Naučiť sa správne vyjednávať a uzatvárať obojstranne výhodné dohody je veľmi dôležitá schopnosť, ktorá sa deťom v živote zíde. Lenže nemýľte si ju s hádaním sa alebo s tým, že deti vás jednoducho prevalcujú a unavia množstvom argumentov.
Kedy sú deti v pozícii vyjednávača a kedy v role vydierača?
Vyjednávať znamená dôjsť k dohode prostredníctvom diskusie. Ide o to, nájsť spoločné riešenie a styčné body. Veľa rodičov, ktorí nechajú svoje deti, aby s nimi vyjednávali, si myslia, že takýto prístup akosi zlepší to, ako sa drobci sami vnímajú. Veria, že ich seba hodnota rastie, pretože si dokážu obhájiť svoj postoj a iniciatívne hľadajú argumenty. Že sú ako malí dospelí. Lenže toto je omyl. Podľa Jamesa Lehmana, autora mnohých výchovných programov, spôsob, ako získať sebavedomie, nie je vyjednávaním a posúvaním hraníc. Tiež odmieta slovné spojenie – vyjednávanie, tvrdí, že ide o obyčajnú škriepku. Deti sa s rodičmi často jednoducho hádajú a oni sa na oplátku vadia s deťmi. Lehman tvrdí, že čím viac sa podvolíte vyjednávaniu s deťmi, tým viac ich motivujete, aby neakceptovali vaše hranice a ignorovali zákazy. Často krát ani nie je o čom vyjednávať. Správne je nastaviť pravidlá domu tak, aby fungovali a trvať na nich. Napríklad, že po večeri sa už nejedia sladkosti, spať sa chodí o desiatej a pred spaním sa umývajú zuby. Takto to u vás je a dieťa to musí rešpektovať. Priestor na ústupky tu jednoducho neexistuje. Žiaden malý koláčik, žiadne dopozeranie filmu, žiadne – už som príliš unavený na čistenie zúbkov, umyjem si ich radšej zajtra ráno.
Podobne funguje aj princíp výherných automatov. Ľudia, ktorí im podľahli dobre vedia, že na konci svoje peniaze vždy prehrali. Tieto stroje sú tak jednoducho nastavené. Lenže hrajú a hrajú, mysliac si, že dnes sa môže všetko otočiť a šťastie k nim príde. V skutočnosti, ak by po hodine hrania prišli o všetky peniaze, asi by ich to rýchlo prestalo baviť. Preto im stroj vezme trochu peňazí, potom niečo vyhrajú naspäť, v ďalšom kole prehrajú ešte viac, no opäť niečo drobné získajú. Z času na čas padne aj jackpot, tak sa udržiava vo vzduchu vzrušenie z možnej výhry. Na konci dňa síce hráč prišiel o všetko, ale vďaka takémuto prístupu tam presedel celý deň a hral, lebo možnosť šťastia bola už tak blízko. Podobne to funguje aj s deťmi. Keď im raz dovolíte, aby nad vami zvíťazili, alebo vás podlomili svojím neoblomným prístupom, možno sa im to podarí opäť. Dieťa je ako ten hráč rulety. Nevie, či tento krát vyhrá alebo nie. Tým, že v podstate nemá čo stratiť, myslí si, že skúsiť to, je jeho povinnosť. Nuž, ste to práve vy, rodičia, kto ich k takémuto premýšľaniu doviedol.
Cieľom vyjednávania je spokojnosť na oboch stranách
Diskusia s drobcom, ktorá prichádza vo chvíli, kedy ste zreteľne formulovali svoje stanovisko, nie je vyjednávanie. Tu ide o to, že dieťa sa vás snaží obalamutiť. Chce, aby ste pristúpili na jeho požiadavky, nie, aby ste našli spoločné riešenie.
