Prichádzajú Vianoce a rodičia začínajú riešiť viaceré dilemy. Tvrdiť drobcom, že darčeky nosí Ježiško a tváriť sa pri stromčeku rovnako šokovane ako oni? Je lepšie povedať malým školákom pravdu, lebo sa to aj tak dozvedia v škole a potom budú plakať, obviňovať a vytýkať alebo sa na to všetko vykašľať a od začiatku trvať na tom, že obdarovávajú príbuzní? Vedci prinášajú odpoveď a zasneným romantikom, ktorí majú radi magické kúzlo Vianoc, sa asi páčiť nebude.
Klamstvo o tom, že Ježiško, Dedo Mráz, či nebodaj Santa Claus, nosí deťom darčeky je podľa najnovšieho výskumu obyčajná lož, ktorá môže deťom ublížiť. Psychológ Christopher Boyle z Exeterskej Univerzity v Anglicku a vedkyňa zaoberajúca sa duševným zdravím, Kathy McKay z New Englandskej Univerzity v Armidale, v Austrálii, dvíhajú varovný prst voči rodičom, ktorí sa rozhodli svoje deti balamutiť o tom, kto v skutočnosti prináša darčeky pod vianočný stromček. Tvrdia, že keď sa deti dozvedia pravdu, ich dôvera sa otrasie v základoch, naruší sa ich vzájomný vzťah a budú sa logicky pýtať, v čom ďalšom im rodičia ešte klamali.
K. McKay pre Guardian povedala, že toto klamstvo medzi rodičmi a deťmi má svoju váhu a trvá tak dlhú dobu, že pokiaľ nemajú vybudovaný pevný vzťah, môže byť povestnou poslednou kvapkou k jeho deštrukcii. Keď tak sebavedomo a presvedčivo dokázali zavádzať v tomto, o čom všetkom ešte klamali? Vedkyňa priznáva, že jej vlastná krstná dcéra verí na Santa Clausa a zatiaľ nerieši, odkiaľ sa darčeky pod stromčekom berú. Tvrdí, že ak sa jej spýta, určite jej povie pravdu, pretože chce, aby dievčatko vedelo, že medzi nimi bude vždy na prvom mieste otvorenosť a pocit bezpečia.
Rodičia zneužívajú mýtus na manipuláciu detí
Ch. Boyle zdôrazňuje fakt, že rodičia často používajú Santa Clausa (alebo iných nosičov darčekov) na to, aby deťmi manipulovali a vyžadovali od nich poslušnosť. Iste si aj vy spomeniete, ako ste sa sami alebo vaši rodičia uchýlili k výchovnej barličke typu: „Ak nebudeš poslúchať, Ježiško to uvidí a nič ti na Vianoce nedonesie!“ Ch. Boyle tvrdí, že takýto nástroj kontroly a ovládania nie je najlepším výchovným spôsobom. „Hovoríte o mýtickej bytosti, ktorá rozhoduje o tom, či dieťa dostane alebo nedostane darček.“
V ťažení proti klamstvám tohto typu však nestoja spomínaní vedci sami. Aj profesor filozofie na King's College v Pennsylvánii, David Kyle Johnson, dlhodobo bojuje proti vianočnej lži. Tvrdí, že je to obyčajné klamstvo, znižuje dôveryhodnosť rodičov, podporuje slepú dôverčivosť, neprispieva k predstavivosti a dá sa prirovnať k podplácaniu za dobré správanie.
Sú však aj vedci, ktorí stoja na opačnej strane barikády. Psychologička Danielle Jackson z Jackson Psychology Services pre Huffington Post uviedla, že ak sa rodičia zvezú na vlne lži o tom, kto nosí darčeky, neznamená to, že ich deti musia spochybňovať morálku svojich rodičov. Podľa nej, ak v deťoch rodičia pestujú zmysel pre rozprávku a čarovné príbehy, určite im takto neublížia, skôr podporujú ich predstavivosť, kreativitu, rozvíjajú nové myšlienky, teda všetko schopnosti, ktoré sa im v budúcnosti určite zídu. D. Jackson sa tiež pýta, kto povie čo je a čo nie je skutočné? Tvrdí, že mnohí z nás veríme veciam medzi nebom a zemou, hoci niekto by ich mohol označiť za nereálne, či vymyslené. Práve toto však spochybňuje spomínaný D. Johnson, ktorý hovorí, že deťom týmto rodičia ubližujú najviac. Nemali by presiedčať drobcov, že je v poriadku veriť niečomu, čo nie je skutočné len preto, lebo im samým sa to páči.
