Takmer každý rodič by si želal, aby jeho potomkovia boli múdri, šikovní, aby sa im darilo vo všetkom, na čo siahnu. Vedci zistili, že ak zmeníme pár vecí v rodinnom režime, môžeme deťom výrazne pomôcť. Napríklad odporúčajú prihlásiť deti na hodiny hudby, poslať ich spať o hodinu skôr a podporovať ich v sebadisciplíne.
Hudba je malý zázrak
Myšlienka, že vďaka hudbe zmúdrieme, nie je nová. Aj vedecká obec potvrdila túto hypotézu štúdiou na 144 deťoch. Rozdelila ich do skupiny s výučbou hudby a do dvoch kontrolných skupín, jedna mala hodinu drámy a druhá nemala žiadne učenie. Pred a po výučbe deťom odmerali IQ. V porovnaní s kontrolnými skupinami, mali deti s hudobnou výchovou vyšší nárast IQ. Tento efekt bol síce relatívne malý, ale zaznamenali ho v celom rozsahu testov, vrátane merania akademickej úrovne. Prekvapením pri tomto pokuse bolo, že u detí v skupine s dramatickým krúžkom vedci zistili zlepšenie v sociálnom správaní, ktoré v hudobnej skupine nebolo.
Výskum z roku 2011 tiež priniesol dôkazy, že mozog hudobníkov sa rozvíja smerom, vďaka ktorému sú muzikanti čulí, živí, hraví, majú záujem o učenie a dokážu sa pozerať na veci s odstupom. Podobné rysy už pred tým vedci potvrdili u atlétov svetového formátu, top manažérov a tých ľudí, ktorí sa zaoberali transcendentálnou meditáciou. Práve takáto meditácia a tvorba hudby sú aktivity, ktoré odborníci odporúčajú ľuďom s túžbou zmeniť mozog k lepšiemu. Samozrejme, pokrok sa dá dosiahnuť aj konvenčnejším prístupom, dostatkom spánku, udržiavaním fyzickej kondície, zdravým stravovaním. Každá aktivita ovplyvňuje štruktúru mozgu, preto je dôležité aj to, ako myslíme. Ak sme závistliví, nahnevaní a zlomyseľní, toto negatívne nastavenie ovplyvní aj náš mozog. No ak sme otvorení, priateľskí a pomáhame či podporujeme druhých, v mozgu sa nám vytvoria úplne iné prepojenia.
Z hudobnej výchovy však nemajú benefity len učiace sa deti. Vedci dokázali, že hodiny hudby znižujú aj prejavy starnutia u dospelých. Ide predovšetkým o dve oblasti, ktorých úroveň rapídne klesá s vekom – pamäť a schopnosť počuť v hlučnom prostredí. Ideálne, podľa záverov štúdie, je, ak začnú s hudobným nástrojom deti do deväť rokov a hrajú neprestajne, po celý život.
Dajte si záležať na večierke
Vedci zistili, že nedostatok spánku dokáže rapídne zmeniť mozog dieťaťa. Jedenásťročné deti sa kvôli nemu dokonca môžu posunúť na úroveň spred dvoch rokov, keď mali deväť. Za týmto tvrdením stojí Avi Sadeh z Univerzity v Tel Avive. Pred niekoľkými rokmi urobil zaujímavý pokus. Vybral si 77 detí (jedenásť a deväťročných) a rozdelil ich do dvoch skupín. Prvá mala ísť spať skôr a druhá mala zostať dlhšie hore, po dobu troch nocí. Každé dieťa dostalo tzv. aktigraf, niečo ako hodinky na ruku, ktorý monitoroval ich spánkovú aktivitu. Prvá skupina spala každú noc o pol hodinu dlhšie, druhá o pol hodinu kratšie. Po tretej noci testovali vedci deťom neurobiologické funkcie na podobnom princípe ako učitelia, keď zisťujú schopnosť detí udržať pozornosť v triede. Výsledky boli zarážajúce. Ospalý jedenásťročný žiak podáva podobný výkon ako priemerné deväťročné dieťa. Strata jednej hodiny spánku sa rovná strate dvoch rokov kognitívneho dozrievania a vývoja. Tento, no i ďalšie výskumy poukazujú na obrovské dopady nedostatku spánku v akademickej oblasti. Vedci preukázali, že ak škôlkari zostávajú dlhšie hore v piatky a soboty, negatívne to ovplyvňuje ich pripravenosť v triedach. Rovnako tak školáci mali významné ťažkosti. Nedostatok spánku negatívne ovplyvňuje IQ detí, nepamätajú si, čo sa učili, pretože neuróny strácajú svoju plastickosť a nie sú schopné vytvoriť synaptické spojenia potrebné na uloženie do pamäte. Nedostatok spánku navyše oslabuje schopnosť tela extrahovať glukózu z krvného obehu. Bez tejto základnej energie trpí najviac časť mozgu nazývaná prefrontálny kortex, ktorý má na starosti exekutívne funkcie, napríklad zoradenie myšlienok tak, aby dieťa dosiahlo cieľ, či vnímanie dôsledkov. Unavené deti sa ťažko kontrolujú, nedokážu dosiahnuť abstraktné ciele, sústrediť sa na štúdium. Unavený mozog zotrváva na jednom mieste, ak dieťa príde s nesprávnou odpoveďou, nedokáže nájsť inú alternatívu, prísť s kreatívnym riešením.
