Články: Pre študentov
O projekte


 
 

Ak chcete byť šťastní, veľké bohatstvo nepotrebujete

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Zdá sa, že šťastie súvisí s peniazmi oveľa menej, ako sme tomu náchylní veriť. / Foto: Shutterstock

Všetci túžime po tom, byť šťastní, ale pre každého to znamená niečo iné. Hoci mnohí z nás veria, že šťastie by bolo mať tučné bankové konto, prepychovú haciendu a rýchly športiak v garáži, vedci to vidia inak. Zdá sa, že šťastie súvisí s peniazmi oveľa menej, ako sme tomu náchylní veriť. Tento pocit v oveľa vyššej miere zabezpečujú ľudia okolo nás, spôsob nášho života, trávenie voľného času a to, ako vnímame samých seba a to, čo sme prežili.


Tých, ktorí sa považujú za šťastných, spája jedna vec – vďačnosť. Výskumy potvrdzujú, že tí z nás, ktorí sú vďační za niečo, sú šťastnejší, menej vystresovaní a trpia v nižšej miere depresiami. Byť vďačný sa dá aj za maličkosti navôkol, za západ slnka za horami, za dobrú večeru, krásnu knihu, nový jazykový kurz alebo keď sa na vás niekto v obchode usmeje. Sami si môžeme zvoliť, na čo sa zameriame. Môžeme sa tešiť z príjemných vecí, ktoré nás obklopujú, alebo sa sústrediť na problémy a ťažkosti, čo v nás vyvolávajú stres. Hoci sa to zdá zo začiatku náročné, napriek tomu, že sme mali ťažký deň alebo sme prežili nepríjemné chvíle, vedci tvrdia, že je možné rozveseliť sa za krátku chvíľu. Stačí, ak si spomenieme na nejakú osobu, miesto či udalosť, ktorá nás niekedy rozosmiala. Ak sa fyzicky prinútime k úsmevu, napriek tomu, že nám veselo vôbec nie je, donútime aj myseľ, aby v nás vyvolala pocity šťastia. Presnú príčinu, toho, prečo jednoduchý úsmev vyvoláva pocit radosti nevieme, zdá sa, že stiahnutím určitých svalov na tvári počas úsmevu sa krv dostáva do prednej časti mozgu, čím sa spúšťa uvoľňovanie dopamínu, tzv. hormónu šťastia.

Pozitívne naladenie nás posunie správnym smerom aj v reakciách na negatívne udalosti. Americký psychológ Martin Seligman hovorí, že optimizmus je reakcia na problémy so sebaistotou. Podľa neho je totiž dôležité uvedomiť si, že nepriaznivé záležitosti sú len dočasné a rámcovo obmedzené. Všetci sme len ľudia, a preto sa nenadarmo vraví – mýliť sa je ľudské. Každý robí chyby, niekedy dokonca oveľa častejšie, než by sme chceli. Lenže ich odmietanie, alebo skrývanie sa za svoje ego, nám v tomto prípade nepomôže, nepoučíme sa z toho, čo sa nám, vlastnou vinou, prihodilo. Keď sa však zamyslíme nad tým, čo by sme si mohli vziať ako ponaučenie do budúcnosti, posunieme sa dopredu a postupne sa môžeme zlepšovať. Ak priznáme, že sme omylní, môžeme si ľahšie odpustiť a aj okoliu sa budeme javiť príjemnejšie, ľudskejšie. Podľa výsledkov výskumu jedného z najvýznamnejších psychológov minulého storočia, Američana Eliota Aronsona z Kalifornskej univerzity, je to dôsledkom tzv. efektu pádu na zadok. Tento spôsobí, že zodpovední ľudia sa pod vplyvom chýb, ktorých sa dopustili, zdajú atraktívnejší. Tí, čo sa považujú za šťastných, to vedia akosi intuitívne, jednoducho berú prešľapy ako životné lekcie a neposudzujú sa príliš prísne. Vďaka takémuto optimistickému prístupu sa aj nám môže predĺžiť život, rýchlejšie sa zotavíme, zlepší sa naša celková fyzická kondícia, zlepšia schopnosti riešiť problémy v zložitých situáciách. Optimizmus je očividne kľúčovým bodom, ak chceme byť zdraví a šťastní.

