http://sk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=pyBLof_1tJFs2mFLvdYSh_UVrocRrBsq67YxVpr5wOj.F7/fastid=naqaxhriiwgrqphcbzfuskyfuymr/stparam=sioeeusnok/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url= http://sk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=pyBLof_1tJFs2mFLvdYSh_UVrocRrBsq67YxVpr5wOj.F7/fastid=naqaxhriiwgrqphcbzfuskyfuymr/stparam=sioeeusnok/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.cerstvehlavicky.sk/?utm_campaign=cerstve_hlavicky&utm_medium=mobile_branding&utm_source=eduworld&utm_content=300x300&utm_term=kaufland
Články: Pre študentov
O projekte

 

Bilingválna výchova: Hovoriť s deťmi v cudzom jazyku je obohatením na celý život

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Bilingválna výchova je pre každé dieťa obrovským darom. / Foto: Bigstock

„Alex, pozri, šmykľavka!“, zvolala na svojho dva a pol ročného syna Kala, keď sme prišli na ihrisko. „Wow, slide, great,“ odpovedal jej. Veď on je hovoriaci slovník, pomyslela som si. Navyše mal krásny londýnsky prízvuk, akému som sa ja nepriblížila ani po pätnástich rokoch štúdia angličtiny.


Kala Earl má dnes tri deti a všetky vyrastajú v bilingválnom prostredí. Ich otec je Angličan, najprv žili v Londýne a pred časom sa rodina presťahovala na Slovensko. „Keď boli deti úplne maličké, prirodzene im bolo bližšie anglické prostredie, v ktorom sa pohybovali. Slovenčinu počuli len odo mňa doma,“ hovorí Kala. „Alex začal rozprávať trochu neskôr ako jeho rovesníci. U Thalie a Lary som však žiadny posun nepozorovala,“ dodáva.

Jej skúsenosť podčiarkujú aj vedecké výskumy. Potvrdzujú prípady, že deti, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí, začínajú hovoriť neskôr ako ich rovesníci v monolingválnych domácnostiach, no nie je to vždy pravidlom. Takéto oneskorenie reči však býva len dočasné.

 

Deti nefungujú ako tlmočníci

Hoci ja som mala pocit, že Kaline deti sú chodiacimi slovníkmi, nebol to klasický preklad, čo som počula. Alex vtedy jednoducho miešal obe reči. „Deti si vyberali v začiatkoch výrazy, ktoré sa im zdali jednoduchšie. Raz to bolo anglické slovo, inokedy slovenské,“ vysvetľuje Kala. V bilingválnom prostredí sa deti učia dvom jazykom súbežne, bez toho, aby im venovali zvýšenú pozornosť. Nebifľujú sa slovíčka, nesedia dlhé hodiny nad gramatikou. Tie deti, ktoré rozprávajú viacerými jazykmi to majú jednoduchšie aj pri svojich školských začiatkoch. Tiež je ľahšie začať sa učiť ďalšie jazyky, ak už vaše dieťa dva bez problémov ovláda. Napriek tomu, že sa opak môže zdať pravdou, faktom je, že deti, ktoré prirodzene rozprávajú dvoma jazykmi, sú lepšie v čítaní i písaní, a neskôr v analytických a sociálnych schopnostiach.

 

Slovenské slovo v anglickej vete je vporiadku

Miešanie oboch rečí je bežné a nikomu neškodí. To len tí, ktorí neuznávajú dvojjazyčnú výchovu používajú tento fakt ako dôkaz, že dieťa nerozlišuje jednu reč od druhej. Deti však veľmi skoro spoznávajú rozdiely medzi cudzími jazykmi, platí to najmä pre tie, ktoré sú od seba diametrálne odlišné.

Jedna reč je vždy dominantnejšia ako druhá. Preto je prirodzené, že deti si vypomáhajú slovíčkami z toho silnejšieho jazyka, ak si nedokážu spomenúť, resp. nepoznajú správny výraz v slabšej reči. Nerobia to len deti. Aj dospelí často siahnu po anglických slovíčkach, ak sa chcú presne vyjadriť. Vidieť to napríklad v prenikaní angličtiny do slovenčiny, či v odbornej terminológii.

 

Čo ich naučíte v detstve, pomôže im v starobe

Závery výskumov známej neurologičky a psychologičky na York University v Toronte, Ilen Bialystok, sú skutočne pozoruhodné. Vo svojich štúdiách sa zaoberá vplyvom bilingválneho prostredia v detskom veku na neskorší život dospelých. Podľa jej záverov, ak deti vyrastajú v prostredí, v ktorom sa rozpráva dvoma alebo viacerými jazykmi, má to pozitívne účinky na ich mozog. Podporuje to ich kognitívne schopnosti, chráni pred ochoreniami mozgu spojenými so starším vekom, ale aj odďaľuje príznaky Alzheimerovej choroby a demencie.

