Vedci tvrdia, že priveľa hračiek deťom zbytočne komplikuje život

Vedci tvrdia, že priveľa hračiek deťom zbytočne komplikuje život
Vedci tvrdia, že priveľa hračiek deťom zbytočne komplikuje život / Foto: Bigstock

Blížiace sa sviatky radosti a hojnosti nútia rodičov, vplyvom konzumného tlaku spotrebnej spoločnosti, častejšie otvárať peňaženky a odškrtávať položky zo siahodlhého listu Ježiškovi. Alebo sa voči nemu búria a potom sa cítia previnilo, keď ich milované dieťa nenájde pod stromčekom úplne všetko, čo žiadalo a všetci jeho kamaráti to, samozrejme, dostali. Kde je zlatá stredná cesta na to, aby Vianoce boli sviatkami pokoja, pohody a zároveň rozžiarili detské oči bez toho, aby sa rodičia zadlžili na niekoľko rokov dopredu?


Dnes na jednej strane vidíme snahu o zachovanie čara Vianoc s rodinnými tradíciami a rituálmi, ktoré si ponesieme do svojho dospelého života a ďalej posunieme generáciám za nami. Na strane druhej nás, najmä prostredníctvom vlastných detí, nútia marketingové oddelenia veľkých korporácií, aby sme podľahli šialenstvu výpredajov, či najnovších trendov v hračkách a bezpodmienečne kúpili dvadsiatu tretiu bábiku či piatu vylepšenú verziu transformerov. Podľa výsledkov britského prieskumu, má priemerné desaťročné dieťa takmer 240 hračiek, no denne sa hráva s dvanástimi. Pritom vedci prinášajú stále ďalšie dôkazy o tom, že veľa hračiek deťom skôr škodí, ako motivuje a rozvíja.

 

Znamená „viac“ naozaj vždy to lepšie?

Núdza vedie ku kvalitnejšej spolupráci, nie len v živote dospelých, ale platí to aj pri deťoch. Rodinný terapeut Kim John Payne vo svojej knihe Simplicity Parenting tvrdí, že ak majú málo hračiek, dokážu si vytvoriť systém požičiavania a spoločnej zábavy. So záplavou vecí sa však nemajú ako naučiť spolupráci. Namiesto toho si takpovediac značkujú svoje teritórium, hračky sú ich výlučným vlastníctvom a odmietajú ich požičiavať. Ako rodičia veríme, že čím viac dáme svojim deťom na výber, tým lepšie ich pripravíme na cestu životom. Payne však tvrdí, že opak je pravdou. Deti potrebujú čas, aby sa stali osobnosťami, v prvom rade by sa mali hrať a socializovať sa. Keď ich zahrnieme vecami, obrovskými možnosťami, z ktorých si môžu vyberať, ešte pred tým, než sú na to zrelé, naučíme ich jediné – žiadať viac. Navyše nebudú vedieť ako dávať, naučia sa len niečo očakávať. Hora hračiek pre deti znamená, že ak ich je priveľa, majú len nízku alebo žiadnu skutočnú hodnotu, a preto chcú drobci zakaždým niečo iné. Čím menej hračiek dieťa má, tým získa väčšie možnosti na rozvoj fantázie a vymýšľanie hier. Dokáže sa úplne a prirodzene ponoriť do hry a necíti sa zavalené lavínou plastových pestrofarebných vecí.

Payneove tvrdenia podporujú aj viaceré vedecké výskumy. Napríklad v Nemecku sa vedci odhodlali na zvláštny pokus. Zobrali deťom v škôlke na tri mesiace všetky hračky. Na počudovanie sa nekonala žiadna hromadná vzbura, ale hoci boli drobci v prvý deň zaskočení, na konci tretieho mesiaca sa s nadšením zapájali do imaginárnych hier, zlepšila sa ich koncentrácia a zefektívnila komunikácia. Závery štúdie z pera amerických autorov dopadli podobne. Vedci priniesli dôkazy, že ak majú deti do päť rokov príliš veľa hračiek, nedokážu sa na jednu z nich sústrediť dostatočne dlho, aby sa niečo naučili. Namiesto toho behajú od jednej zábavky k druhej, všetko chytajú a zase púšťajú bez toho, aby sa do aktivity dokázali ponoriť.

 

Radšej darujte spoločný čas

Množstvo štúdií dokázalo, že vlastníctvo materiálnych vecí nevedie k šťastiu a oveľa silnejší a trvalejší zážitok než rozbaľovanie škatúľ s mašľami, sú napríklad zážitky. Dôvodom je, že si ľahko a rýchlo na veci zvykneme, takže aj to najkrajšie auto, či špičkový telefón sa po čase stane bežným. No zážitok časom len získa na obsahu, venujeme mu spomienky a spájame si ho so šťastnými chvíľami. Podľa vedcov sa prežité skúsenosti stávajú našou súčasťou a dokresľujú osobnosť. Hoci možno máme radi materiálne veci a niekedy si myslíme, že vypovedajú o nás a našom živote, pravdou je, že sú to len vonkajšie predmety, ktoré s nami ako osobnosťami nijako nesúvisia. Vedci tvrdia, že obdarovaní pociťujú osobnejšie spojenie s darujúcim aj v prípade, ak darovaný zážitok neprežijú spoločne.

