Lenivé rodičovstvo posilňuje nezávislosť a zodpovednosť dieťaťa

Počuli ste už spojenie lenivé rodičovstvo? Je to prístup, ktorý si pri výchove osvojilo viacero rodičov.

 

Myšlienkou lenivého rodičovstva je, že svojím prístupom posilňujete sebadôveru dieťaťa. Poskytujete svojmu dieťaťu príležitosti, ktoré následne posilnia u dieťaťa nezávislosť a zodpovednosť. Umožňujete dieťaťu, aby na chvíľu bojovalo samo, než aby ste mu hneď bežali na pomoc. Tento výchovný prístup je v zásade protikladom prehnanej starostlivosti a ochrany detí a môže uľahčiť život mnohým rodičom. Celá podstata tohto spôsobu výchovy je v tom, že rodičia poskytujú svojmu dieťaťu čo najviac priestoru a príležitosti pre samostatnosť. Psychologička a autorka knihy Samostatné dieťa alebo ako sa stať lenivou mamou Anna Bykovova je presvedčená, že týmto štýlom výchovy dáva svojim deťom príležitosť stať sa samostatnejšími. Rodičovskou lenivosťou má Anna na mysli nerobiť všetko sama. Podľa nej sa v určitých momentoch dennodenne rodičia musia pri výchove rozhodovať, či spravia niečo sami a rýchlo alebo využijú šancu a dieťa niečomu novému priučia. Druhý variant má dve výhody, jednou je rozvoj dieťaťa a druhou je v konečnom dôsledku viac času pre rodičov do budúcnosti. Podľa autorky knihy majú rodičia jediné a najdôležitejšie poslanie - naučiť dieťa byť samostatným, a naučiť ho:

• samostatne uvažovať,
• samostatne sa rozhodovať sa,
• samostatne dokázať uspokojiť svoje potreby,
• samostatne plánovať a konať,
• samostatne hodnotiť svoju činnosť.

 

Dôverujte dieťaťu. Dôverujte sebe 

Nemajte prehnané obavy, ak dieťa lezie na preliezačky. Neprehrávajte si vopred negatívne scenáre, čo sa môže stať, ak nezasiahnete. Dovoľte napríklad dieťaťu chodiť po schodoch, svoju stabilitu si precvičuje a zlepšuje každým novým krokom. Dohliadať samozrejme musíte, ale príde čas, keď vaše dieťa bude mať záujem kráčať samo bez vašej pomoci. Umožnite mu tento pokrok.

 

Neodmietajte dieťaťu pomoc, ak o ňu prosí 

Pomáhajte dieťaťu len vtedy, ak niečo naozaj nedokáže spraviť samo. Dajte mu ale možnosť vyskúšať vlastné sily, je to kľúčový faktor vývinu dieťaťa. Je diametrálne odlišný prístup k výchove, keď dieťa neprosí o pomoc, pretože si vie poradiť, a keď dieťa neprosí o pomoc, pretože vie, že na jeho prosbu aj tak nikto nezareaguje. Vždy je potreba rozlišovať vyhodnocovať aktuálnu situáciu. Ak vidíte, že dieťaťu sa nedarí, nehovorte mu: „nechaj, ja to spravím“ a už vôbec nie „nechaj, radšej to spravím sama“. Je to ako zaucho detskej samostatnosti. Dávate dieťaťu jasný signál, že to samo nedokázalo. Dieťa potrebuje vašu podporu, povzbudenie, nie ukážku vašej šikovnosti, schopnosti, rýchlosti či  nadradenosti.

 

Nechajte dieťa samo určiť, čo ho baví 

Vypestovať v dieťati samostatnosť nie je možné bez toho, aby ste uznali, že je samostatná osobnosť, bez toho, aby ste mu priznali právo na sebaurčenie, čomu sa bude venovať, čo sa mu bude páčiť a čomu bude veriť. Nenúťte celú  rodinu každú sobotu tráviť na hokeji či krasokorčuľovaní, kde dieťa trénuje od šiestej od ráno. Je to naozaj sen vášho dieťaťa?

 

Nechváľte dieťa, ak sa výsledok nedostavil 

Dieťa chápe, ak sa mu niečo nepodarí. Ak ho budete príliš chváliť, lebo ho chcete utešiť, môže si vyvodiť záver, že je šikovné a nie je potrebné sa nabudúce snažiť. Vašou úlohou je naučiť dieťa všímať si jeho úspechy z väčšej perspektívy. Možno sa mu nepodarilo zaviazať šnúrky, ale topánky si obulo správne. Naučte dieťa vnímať takýto uhol pohľadu.

 

Nepoužívajte často slová „nie“ a „nesmieš“ 

Keď sa vám budú najbližšie na jazyk tlačiť takéto slová najskôr sa zamyslite. Prečo dieťa niečo nesmie? Čie záujmy diktujú toto slovo „nesmieš“? Neznamená to náhodou, že vy potom budete musieť niečo poupratovať či oprať zašpinené detské oblečenie? Neobmedzuje takéto „nesmieš“ detský vývin? V záujme vypestovania samostatnosti občas treba obetovať zvyčajný poriadok, ale ako ukazujú následky, obeť za to stojí. Neporiadok je dočasný, ale získané schopnoti u detí sú trvalé.

 

Otázky usmerňujúce dieťa

1. Čo chceš?
2. Načo to potrebuješ?
3. Čo budeš robiť?
4. Aké to môže mať následky pre teba a ostatných?
5. Kto ti s tým môže pomôcť?
6. Čo ti v tom bráni?
7. Čo si o tom myslíš?
8. Je to pre teba dobré?

 

Rodičia musia byť pripravení dať dieťaťu voľnosť. Najskôr na samostatný pohyb po byte, neskôr na samostatný život. Hlavné je vypnúť prehnanú rodičovskú kontrolu, ustráchanosť a perfekcionizmus. Prijať svoje dieťa nie ako svoje pokračovanie, ale ako samostatnú bytosť, ktorá má svoje túžby a potreby. Pestovanie samostatnosti, nezávislosti dieťaťa nie je možné bez pestovania samostatnosti a nezávislosti rodičov.

 

---

Zdroj: Anna Bykovová: Samostatné dieťa alebo ako sa stať lenivou mamou