7 fráz, ktoré vám pomôžu vychovať šťastné deti

Aj rôzne frázy vám môžu byť nápomocné pri výchove detí a podporovať pozitívne správanie.

 

Zopár jednoduchých fráz je takmer všetko, čo potrebujete, aby ste vychovali šťastné a nezávislé dieťa. „Najúčinnejším spôsobom, ako hovoriť s dieťaťom, je používať jednoduché slová a vety, ktoré vám umožnia akceptovať jeho pocity, no zároveň umožňujú riadiť sa vašimi pravidlami,“ hovorí Wendy Mogel, PhD., autorka knihy The Blessing of a Skinned Knee. 

 

1. Musím si to premyslieť.

Rodičia často trpia reflexom okamžitej odpovede. „Mnohí z nás veria, že musíme okamžite prísť s odpoveďou a dosiahnuť konsenzus s dieťaťom,“ hovorí Dr. Mogel. Ale odpovedať malému dieťaťu automaticky bez premýšľania môže viesť k neskoršej ľútosti. Povedať „Musím o tom premýšľať“ vám dáva autoritu, kupuje vám čas a tiež  vaše dieťa núti premýšľať o tom, že ľudia o veciach premýšľajú a zvažujú pre a proti, kým prídu s odpoveďou. Ak vaše dieťa často počuje, ako hovoríte: „Budem o tom musieť popremýšľať“, zvykne si na tento spôsob a naučí sa aj pri vlastných rozhodnutiach nechať si čas, čo môže pre neho znamenať mnohé výhody v neskoršom živote.

 

2. Aký máš z toho pocit?

Mnohí rodičia v dobrej viere svoje deti príliš chvália. No ak sa dieťaťu niečo podarí namiesto automatickej pochvaly Dr. Mogel navrhuje spýtať sa: „Aký máš z toho pocit?“ Dieťa má tak možnosť úprimne sa zamyslieť nad tým, aké pocity prežíva namiesto toho, aby myslelo len na konečný výsledok. Táto otázka sa dá samozrejme použiť aj v situáciách, kedy sa dieťaťu niečo nepodarilo a pomôcť mu tieto pocity vysvetliť a pochopiť.

 

3. Joj

Toto slovo môžete použiť ak vaše dieťa urobí niečo, o čom vie, že ho dostane do problémov, ako napríklad ak prevrhne šálku s mliekom po tom, čo ste ho upozornili, aby ju posunulo ďalej od okraja stola. Jednoduchým vyslovením „Joj“ mu dáte vedieť, že vidíte, čo sa práve stalo, ale vďaka tomu nevybuchnete od zlosti, pretože tak získate chvíľku na to, aby ste situáciu uviedli na pravú mieru a zistili, ako ju chcete riešiť. 

 

4. Pozrime sa, či v tom nájdeme niečo dobré.

Deti môžu často prežívať sklamania veľmi intenzívne. Môžete im pomôcť tým, že ich požiadate, aby sa zamysleli nad tým, či je na ich situácii niečo pozitívne a ako by ju mohli využiť. Pomôžete tak svojmu dieťaťu naučiť sa prispôsobiť danej situácii a zvládnuť ju bez ohľadu na okolnosti.

 

5. Počúvaj svoje telo.

Mnohí rodičia sú viac v kontakte s telom svojho dieťaťa ako so svojím vlastným. Vieme, ako dlho spali, kedy naposledy jedli a boli na záchode. Keď vaše dieťa povie: „Bolí ma brucho“ neponáhľajte sa podeliť o svoj vlastný záver (napríklad „Samozrejme, že áno. Dnes si nekakal/nejedol/jedol príliš veľa sladkostí“). Namiesto toho im pomôžte hľadať pravdepodobnú príčinu. Nakoniec sa tak deti naučia dávať pozor na svoje telo, možno budú vedieť rozpoznať bolesť brucha od hladu, únavu po náročnom dni a mnohé iné. Keď vaše dieťa dokáže identifikovať, čo sa deje s jeho telom, naučí sa reagovať vhodným spôsobom. Takže vám neskôr dokáže samo povedať, že si prosí jesť, pretože je hladné, alebo že si potrebuje oddýchnuť, pretože je unavené.

 

6. Nadýchnime sa.

Všetci musíme občas spomaliť, ale popri každodennom zhone na to často zabúdame. Je však dôležité učiť to deti od malička. "Je to ekvivalent nasadenia kyslíkovej masky najskôr sebe a potom svojmu dieťaťu," hovorí Dr. Mogel. Deti odzrkadľujú naše nálady a ak sa dokážete zastaviť pri riešení vypätej situácie a dopriať si oddychový čas na zopár hlbokých nádychov a výdychov, naučíte svoje dieťa, ako spomaliť a zvládať stresové situácie. Najlepším spôsobom, ako zabezpečiť, aby vaše slová mali upokojujúci účinok, je skloniť sa do úrovne očí dieťaťa, držať jeho ruky vo svojich a niekoľkokrát sa zhlboka spoločne nadýchnuť. Keď skončíte, budete sa tiež cítiť lepšie a prepojenejšie a je oveľa pravdepodobnejšie, že vyriešite aj prípadnú krízovú situáciu.

 

7. To je skvelý nápad!

Či už máte 2-ročné dieťa, ktoré si chce vybrať, čo si oblečie, 6-ročné dieťa, ktoré sa rozhoduje, ako strávi popoludnie, alebo 8-ročné dieťa, ktoré sa rozhoduje o tom, aký príbeh napíše na domácu úlohu. Akýkoľvek návrh riešenia problému, ktorý práve vymyslelo, si zaslúži od vás uznanie, pretože to dieťaťu pomôže uvedomiť si, že dokáže efektívne vyriešiť svoje vlastné problémy.