Aj rodičia, ktorí uznávajú dôležitosť čítania deťom, sú zaskočení, keď príde reč na hru s deťmi. Dôvody väčšinou bývajú dva: buď si rodičia neuvedomujú dôležitosť detskej hry, alebo jednoducho nevedia, ako sa s deťmi hrať. O dôležitosti hry pre rozvoj detí si môžete prečítať tu, cieľom tohto článku je pomôcť rodičom s druhým problémom. Predtým ako prejdeme ku konkrétnym príkladom, ako sa rodičia môžu s deťmi hrať napríklad s Legom, pripomeňme si, že nie je hra ako hra. Pre dieťa, ale aj pre rodiča, je hra najprospešnejšia (a čo je nemenej dôležité aj najpríjemnejšia), keď sa riadi pravidlami, ktoré sa využívajú pri takzvanej filiálnej terapii. Filiálna terapia je hra medzi rodičom a dieťaťom, ktorá pomáha riešiť rôzne psychické problémy a rizikové správania u detí.
1) Rodič sa sústredí výlučne na dieťa, bez akýchkoľvek vyrušení
Čas na spoločnú hru je dobré vopred si naplánovať tak, aby sme boli skutočne schopní sústrediť sa na dieťa. Dĺžku si môžete nastaviť podľa svojich možností, dobrým odporúčaním je vyhradiť si aspoň 30 minút. V tomto čase sa rodič venuje výlučne jednému dieťaťu. Ak je v rodine viac detí, svoj vlastný čas s rodičom by malo mať každé z nich.
2) Hru vedie dieťa, nie rodič
Počas celého spoločného hrania je iniciátorom aktivít dieťa. Dieťa rozhoduje, s čím sa bude hrať a ako sa bude hrať. Rodič môže nejakú aktivitu navrhnúť, ale je na dieťati, ako sa rozhodne. Dieťa takisto rozhoduje o tom, ako bude do hry zapojený rodič. Rodič rešpektuje všetky rozhodnutia dieťaťa, pokiaľ nepresahujú stanovené hranice.
3) Rodič stanovuje počas hry hranice
Pokiaľ je niečo, čo je počas spoločného hrania skutočne neprijateľné, napríklad kvôli bezpečnosti, rodič to jasne pomenuje, keď taká situácia nastane. Podrobnejší návod, ako na to, si môžete prečítať v tomto článku.
4) Rodič popisuje – bez poúčania ale aj chválenia
Počas spoločnej hry rodič počúva, pozoruje a slovne popisuje, čo dieťa robí alebo ako sa cíti. „Hneváš sa, že ti nejde spojiť tie kocky. Chceš, aby som ti s tým pomohla?“ Vyhýba sa dopytovaniu, poúčaniu, ale aj chváleniu. Tento krok je pre väčšinu rodičov zo začiatku prekvapivý, ale akonáhle si ho osvoja, objavia o svojom dieťati veci, ktoré dosiaľ netušili.
Pre mnohých rodičov nie je jednoduché nechať dieťa viesť. Aj keď sa zapoja do hry, ktorú si dieťa samo vybralo, po chvíli sa situácia zvykne zvrtnúť a rodičia preberú vedenie. Tichšie deti sa v takom prípade zvyknú uzavrieť, pri výbušnejších môže dôjsť k hádkam. Poďme sa teda na spoločnú hru pozrieť na reálnom príklade – hre s Legom.
Lego je samo osebe výborná hračka na rozvoj schopností dieťaťa a väčšina detí sa s ním rada hrá. Čo je nemenej dôležité, veľmi radi sa s ním hrajú aj dospelí (najmä oteckovia). Je to teda ideálna hračka na spoločné hranie. Hra s Legom má 3 možné alternatívy:
- stavanie podľa návodu
- voľné stavanie
- hra s hotovým modelom a jeho upravovanie podľa fantázie
Stavanie Lega podľa návodu
Pokiaľ so spoločným hraním len začínate a máte doma dieťa, ktoré už dokáže stavať podľa návodu (čiže 5-6 ročné dieťa), stavanie podľa návodu je ideálny začiatok. Stavanie podľa návodu dáva rodičovi veľa príležitostí zapojiť sa bez toho, aby preberal vedenie. Pred samotným stavaním môže dieťaťu pomôcť roztriediť kocky podľa farieb. Môže sledovať návod a komentovať, čo dieťa práve stavia. Môže si s dieťaťom rozdeliť roly – rodič môže hľadať kocky, ktoré bude dieťa pri stavaní potrebovať a dieťa z nich môže stavať výsledný model. Keď dieťa stavanie unaví, môžu si roly vymeniť.