IQ ide ruka v ruke so sebadisciplínou
Pri predpovedi toho, kto bude v živote úspešný, hrá dôležitejšiu rolu ako IQ sebadisciplína. V štúdii z roku 2005 merali vedci IQ a ďalšie faktory, napríklad silu vôle, u 164 trinásťročných študentov. Tí, ktorí mali vysokú úroveň sebadisciplíny, dosahovali aj výborné výsledky v škole. Zároveň mali menej vymeškaných hodín, nepozerali často televíziu a venovali sa učeniu. Vedci uzavreli, že žiaci so sebadisciplínou vynikali nad svojimi rovesníkmi v dosiahnutých výsledkoch a práve vďaka tejto vlastnosti sa dá predpokladať úspech v akademickej rovine, nie na základe hodnoty IQ. Ľudia, ktorí dokážu ovládať svoju pozornosť, emócie a činy, sú na tom oveľa lepšie. Sú šťastnejší a zdravší, ich vzťahy sú uspokojujúce a dlhotrvajúce, v kariére dosahujú lepšie výsledky a zarábajú viac, vedia si lepšie poradiť so stresom, konfliktami, prekonať rozdiely a žijú dlhšie. Vďaka sebakontrole, nie IQ, dosiahneme akademický úspech, je dôležitejšia pre manželstvo než empatia.
Čo funguje a nefunguje v učení
V posledných rokoch trh zaplavili výučbové videá a DVD, ktorých cieľom je rozvíjať malé deti, od zvyšovania slovnej zásoby, cez počítanie až po učenie sa cudzích jazykov. Vedci sa preto zamerali na to, koľko slov sa 12 až 18 mesační drobci dokážu naučiť, keď pozerajú populárne DVD niekoľko krát za týždeň, počas jedného mesiaca. Zistili, že to nebolo ani o slovíčko viac než kontrolná skupina, ktorá nič nepozerala. Najviac sa deti naučili v interakcii s rodičom, keď nebolo pustené video a dospelý sa snažil v bežnom dennom režime dieťa nové slovo naučiť. Skutočné učenie sa, nie je totiž pasívna činnosť, ale aktívna. Pri väčších deťoch preto vedci radia, aby študovali menej a viac sa skúšali. Hovoria, že žiaci majú využívať tzv. pravidlo dvoch tretín. To znamená, tretinu času majú študovať a zvyšok robiť danú aktivitu. Testovať sa. Skúšať na vlastnej koži. Náš mozog sa vyvinul preto, lebo veci robíme, nie preto, lebo o nich počúvame. Preto napríklad, ak si chcú žiaci zapamätať nejakú kapitolu, mali by venovať 30 % času jej čítaniu a 70 % času testovaniu svojich znalostí. Zvyčajne sa deti učia pred písomkou. No odborníci hovoria, že skúšať by sa mali dávno pred tým, než príde test na hodine. Skúšanie sa je totiž istý spôsob štúdia. Dokonca lepší ako štúdium. Radia preto napríklad prečítať si niekoľko odsekov za päť či desať minút, zavrieť knihu a testovať, čo všetko si deti zapamätali.
