé stopy zostali na vašej duši. Jedna generácia len podávala výchovu aj s rozporuplnými pravidlami tej ďalšej, ktorá ju bez otázok prijímala a posúvala novej generácii. Deti dostávali doma bitku, rodičia, či učitelia im všetko zakazovali, prikazovali a kričali na ne. Dospelí dosiahli to, že deti sa začali voči nim vymedzovať, neverili im, klamali. Neskôr, keď drobci podrástli a cítili sa dosť silní na efektívnejší odpor, zväčša v období puberty, dochádzalo k dvom reakciám. Buď rebelsky protestovali, alebo sa zlomení podriadili. Tí druhí boli potom ako dospelí podriadení okoliu a nedokázali povedať, nieto presadiť, či obhájiť svoj názor.
Dnes sa zdá, že nová generácia rodičov má potenciál na to, aby prelomila túto zatuchnutú špirálu a využila príležitosti, ktoré ponúka doba nasýtená informáciami, vedeckými dôkazmi a štúdiami a pretavila prekonané výchovné metódy do väčšej otvorenosti, lásky, vzájomného rešpektu.
K negatívam výchovy z minulosti sa môžeme postaviť dvoma spôsobmi. Buď ich bez výhrad slepo prevziať, alebo ich odmietnuť a robiť veci úplne inak. Vďaka druhej možnosti zlomíme cyklus prežitých výchovných metód.
Ako sa postaviť k negatívnym vzorcom
Jedna z najvýraznejších chýb vo výchove predchádzajúcich generácií je podmienečnosť rodičovskej lásky. V minulosti sa deti často stretávali s tým, že ich rodičia mali radi vtedy, ak poslúchali na slovo a robili to, čo od nich chceli, v tej chvíli, ako vzniesli požiadavku. Problém je, že nikto nedokáže byť stále len „dobrý“. Sme ľudia a máme svoj temperament, nedokonalosti, tienisté stránky povahy. To ale neznamená, že nedokážeme byť odvážni, milujúci, príjemní. Tí, ktorých najviac ľúbime, nám občas lezú šialene na nervy, vytáčajú nás do biela a neraz cítime, ako veľmi nás sklamali. Pravda je však taká, že to platí i o nás, podobne to cítia aj deti. Každý občas robí chyby a nesprávne rozhodnutia. Je preto dôležité nespadnúť do pasce toho, že budeme drobcov ľúbiť len vtedy, keď spolupracujú, keď sa usmievajú a počúvajú. Dôležité je, dať im najavo svoju lásku a stáť pri nich v tých najťažších chvíľach, keď hystericky plačú, hádžu sa o zem, odvrávajú a neplnia naše príkazy na počkanie. Rodičia sú s deťmi na jednej lodi, je chybou dospelých tú loď opustiť, len preto, že sa nám nepáči reakcia dieťaťa. Ak dieťa pocíti v kľúčových negatívnych situáciách, že je milované bezpodmienečne, podarilo sa nám preťať kruh bolesti minulosti.
Inou výraznou chybou je vyhýbať sa konfliktu. Hádky spôsobujú problémy, preto je najistejšie sa im vyhýbať a radšej veci súhlasne odkývať. Určite? Zdravý vzťah poskytuje priestor pre nezávislosť myslenia a pocitov. Riešením je nájsť prospešný spôsob, ako vyjadriť túto nezávislosť. Láska neznamená poslušnosť a podriadenie sa, rozdielnosť sa v silnom, rešpektujúcom vzťahu skôr cení ako zadupáva. Keď sme boli deťmi, možno nás rodičia potrestali, ak sme nesúhlasili s ich názorom, no teraz vidíme, že sme vyrástli a nie sme bezmocní. Vidíme, čo je navôkol a máme silu to ovplyvniť. Aj deti majú svoj názor, svoj hlas a je dôležité, vypočuť ho. Neváhajte podporiť deti, aby požiadali o to, čo potrebujú. Pýtajte sa na ich názory, sledujte spôsob ich uvažovania. To, čo možno vyžaduje korekciu nie je obsah ich myšlienok, ale forma výpovede. Neznamená to, že s nimi budete vždy súhlasiť, no znamená to, že rešpektujete ich právo na názor. Keď trochu podrastú, príde čas, že budete od nich očakávať, aby mysleli vlastnou hlavou, neriadili sa a nepodliehali tlaku rovesníkov. Ak sa to nenaučili v detstve, lebo na to nemali priestor, prečo to od nich zrazu tak automaticky očakávate? No keď im toto umožníte, kým sú deťmi, naučia sa vyjadriť svoj názor, budú mať dosť sily, práve vďaka vzťahu, ktorý ste im umožnili s vami vybudovať. Tým, že vaše dieťa smie použiť najpopulárnejšie slovo v batoliacom období, povestné „nie“, keď budete vy potrebovať, aby nesúhlasilo, aby sa cítilo pri tom sebaisto, mali by ste mu dovoliť ho používať, keď bude potrebovať už v detstve. Netrénujte ho na to, že „nie“ nepatrí do jeho slovníka. Hoci to môže byť pre vás náročné a vyžadovať veľa sebazaprenia, vedzte, že váš malý človiečik skúša stanovovať a testovať vlastné hranice.
Ak si myslíte, že deti potrebujú disciplínu a vyžadovať od nich slepú poslušnosť je na mieste, je dôležité uvedomiť si, že keď to bolí alebo niekoho ponižuje, nie je to disciplína. Disciplína je o učení, nie o trestoch. Ak ich budete trestať za všetko, čo spravia zle, nesprávne, striehnuť na ich chyby, len aby ste im ukázali a dokázali, že sa mýlili, pôjde o obyčajný strach. Budú sa báť vás. Je vhodnejšie vyvarovať sa trestu len z dôvodu, že si neviete s niečím poradiť. Potrestať dieťa tým, že ho vezmete z ihriska, lebo nechce požičiavať hračky a háda sa s ostatnými deťmi, nie je vhodné riešenie. Skúste sa na chyby dieťaťa pozrieť ako na príležitosť niečo ho naučiť. Keď napríklad vezme hračku súrodencovi, povedzte mu, že ten je nešťastný a plače a pozvite ho, aby samo navrhlo spôsob, ako situáciu opäť upokojiť.
Ste dobrý rodič, aj keď o tom niekedy pochybujete
Pri všetkej tej výchove a dobrých radách, ktoré sa v nej snažíte uplatniť, možno zapochybujete, či ste dobrý rodič. Je to najmä v situáciách, kedy sa deti nesprávajú podľa vašich predstáv. Lenže pravda je inde. To, že sú zvedavé, neposedné, že sa hľadajú, spoznávajú svet a pri tom urobia chyby, nie je vaša vina. Ak sa snažíte byť tým najlepším rodičom vašim drobcom, ste na dobrej ceste. Iste, príde nepríjemná chvíľa, zlý deň, možno negatívne celé obdobie, ale byť rodičom je beh na dlhú trať. Tie najvhodnejšie chvíle na to, aby ste sa posunuli dopredu prídu vtedy, keď ste už zo všetkého vyčerpaní, keď sa pýtate sami seba, či ste dobrí. Deti potrebujú nastaviť hranice, ktoré sa dotýkajú tých vašich. Je to úplne prirodzený proces. Je normálne, ak prežijú pocit, že sme ich sklamali, ak sme im niečo nedovolili. Nikto nie je perfektný a dokonalý, nenechajte si vlastným vnútorným hlasom, či okolím nahovoriť, že je to inak.