Rodičia klamú, lebo sa chcú sami vrátiť do detstva
Zdá sa, že návratom do sveta fantázie dospelí opätovne prežívajú potešenie z toho, že sa dotkli svojho detstva, čo je samo o sebe čarovný pocit. „Je šokujúce, koľko rodičov si myslí, že je úplne v poriadku, ak niekto verí, že niečo je pravda len z dôvodu, že je to zábavné alebo príjemné a pekné. Navyše priznávajú, že zotrvávajú v tejto lži preto, lebo sami jej ako malé deti verili. Keď tvrdím, že klamstvo podporuje naivnú dôverčivosť, spolieham sa na vieru založenú na pohodlnosti, nie na zdôvodnení a dôkazoch,“ hovorí D. Johnson. Namiesto takéhoto prístupu odporúča, aby rodičia rozpovedali deťom príbeh s tým, že pomocou tradícií si ho pripomíname každý rok. Takto budú poznať jeho dej, no podobne ako s rozprávkami alebo filmami, budú vedieť, aká je skutočnosť.
Obaja autori spomínanej štúdie tiež priznávajú, že nie všetky klamstvá sú zlé, naopak, niektoré majú svoj význam. Ako príklad uvádzajú lži z dôvodu ochrany pred ťažkou ranou. Podľa nich je lepšie o smrti domáceho miláčika povedať, že odišiel do neba, než že bol zakopaný do zeme a pomáha kypriť pôdu.
Klamať či neklamať?
„Moji rodičia tvrdili, že darčeky nosí Ježiško a vždy to Vianociam pridávalo krásnu, čarovnú atmosféru. Pamätám si, ako som so sestrou vo vytržení sedela pri štedrovečernom stole a čakala na magické zazvonenie zvončeka. Potom sme s výkrikmi radosti vbehli do obývačky, kde boli pod vysvieteným stromčekom naukladané zabalené darčeky. Toľko radosti v jednom okamihu. Lenže rovnako sa mi vybavuje spolužiačka v škole, ktorá sa mi pred celou triedou posmievala, že darčeky nosia rodičia a radila mi, aby som sa z vianočnej prechádzky nenápadne vrátila skôr a uvidím sama. Poslúchla som ju a našla rodičov nešikovne schovávať baliaci papier a škatule. Zlomilo mi to srdce. Napriek tomu aj svojim deťom hovorím o Ježiškovi, no dúfam, že to budem ja, kto im raz povie pravdu a zvolím ten správny prístup,“ hovorí Beáta.
„Naši nám nikdy neklamali, a preto som ani netušila, že iné deti si myslia, že darčeky nosí niekto iný ako dospelí naokolo. V škole som suverénne povedala, čo by som chcela od rodičov dostať a zostala som poriadne prekvapená, keď mi pár detí povedalo, že rodičia nemajú s darčekmi nič spoločné, že je to vec Deda Mráza alebo Ježiška. Dokonca sa ani nevedeli zhodnúť na tom, kto to vlastne nosí. Navyše tí, čo verili v Ježiška, nevedeli vysvetliť, ako to, že niekoľko hodinový novorodenec, ktorý ešte nevie ani hovoriť, ani chodiť, behá po celom svete, pozná všetky deti a ešte im aj dáva darčeky. A potom, o niekoľko rokov prišiel ešte Santa Claus a premiešal karty nanovo, lebo ten dáva darčeky až na druhý deň ráno. Deti nemám, ale ak ich raz budem mať, klamať ich nechcem a čarovnú atmosféru môžeme mať aj bez magických bytostí,“ tvrdí Lucia.