Niekedy sa cítite ako v súdnej sieni. Ako príklad si vezmime, že ste povedali dcére, že dnes nemôže prísť k nej kamarátka. Ona hneď prevezme rolu advokáta a začne sa jej obhajoba. „Mama, povedala si mi minulý týždeň, že mám viac času tráviť s priateľkami a nesedieť len tak vo svojej izbe?“ Rodič je zahnaný do kúta a začne tiež obhajovať svoje rozhodnutie. „Iste, ale nie dnes. Zajtra musím ísť do práce a dnes už nevládzem. Okrem toho, pozri sa na svoju izbu, aký neporiadok tam máš“. Začínajúca advokátka si posunie okuliare na nose, zhlboka sa nadýchne a spustí: „Takže odpoveď je áno. Povedala si mi, aby som si našla nejakú záľubu. A odpovedz mi len áno alebo nie. Dôvod, že nemôžem zavolať Janku je, že ty si unavená. Ja sa nemôžem baviť len kvôli tvojej zajtrajšej robote? Ok, tak ja si idem upratať a potom jej môžem zavolať?“ Vás už nebaví stavať si obranu a rozmýšľať nad ďalším argumentom, tak privolíte: „Prečo sa stále musíš o všetkom dohadovať? V poriadku, zavolaj jej, ale najprv si uprac.“ Toto je klasický príklad manipulácie rodiča, aby dieťa dosiahlo svoje. Dcéra nechcela dospieť k obojstrannej spokojnosti, chcela, aby k nej prišla spolužiačka. Mama jej stála v ceste, tak našla spôsob, ako ju dostať preč a unaviť tak, že bude súhlasiť, len aby sa vyjednávanie už skončilo.
Ako by teda malo skutočné vyjednávanie vyzerať? Povedzme, že ste sa rozhodli dať synovi peniaze za to, že vám bude pomáhať nad rámec toho, čo je bežné. Napríklad, že mu dáte päť eur za to, že povysáva celý byt a umyje kúpeľňu každý týždeň. On príde s návrhom, aby ste mu dali desať eur a okrem toho, čo od neho chcete, ešte bude vynášať smeti. Toto je príklad skutočnej dohody. Dôležitým momentom je, že môžete ísť dopredu alebo naspäť, lebo diskutujete. Nie je to požiadavka, ktorú ste už raz odmietli. Stále premýšľate nad plusmi a mínusmi toho, čo hovorí dieťa a až potom uzavriete dohodu. Spolu sa dohodnete a dôjdete k obojstrannej spokojnosti. Dohoda nie je to, čo opäť otvárate po tom, ako ste už synovi povedali svoje stanovisko. To je balamutenie rodiča zo strany dieťaťa, aby získalo, čo chce, nie hľadanie styčného bodu.
Ako neprehrať na domácom súde
- Doprajte si čas, kým vyrieknete ortieľ. Deti majú množstvo rôznych požiadaviek a vy sa môžete oprávnene cítiť nimi zavalení. Najjednoduchšie je, odpovedať im „nie“, no toto rozhodnutie môžete aj rýchlo oľutovať. Povedzte im, že potrebujete o ich názore popremýšľať a dáte im vedieť neskôr.
- Dodržte sľúbené. Ak poviete synovi, že mu dáte vedieť svoje rozhodnutie v priebehu pár minút, skutočne to urobte. V prípade, že s ním otáľate, frustrujete ho, bude dobiedzať a dožadovať sa odpovede a vy môžete vyšteknúť rýchly a jednoduchý zákaz, len aby prestal. Môže sa stať, že potrebujete viac času, povedzte mu to vopred a opäť to dodržte. Takto vie, že jeho požiadavkou sa zaoberáte, na čo sa má pripraviť a kedy. Navyše ho učíte, že vždy si môže nájsť čas na rozmyslenie a držať dané slovo.
- Zozbierajte všetky informácie. Pred tým, než sa rozhodnete, snažte sa zistiť všeko potrebné. Ak chce ísť vaša dcéra ku kamarátke a vy súhlasíte, mali by ste v tej chvíli vedieť, či má doma rodičov, kto ju odvezie a privezie, čo tam budú robiť. Takto nebudete musieť vziať späť svoje povolenie, lebo neskôr zistíte, že kamarátka má vlastne voľný byt a pripravila párty pre dvadsať spolužiakov.
- Ak sa dá, rozhodnite spoločne. Zistite, prečo dieťa chce to, čo chce. Samo tak môže prísť na pozitíva a negatíva svojej požiadavky. Tým, že sa spoločne rozprávate, ešte nedávate svoj súhlas.
- Nie znamená nie. Môže sa stať, že niekedy rozhodnete príliš rýchlo a časom to oľutujete. Napriek tomu, trvajte na svojom, pretože ak otočíte, vlastne dieťaťu naznačíte, že niekedy vaše „nie“ môže znamenať „áno“. Dieťa vyhodnotí, že jeho reakcia, či už to bol plač, krik, hádka, vás podnietila k zmene názoru a nabudúce zareaguje rovnako a bude očakávať, že opäť pristúpite na jeho požiadavku.
