Články: Pre študentov
O projekte

 

Hanblivým deťom môžu rodičia výrazne pomôcť

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Pri ostýchavých deťoch hrozí vyššie riziko, že budú ako dospelí trpieť úzkostnými stavmi, v porovnaní so svojimi rovesníkmi, ktorí hanblivosť nepoznajú. Americká štúdia má pre rodičov hanblivých detí dobrú správu. Túto hrozbu môžu minimalizovať vďaka svojmu prístupu.


Podľa záverov výskumu vedcov Marylandskej univerzity sa plachosť a ťažkosti pri nadväzovaní kontaktov s okolím spája s neskoršími psychickými problémami iba v prípade, že bábätká a batoľatá nemajú vo vzťahu s rodičmi dostatočný pocit bezpečia a ochrany. Drobci by sa mali cítiť v blízkosti mamy a otca dostatočne sebavedomo na to, aby dokázali nadviazať kontakt, pretože rodičia im poskytujú teplú náruč a starostlivosť a v prípade potreby bez problémov môžu u nich nájsť pochopenie, ochranu a lásku.

Pre deti, ktoré sa obávajú vonkajšieho neznámeho sveta, je najvhodnejšie, ak vedia, že krídla rodičov sú pre nich dostatočnou ochranou v prípade potreby. Dospelí môžu zaistiť deťom útočisko tak, že budú reagovať na ich potreby a chápať ich vnútorné pohnútky.

 

Nie všetky plaché deti čakajú neskôr problémy

Približne 15 až 20 percent detí má povahu so zábranami v spontánnom správaní. Na ihrisku sú v styku s rovesníkmi zväčša ostýchavé a negatívne reagujú na nové výzvy. Predchádzajúce štúdie priniesli informácie o tom, že do veku 7 rokov sa prejavia psychické problémy detí v podobe úzkostných stavov. Napriek tomu, väčšina drobcov do tejto kategórie nespadne a na druhej strane, tínedžeri s problémami v správaní väčšinou nepatrili medzi hanblivé deti.

Pri pokusoch zistiť, ktorých detí sa táto hrozba týka, sa ukázalo, že rodičia hrajú kľúčovú rolu. Deti v prieskume, ktoré boli považované v detstve (od 14 mesiacov do 7 rokov) za hanblivé a nemali bezpečné zázemie vo vzťahu s rodičmi, mali preukázateľne vyššiu šancu na to, že budú v neskoršom veku trpieť úzkostnými stavmi. Naopak, drobci, ktorí boli plachí, ale k rodičom sa bez problémov utiekali pre útechu a porozumenie, neboli v ohrození týmito psychickými poruchami.

 

Rodičia hrajú kľúčovú rolu

Vedci sa zamerali na 165 detí vo veku od 14 do 17 rokov, ktorých povaha sa sledovala od útleho detstva. Už ako jedno či dvojročných ich vystavovali novému prostrediu, predstavovali im nové veci, napríklad robotov. Tiež ich oddelili od rodičov, aby mohli určiť prepojenie detí na rodičov.

 

Dieťatko, ktoré malo plnohodnotné vzťahy s rodičmi, sa mohlo rozplakať, keď matka alebo otec opustili miestnosť. No len čo sa vrátili, išli k nim a upokojili sa. Batoľa, ktorého prepojenie na rodičov nebolo tak pevné, úplne odignorovalo odchod dospelých alebo aj po ich návrate zostalo nahnevané, či smutné. V niektorých prípadoch sa dokonca dieťatko bálo po návrate rodičov.

Väčšina detí nemá problém s blízkosťou, pochopením a pocitom bezpečnosti vo vzťahu k svojim rodičom. Predchádzajúce prieskumy uzatvárajú, že ide o 65 percent detí. Táto štúdia sa nezaoberala štýlom výchovy, ale pracovala s dostupnými výsledkami iných, ktoré preukázali, že rodičia reagujúci na podnety dieťaťa adekvátne, s pochopením, budujú s deťmi kvalitné vzťahy.

V druhom kroku vypĺňali sledovaní, už ako tínedžeri, dotazníky o ich úzkostných stavoch. Vedci zistili, že plaché deti, ktorým chýbalo pochopenie rodičov v detstve – teda, že ich nedokázali upokojiť, keď za nimi išli, sú viac ohrození psychickými ochoreniami. Chlapci mali väčšie problémy ako dievčatá, pravdepodobne preto, že hanblivosť u chlapcov je menej tolerovaná ako u dievčat.

Výsledky zdôrazňujú kľúčovú rolu rodičov, ktorých hlavnou úlohou je poskytnúť potomkom pocit bezpečia a ochrany a vybudovať s deťmi silné a kvalitné vzťahy, založené na dôvere a pochopení. Pomôžu pri identifikácii detí, ktoré môžu byť v budúcnosti v ohrození a naučia rodičov, ako podporiť ich snahu o vytvorenie spojenia na základoch lásky a porozumenia.

 

Ako pomôcť ostýchavému dieťaťu?

  • Podporte jeho sebavedomie. Pripomeňte mu, kedy sa stretlo s novou osobou, či situáciou a ako ju zvládlo. Ako sa napríklad skamarátilo s Aničkou na ihrisku alebo ako pekne  sa včera hralo v piesku spolu s Riškom.
  • Pomôžte mu socializovať sa. Využívajte akúkoľvek situáciu na interakciu vášho drobca s okolím. Dajte mu do rúk peniaze, aby zaplatilo účet v obchode. Nechajte ho, nech si v reštaurácii objedná samo. Ak máte kamarátky s deťmi, zavolajte ich k vám, nech sa spolu zahrajú.
  • Dajte mu spätnú väzbu. Ak váš drobec konečne zakýval na pozdrav susedke, povedzte mu, ako veľmi sa vám to páčilo. V prípade, že zmeravie pred niekým neznámym, preberte s ním túto situáciu.
  • Povedzte mu o sebe. Aj vy ste sa určite niekedy cítili ostýchavo, porozprávajte o tom svojmu dieťatku, môže mu to pomôcť prekonať vlastné zábrany vo vzťahu k neznámym ľuďom.
  • Buďte vzorom. Keď chcete, aby váš maličký pozdravil na ulici niekoho, prípadne sa s ním začal rozprávať, ukážte mu ako na to.

 

 


Čítajte viac o téme: Sebavedomie, Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.