Pozitívom zážitkov je aj to, že aj tie nevydarené sa po čase stávajú vtipnými príbehmi, ktorými môžeme baviť priateľov. Fungujú aj ako prvok socializácie, pretože vďaka tomu, čo sme zažili, môžeme nájsť ľudí, ktorých baví to isté, čo nás, stalo sa im to, čo nám, ktorí boli tam, kde my. Navyše zážitok má viacero rovín, ktoré nás privádzajú do vytrženia. S radosťou sa naň pripravujeme, zažívame šťastie v jeho priebehu a napokon radi naň spomíname.

Aj pri darovaní zážitkov však môžeme stúpiť vedľa. Problém je totiž v tom, že sa viac sústredíme na to, čo chceme darovať, než na to, čo by obdarovaný rád dostal. Vedci tvrdia, že vyberáme nepraktické, ale nablýskané dary častejšie, než také, ktoré sa zídu, no nie sú až také vychytené. Napríklad radšej darujeme poukaz do drahého detského zábavného parku, ktorý môže byť veľmi ďaleko od bytu obdarovaných detí, než do menej atraktívneho zariadenia v blízkosti.

Ďalším negatívom, podľa vedcov je, že obdarovaní sa na zážitkové darčeky pozerajú inak ako na materiálne veci. Jedným z dôvodov môže byť, že sa obávame darovať zážitok niekomu, kto nám nie je veľmi blízky. Napriek tomu odborníci v záveroch štúdie práve zážitky odporúčajú ako stávku na istotu. Totiž ľudia, ktorí očakávajú materiálnu vec a dostanú zážitok, sú spokojní, no tí, ktorých by potešil zážitok a dostanú, naopak, niečo materiálne, bývajú skutočne sklamaní. Najmä deti sú ideálnymi prijímateľmi zážitkov, pretože im venujeme to najcennejšie, náš čas. A vďaka tomu, že niečo spoločne skúsime, odnesieme si spomienky navždy, hoci autíčko na diaľkové ovládanie či hovoriaca bábika už dávno zapadli prachom niekde v pivnici rodičovského bytu.

 

Okrem zážitkov môžete darovať aj iné, než nablýskané reklamné predmety, ktoré zaručene potešia:

  • Malý skleník, v ktorom si môže dieťa vypestovať vlastnú rastlinku, alebo stromček, o ktorý sa môže po celý rok starať.
  • Košík so skutočným náradím, napríklad kladivkom, kliešťami, kúskom lana, skrutkovačom, kolesami, doskami, murárskou lyžicou, starší v ňom môžu mať napríklad klince a pod.
  • Vreckový nožík je vhodný už pre deti od štyroch rokov. Vysvetlite im základné pravidlá, napríklad, že musia pri rezaní vždy sedieť, rezať smerom od seba, musí byť pri nich niekto dospelý. Pridajte aj drievko a o zábavu majú postarané.
  • Venujte pod stromček skutočné formičky, či formy na pečenie, šľahadlo, špachtličku, váhy, sitko, strúhadlo, prípadne ingrediencie, aby mohlo dieťa samé pripraviť rodičom niečo dobré pod zub. Pridajte vianočné vyrezávacie formičky, škoricu, vanilkový struk, jednoduché obrázkové recepty.
  • Darujte zväčšovacie sklo, mikroskop a album s obrázkami hmyzu. Alebo ďalekohľad.
  • Prekvapte originálnymi a kvalitnými predmetmi, nie lacnými plastovými hračkárskymi, dajte napríklad kvalitné maliarske farby, plátno, či rolku kvalitného papiera.
  • Dajte drobcovi krásnu farebnú vlnu, aby mohol pliesť rukami.
  • Šijací stroj sa zíde už napríklad trinásť ročným budúcim módnym návrhárom.
  • Pripravte do škatule rôzne materiály na výrobu drobností, ako stužky, gombíky, plsť a pod.
  • Nahrajte vlastné CD, či USB s obľúbenými pesničkami.
  • Spravte si vlastnú audioknihu alebo vytvorte spoločnú pesničku. Vytiahnite bubon, gitaru, harmoniku či píšťalku. Môžete vytvoriť aj videoklip.
  • Venujte krásne knihy.
Čítajte viac o téme: Minimalizmus, Hračky
Zdieľať na facebooku