Stavanie podľa návodu je pre deti skvelý spôsob, ako rozvíjať svoje konštrukčné schopnosti. Stavaním modelu, ktorý vymyslel niekto iný, sa dieťa učí, ako rôzne môžu byť jednotlivé kocky využité. Učí sa, ako ich skombinovať, aby bol výsledný model dosť pevný. Tieto skúsenosti následne dokáže využiť pri stavaní vlastných modelov. V neposlednom rade stavanie podľa návodu pomáha dieťaťu rozvíjať pozornosť a trpezlivosť – práve preto sa úspešne využíva aj v terapii detí s ADHD.
Voľné stavanie Lega
Ak už máte v spoločnom hraní istú prax, alebo ak máte doma juniora, ktorý ešte podľa návodu stavať nedokáže, môžete sa pustiť do stavania „len tak“. Pri stavaní podľa fantázie je dobré mať na pamäti, že dôležitý je proces a nie výsledok. Je veľmi dôležité pamätať na štvrté pravidlo spoločného hrania – vyhnúť sa dopytovaniu (Čo to staviaš? Prečo to staviaš také vysoké/modré/...?), kritizovaniu (Takto podľa teba vyzerá lietadlo? Ja ti ukážem, ako sa správne stavia komín.), ale aj všeobecnému chváleniu (Ty si taký šikovný chlapček.). Miesto toho radšej ticho pozerajte, popisujte, čo robíte vy a úprimne sa zaujímajte o dielo vášho potomka.
Pokiaľ dieťa príde s návrhom, čo ide postaviť, pridajte sa a stavajte tiež na rovnakú tému. Komentujte, čo robíte. Ak nápad neprichádza, vžite sa do roly tichého pozorovateľa. Miesto vypytovania sa, čo si dieťa postaví ho len pozorujte, prípadne niečo začnite stavať sami. Vypnite myseľ a nechajte vaše ruky, aby vás viedli. Začnite spájať kocky a po chvíli sa dielo začne rysovať.
Spoločné tvorenie môže priniesť nezabudnuteľné spoločné chvíle a majstrovské diela, ktoré je dobré si odfotiť. Keď sa na ne pozriete po dlhšej dobe, znovu si spomeniete, ako skvelo vám pri ich stavaní bolo. Treba sa však pripraviť aj na to, že niekedy to nejde takto ideálne. Najmä menšie deti sa dokážu zlostiť, keď sa im niečo nedarí podľa ich predstáv. Môžu začať hádzať kocky alebo búrať už postavené veci (aj tie vaše). Je to úplne normálne – aj mnohé mamy sa vedia poriadne nahnevať, keď sa im pripečie koláč. V takejto situácii je dôležité nedať sa strhnúť a miesto zakazovania popisovať, čo vidíte: “Zdá sa mi, že sa hneváš.“ Vyhnite sa otázkam začínajúcim slovom „Prečo“ a miesto toho ponúknite svoju pomoc. „Môžem ti pomôcť? Chceš, aby som to postavil ja?“
Hra s hotovým modelom Lega a jeho upravovanie podľa fantázie
Jedným z dôvodov, prečo je Lego také úspešné, je skutočnosť, že Lego dizajnéri detailne skúmajú spôsob, ako sa deti hrajú. Na základe týchto pozorovaní potom pripravujú a upravujú svoje modely. Vďaka tomu je Lego skvelé nielen vo fáze stavania, ale deti sa vedia dobre pohrať aj s hotovým modelom. Spôsob, ako sa do spoločnej hry môžu zapojiť rodičia, veľmi závisí od naturelu rodiča aj dieťaťa. Ak vám nerobí problém preniesť sa do detského sveta a hrať rôzne roly, môžete so synom či dcérou naháňať v policajnom aute zločincov, hasiť požiar či servírovať pizzu. Pokiaľ vám takýto typ hry nevonia, môžete spoločne vymýšľať, ako vylepšiť helikoptéru alebo dostavať k reštaurácii vonkajšie sedenie.
Spoločná hra je rovnako ako spoločné čítanie zázračný elixír, ktorý pomáha deťom aj rodičom vyrovnávať sa s ťažkosťami každodenného života. A čo je najdôležitejšie, tento elixír aj výborne chutí.
Autorka je zakladateľka portálu LEGOrent.sk.