 

Šťastie zažívame vďaka ľuďom okolo nás

Hoci sa na svojej ceste životom predierame sami, je dobré pokúsiť sa obklopiť ľuďmi, vďaka ktorým sa cítime dobre a ktorí nás robia šťastnými. Výskum harvardského profesora Roberta Putnama dokazuje, že sociálne vzťahy patria medzi najsilnejšie momenty šťastia, ktoré môžeme zažiť. Vedec tvrdí, že majú väčšiu silu ako finančný príjem alebo stav bankového konta. Ak sa, podľa neho, s niekým spriatelíme, má to na nás rovnaký dopad a zažijeme tak príjemný pocit šťastia, ako by nám strojnásobili plat. Ak sa cítime súčasťou nejakej skupiny, R. Putnam to prirovnáva to k zdvojnásobeniu výplaty. Znamená to, že sociálne vzťahy a podpora z nich vyplývajúca, je kľúčovým indikátorom šťastia a spokojnosti. Tí, čo považujú svoje sociálne vzťahy za pozitívne, sa dokonca dožívajú vyššieho veku. Takže sa neváhajme obklopiť príjemnými ľuďmi, s ktorými je nám dobre a nahraďme tých, ktorí nás ťahajú dolu. Odpusťme im a nechajme ich odísť. Je to síce náročné, ale pokiaľ sa na to budeme dívať tak, že to, čo sa stalo, sa stalo a zostáva to za nami, nemusíme nosiť prežitú bolesť ďalej. Tým, že v sebe živíme hnev, odpor, strach z nových ľudí a možného ublíženia, negatívni ľudia z minulosti v nás stále žijú a nedovolia nám byť skutočne spokojní a šťastní. Psychológ Fred Luskin zo Standfordskej univerzity zistil, že odpustením sa dostaneme bližšie k šťastiu, lebo zažijeme zmierenie v danom momente.

 

Buďme prirodzení v prirodzenosti

Napriek tomu, že už niekoľko generácií trávime väčšinu času v práci, nad počítačom, so slúchadlami na ušiach, umelým osvetlením a do prírody sa dostaneme snáď raz za týždeň, takto sme stvorení neboli. Voľakedy naši predkovia trávili väčšinu času vonku, bez najnovšej technológie, žiarenia z monitorov, vibrácií telefónov. Šťastní ľudia cítia, že potrebujú vypnúť a niekedy si užiť ticho, aby vypli. Odborníci tvrdia, že ak trávime veľa času vonku, cítime sa šťastní, vďaka tomu, že sa nám zlepšuje nálada a prirodzene získavame vitamín D. Ak chceme využiť naplno čas strávený vonku, vedci radia, aby sme išli do prírody, vraj už päť minút v lese nám zlepší náladu, aj sebavedomie. Ešte lepšie je, ak pobyt vonku spojíme napríklad s meditáciou, či jógou. Neváhajme to skúsiť, hoci sme to nikdy pred tým nerobili. Podľa vedcov práve šťastní ľudia radi skúšajú nové veci. Výskum psychológa Richa Walkera dokázal, že tí, ktorí majú rôznorodé zážitky, si skôr vyvolajú pozitívne emócie než tí, ktorí sú na zážitky chudobnejší. Tým, že prekročíte vlastný tieň, môžete zažiť príjemné prekvapenie z toho, čo dokážete. Ak by to nevyšlo, nevadí, aspoň ste sa pokúsili. Lekár Alex Lickerman hovorí, že na to, aby ste skúsili niečo nové, potrebujete odvahu, otvára vám to možnosť užiť si niečo nečakané, nebudete sa nudiť a posuniete sa vyššie. Spravte to, čo ste vždy chceli, no neverili ste si, že by ste to dokázali.

Pri ceste za šťastím vedci odporúčajú využiť koncept tzv. prúdu. Podľa psychológa Mihályho Csíkszentmihályiho, je to úplné ponorenie sa do aktivity. Keď sa v nej nachádzame, napríklad pri behu počas pretekov, pri písaní básne, či poviedky, čítaní knihy, dokážeme sa celkom odosobniť, zdá sa nám, že čas sa zastavil a my sme maximálne sústredení, pokojní, venujeme sa len úlohe pred sebou. Tí, čo sa v takomto rozpoložení často nachádzajú, bývajú šťastní, kreatívni, produktívni. Ak to chcete vyskúšať, spravte niečo, čo považujete za skutočne príjemné a z čoho budete mať dobrý pocit. Inými slovami, venujte sa tomu, čo vás naozaj baví.


Čítajte viac o téme: Šťastie, Vďačnosť, Mindfulness
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.