Je nám zmysel života daný alebo ho musíme objaviť sami?

Azda nejestvuje človek, ktorý by si aspoň raz vo svojom živote nepoložil otázku: „Čo je vlastne zmyslom môjho života, môjho bytia?“ alebo „Má môj život vlastne zmysel?“ A následne premýšľal, čo mu ten zmysel dáva. Alebo niekedy možno uvažujeme nad tým, prečo náš život stratil zmysel.

Často sa stretávame s tvrdením: „Ten človek má v živote šťastie - má dobré manželstvo, milujúcu rodinu, dobré zamestnanie, slušný plat“. Je nám akési prirodzené porovnávať svoj život so životom iných ľudí. Akoby sme sa snažili presvedčiť sami seba, že ten druhý sa so šťastným osudom už narodil a nám žiaľ nebol daný. Ľutujeme sa a uvažujeme nad tým, či náš nápadne horší život má zmysel. Seneca napríklad tvrdil, že je úplne zbytočné pýtať sa, či má život zmysel alebo nie. Má taký zmysel, aký mu dáme my sami. 

Kde nachádzame zmienky o zmysle života?

Zmysel života je pojem, ktorý do modernej medicíny, psychológie a psychoterapie zaviedol známy psychiater Viktor Emil Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor a napísal o tomto utrpení knihu A predsa povedať životu áno. Táto veta sa tiež stala základom jeho vlastného prístupu k ľudským problémom.

Keď hovoríme o zmysluplnosti ľudskej činnosti, máme na mysli určitý cieľ a účel toho, čo sa deje. To, čo smeruje k tomuto cieľu, je zmysluplné. Má teda zmysel to robiť. To, čo k tomuto cieľu nesmeruje, prípadne to bráni tomu, aby sa človek k vytýčenému cieľu dostal, to je potom nezmyselné, prípadne zmysluprázdne, vysvetľuje profesor psychológie Jaro Křivohlavý.

Odborníci sa zhodujú na tom, že mať zmysel života je dôležtié. S jeho stratou totiž prichádza duševný nepokoj, ktorý sa odráža na duševnom zdraví človeka. Viktor Frankl tvrdí, že uvedomovanie si zmyslu života je vlastné len človeku. Zviera sa nikdy nepýta, či jeho život má zmysel. Uspokojovanie zmyslu života je jedným z predpokladov duševného zdravia a pohodového života.

Čo znamená zmysluplne žiť? Mať milujúcu rodinu? Byť vzdelaný? Atraktívny? Mať jasno vo vlastných hodnotách?

Rakúsky lekár a psychoterapeut, zakladateľ psychoterapeutického smeru existenciálnej analýzy Alfried Längle chápe zmysel ako niečo, čo dáva životu hodnotu.

„Zmysluplne žiť“ podľa neho znamená:

• plniť tú úlohu, ktorá pred nami práve stojí;

• zmysel sa nedá dať, musí byť v živote rozpoznaný, nájdený;
• ponuky zmyslu sú vo svete všade okolo nás;
• zmysel je životný smer pre určité časové obdobie, kedy človek hľadá pre čo stojí za to žiť;
• zmysel života sa mení s každou zmenou situácie, zmysluplný život vyžaduje pružnosť vo vnímaní hodnôt, otvorenosť človeka; často býva spontánne vycítený;
• zmysel môže nájsť každý človek, rozpoznať mu ho pomôže svedomie – „orgán zmyslu“.

Psychoterapeut Längle vysvetľuje, že otázky o zmysle života riešime až vtedy, ak máme naplnené iné potreby. Jedna z nich je potreba bezpečného priestoru, či už ide o bezpečnú krajinu, kde nie je vojna, alebo bezpečie domova. Druhou podmienkou naplnenej existencie je chcieť tu byť a vedieť precítiť vlastný život ako hodnotný. Inak povedané, nakoľko cítime, že život je dar, ktorý je žitia hodný. Depresívni ľudia toto necítia. Tretia podmienka dobrej existencie je smieť byť práve takí, akí sme. Niekedy sme príliš vyťažení tým, akí máme byť, a nemáme čas ani chuť zaoberať sa zmyslom. Ale ak sú uvedené podmienky aspoň z časti splnené, potom máme priestor zaoberať sa otázkami o zmysle.

Ak niekto príde k záveru, že nevidí zymsel svojho života, Frankl tento pocit vysvetľuje ako problém, že ľudia majú z čoho žiť, no nemajú pre čo žiť; majú prostriedky, no žiaden zmysel. Myslí si, že celá podstata zmyslu života spočíva v tom, že potrebujeme žiť život, ktorý stojí za to žiť. A tu si už odpoveď musí nájsť každý sám. Môžeme sa opýtať, a čo ľudia, ktorí stratili blízkeho človeka, prišli o strechu nad hlavou, v čom majú hľadať zmysel života oni, ktorí stratili „všetko“? Ak Viktor Frankl, psychiater, ktorý na vlastnej koži zažil hrôzy koncentračného tábora, dokáže povedať, že „život má zmysel a predsa stojí za to povedať životu, áno!“, potom je zrejmé, že v akejkoľvek životnej situácii je možné nájsť „stratený zmysel života“.

