_1549040290.jpg)
Deti v škole zažívajú, aké to je byť súčasťou školy, nachádzajú nových priateľov, menia sa a rastú ako ľudia. Ako rodičia, ale chceme tiež čo najviac informácií o tom, čo sa deje počas doby, kedy nie sú s nami. Chceme poznať radosti, ktoré prežívali, nové veci, ktoré sa naučili a chceme byť upozornení na všetky ťažkosti, s ktorými sa stretli. No mnohí rodiča často na otázku „Aký si mal deň?“ nedostanú od dieťaťa žiadnu odpoveď alebo len veľmi stručnú. Ako môžeme pozitívne pôsobiť na svoje deti, aby sa nám otvorili sa a podelili sa s nami o zážitky zo svojho dňa v škole?
1 | Upresnite svoje otázky
Klaďte svoje otázky čo najkonkrétnejšie, navrhuje Dana Basu, PsyD., klinická psychologička. Kladenie otvorených otázok ako „Aký si mal deň?“ môže spôsobiť, že dieťa (najmä to malé) nevie zhrnúť všetky zážitky do jednoduchej odpovede, preto radšej odpovie len „Dobrý“.
Tu je niekoľko príkladov otvorených otázok pre deti základných škôl:
- S kým si sa hral cez prestávku?
- Čo ste robili počas telesnej výchovy?
- S čím si dnes potreboval pomôcť? Kto ti pomohol?
- Čo sa ti dnes podarilo?
- Čo ti dnes nepáčilo v škole? Mohol si to nejako zmeniť?
Niektoré konkrétne otázky pre staršie deti môžu byť napríklad takéto:
- S kým si bol na obede?
- Kto je tvoj obľúbený/najmenej obľúbený učiteľ?
- Môžem ti dnes nejako pomôcť s chystaním projektu do školy?
- Čo ste preberali dnes na matematike?
- Aká najzábavnejšia vec sa dnes stala?
2 | Začnite rozprávaním o svojom dni
Deti sa nám otvoria častejšie, ak sa otvoríme aj my im. Začnite so svojim dieťaťom rozhovor tým, že mu porozprávate, ako prebiehal váš deň. Čím viac im toho poviete, tým viac porozumejú tomu, ako hovoriť o svojom dni. Mladšie deti totiž často nevedia, ako hovoriť o dni, ktorý prežili. Nezabúdajme, že aj to je schopnosť, ktorú sa treba naučiť.
3 | Počkajte s otázkami na neskôr
Elle Kwan, z občianskeho združenia Rodičovstvo ruka v ruke, navrhuje, ako sa zblížiť s dieťaťom po príchode zo školy. "Moja odpoveď je nič sa detí nepýtajte, aspoň nie ako prvé," hovorí Kwan.
Táto myšlienka môže byť spočiatku v rozpore s rodičovským inštinktom. Ale nepýtať sa hneď, keď sa dieťa vráti domov, má zmysel. "Škola môže byť pre deti náročná, aj keď idú veci dobre," hovorí Kwan. Deti počúvajú, vidia a robia toľko nových vecí a keď sa vrátia domov potrebujú bezpečie, pokoj a potrebujú vedieť, že ste šťastní, že sú späť. Namiesto rozprávania a kladenia všetkých otázok, na ktoré hľadáte odpovede, Kwan navrhuje, aby si rodičia najskôr našli čas na spojenie so svojim dieťaťom. Ponúknite im objatie, zabávajte sa a robte všetko, aby sa vaše dieťa cítilo bezpečne a pohodlne. Akonáhle sú deti šťastné a spokojné, môže to byť čas, kedy im môžete začať klásť otázky o ich dni.
4 | Položte otázku bez očného kontaktu
Varda Meyers Epstein, odborníčka na rodičovstvo, spisovateľka a redaktorka spoločnosti Kars4Kids, hovorí, že táto metóda môže zaistiť pohodlnejšiu interakciu s plachými deťmi, pretože zo situácie odstraňuje časť sociálneho tlaku. Konverzáciu so svojimi deťmi môžete začať, keď sa k nim postavíte chrbtom. Napríklad, keď umývate riad a sedia pri kuchynskom stole alebo jedia. Môžete tak tiež urobiť, keď s nimi idete v aute. Vyhýbanie sa očnému kontaktu je jedným zo spôsobov, ako zaistiť, aby sa deti cítili pohodlnejšie, najmä ak sú introvertnejšie alebo sa zdráhajú s vami zdieľať negatívne emócie.