Jej prvá štúdia dokazuje, že normálne starnúci bilingvalisti majú lepšie kognitívne funkcie ako ich rovesníci, ktorí hovoria len jedným jazykom. Ďalšie výskumy sa týkali pacientov s Alzheimerom. Tí, ktorí boli bilingválni, mali príznaky tejto choroby o päť, šesť rokov neskôr ako monolingvisti. To neznamená, že tí, čo ovládajú dva jazyky netrpeli Alzheimerom. Znamená to, že choroba sa u nich začala, ale napriek tomu, dokázali žiť s vyššou kvalitou života. Bojovali s ňou dlhšie. Toto sa ale netýka ľudí, ktorí poznajú dve reči, napríklad občas využijú znalosti z angličtiny, musia obe reči používať neustále.

 

Kedy predstaviť druhý jazyk

Najvhodnejší čas začať učiť deti dvom rečiam je od narodenia, kedy sú ako špongie. Nasávajú všetko, čo vidia a počujú. Ich mozog sa vyvíja, je flexibilný a otvorený, deti si ani neuvedomujú, že sa niečo učia. Paralelne prijímajú obe reči a budujú oba jazykové systémy súbežne, ako materinské jazyky. Po puberte sa nová reč ukladá do inej časti mozgu, takže deti musia prekladať z jedného jazyka do druhého alebo sa novej reči učia s pomocou svojej.

 

A akých zásad sa pri bilingválnej výchove pridržiavať?

1. Dohoda v rodine

Najdôležitejšie je, dohodnúť sa vopred na pravidlách, aké budú fungovať vo vašej domácnosti. Ak jeden rodič hovorí „silnejším“ jazykom, ten druhý sa môže niekedy cítiť menejcenný, lebo deti mu môžu odpovedať v inej reči, resp. nevie, o čom sa rodina rozpráva, lebo im nerozumie. Napriek tomu, že je to náročné, vždy sa snažte dodržať pôvodnú dohodu.

 

2. Buďte trpezliví

Pri výchove dieťaťa v dvoch jazykoch potrebujete aj extra dávku trpezlivosti. Je to beh na dlhú trať a po čase sa vás môžu zmocniť pochybnosti. Nuž, to sa stáva aj rodičom, ktorí pri výchove používajú len jeden jazyk. Nedajte sa odradiť, keď vaše dieťa začína rozprávať neskôr alebo používa menej slov ako jeho rovesníci rozprávajúci len materinským jazykom. Vedzte, že jeho mozog sa vyvíja trochu inak a dostáva odlišné stimuly. Vždy ho pochváľte.

 

3. Plánujte

Najbežnejší spôsob výučby druhého jazyka je ten, že jeden z rodičov rozpráva jedným a druhý iným. Pokiaľ ste obaja Slováci, ten, kto nehovorí po slovensky by nemal skĺznuť k ľahšej ceste a z času na čas predsa len rozprávať po slovensky. Niekedy musíte k tomuto prístupu pridať aj návštevu rodiny hovoriacej druhou rečou, výlet do danej krajiny alebo au pair či priateľov, pre ktorých je druhá reč ich materinskou. Dieťa potrebuje počuť, že jeho rodič nie je jediný, kto rozpráva cudzím jazykom. Okrem toho, že si vypočuje dialóg iných ľudí, utvrdí sa v tom, že to nie je reč, ktorú používa výlučne jeho mama/tato.

Ďalšia možnosť je, že celá rodina hovorí cudzím jazykom. Doma sa teda dieťa stretáva s jedným jazykom, minoritným, vonku s iným, majoritným. Domáca reč ani nemusí byť materinskou rečou rodičov. Toto je ešte vhodnejšia forma skutočnej výchovy v cudzej reči, pretože zabezpečuje neprerušenú interakciu s jazykom až do doby, keď dieťa odchádza z domu. Lenže rodičia by mali vedieť, že ich dieťa bude mať spočiatku ťažkosti s rozprávaním vo väčšinovom jazyku. Porovnateľný slovník a jazykové schopnosti dosiahne až vo veku približne päť rokov. Tento fakt môže niektorých rodičov odradiť od svojho presvedčenia vytrvať a pokračovať v rozprávaní iným jazykom.

 

4. Neočakávajte priveľa

Dieťa môžete učiť naraz až štyrom jazykom, len im musíte zabezpečiť s nimi dostatok kontaktu. Nenechajte sa však uniesť, zvyčajne naozaj stačí, ak bude váš potomok rozprávať dvoma jazykmi, ktorými hovoríte doma.

 

5. Obklopte sa cudzincami

Snažte sa dopriať svojmu dieťaťu prostredie, v ktorom sa bude hovoriť cudzím jazykom. Môže to byť škôlka, či iní rodičia, ktorí tiež vychovávajú deti v dvoch rečiach. Pomôžu vám svojimi skúsenosťami, poučíte sa z ich chýb a podporia vás ich úspechy. Výborné je, že ich deti sa tiež budú s vašimi rozprávať oboma rečami.  Keď vytrváte vo svojom rozhodnutí prvých päť rokov, dáte svojej dcére alebo synovi pevné základy a neskôr to už bude trocha jednoduchšie. Aj vaše druhé dieťa to už bude mať ľahšie, pretože bude jednoducho kopírovať staršieho súrodenca a ako rodina to už budete mať dobre zabehnuté.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Deti a jazyky, Bilingválne vzdelávanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.