„Aj keď sa dá do istej miery súhlasiť s pôvodným Franklovým názorom, že nájsť zmysel života je možné každému človeku, predsa len výskumy ukazujú, že niektorí ľudia majú vzhľadom na svoje osobnostné dispozície akúsi výhodu, teda zážitok zmysluplnosti života je pre nich o niečo ľahšie dosiahnuteľný. Sú to ľudia emočne stabilní, skôr extravertovaní, schopní stanoviť si ciele a vyvíjať vôľové úsilie na ich dosiahnutie. Na druhej strane k neschopnosti nájsť zmysel života môžu prispieť rôzne životné traumy, straty či iné závažné životné udalosti. Ľudia bez zmyslu života sa často cez tieto udalosti nedokážu preniesť a psychicky strádajú,“ tvrdí významný slovenský psychológ docent Peter Halama.

Pomáhať a žiť pre iných dáva nášmu životu zmysel

Mnohí ľudia cítia, že činnosti a aktivity, ktoré sú zamerané na zmysel, dostávajú hlbší a silnejší význam, keď sú sebapresahujúce – zamerané na niečo alebo niekoho mimo samého seba. Takými sú napríklad láska k nejakému človeku, láska k Bohu alebo k nejakému cieľu. Matka Tereza, nositeľka Nobelovej ceny za mier a „matka chudobných“ počas svojho života, ktorý obetovala starostlivosti o chudobných a chorých, častokrát odpovedala, „že dávať sa iným“ nás robí šťastnými, láska k blížnym a najmä tým, ktorí sú bytostne odkázaní na pomoc iných, človeka obohacuje a dáva mu zmysel, robí ho šťastným.

Podstata zmyslu života je ukrytá v troch častiach

Psychológ Gary T. Reker spolu s klinickým psychológom a profesorom Paulom T. P. Wongom videli zmysel života v troch častiach, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Sú to tieto:

• kognitívny komponent – týka sa životných postojov, presvedčení a interpretácií životných udalostí; obsahuje životnú schému, rámec, ktorý pripisuje význam jednotlivý činnostiam, udalostiam a životu ako celku; prejavom tejto schémy je vedomie zmyslu v živote;
• motivačný komponent – súvisí so snahou a úsilím o dosahovanie cieľov, realizácie zámerov a napĺňania hodnôt; je tvorený hodnotovým systémom a systémom životných cieľov, ktoré si človek v živote volí na základe svojich hodnôt; priamym dôsledkom tohto komponentu je prítomnosť hodnôt a cieľov v živote a koncentrovanie sa na ich dosahovanie;
• afektívny komponent – týka sa prežívania pocitov šťastia, spokojnosti a naplnenosti, ktoré súvisia s dosahovaním cieľov, realizáciou hodnôt, a tiež s vedomím zmysluplnosti svojho života.

Pri neprítomnosti ktoréhokoľvek z uvedených komponentov dochádza k ohrozeniu prežívania zmyslu života. Gary T. Reker svoje bádanie o zmysle živote uzatvára tvrdením, že hlavnými psychologickými procesmi pri vytváraní zmysluplnosti života sú hľadanie zmysluplnosti života a jeho nachádzanie.

Môže psychológ pomôcť pri hľadaní strateného zmyslu života?

Pri strate zmyslu života mnohí vyhľadávajú pomoc psychológov, pričom očakávajú, že práve oni im ho pomôžu znovuobjaviť. Psychologička a psychoterapeutka s niekoľkoročnou praxou v zdravotníctve a skúsenosťami s prácou súdnej znalkyne v odbore klinická psychológia, Petra Klastová Pappová vysvetľuje, že: „nie je úlohou psychoterapie hovoriť ľuďom, čo je zmyslom života. Zaoberáme sa tým, ako zmysluplne prežiť danú chvíľu. Odpoveď na to, čo je zmyslom života, môže niektorým ľuďom dávať náboženstvo alebo nejaká filozofia, ktorá im povie, prečo tu sme a čo máme robiť. To je v poriadku. To, čo hovorí existenciálna analýza, je, že život nás vyzýva v každej chvíli. Nie je to tak, že máme čakať, čo od života dostaneme, ale je to život sám, ktorý nám dáva otázky, a našou úlohou je dať na ne odpoveď. Zmysel uskutočňujeme cez hodnoty, keď robíme veci, ktoré pre nás majú cenu a sú nášmu srdcu blízke. Vtedy žijeme zmysluplne“.

Blížia sa sviatky narodenia Krista – Vianoce, kedy pohltení množstvom lákavých reklám zabúdame na význam týchto sviatkov a necháme sa vtiahnuť do materiálneho ošiaľu v domnienke, že práve „to“ im dáva zmysel. Pokúsme sa preto zachovať si chladnú hlavu a myslieť práve na „skutočný zmysel – duchovný význam“ týchto sviatkov, pretože aj nepatrné maličkosti dávajú nášmu životu ZMYSEL.