Články: Pre študentov
O projekte


 

Učiteľ a lektor Robert Čapek: Ak chcete byť v škole inovátorom, musíte mať statočné srdce, lebo je to náročné

Lucia Brezovská
Autor článku
Zdroj: archív RČ
Český učiteľ, psychológ a didaktik Robert Čapek hovorí otvorene o mnohých problémoch školstva a nedáva si cez ústa servítku. Na druhej strane však prináša i riešenia. / Zdroj: archív RČ

Český učiteľ, psychológ a didaktik Robert Čapek sa mnohým môže zdať voči vzdelávaciemu systému veľmi kritický. Postupne však zistíte, že iba priamočiaro pomenúva to, s čím sa stretáva a čo si myslí. Svoju prácu učiteľa a lektora robí už dlho, no známejším sa stal po vydaní knihy Moderní didaktika.

Rozprávali sme sa, akí sú dnešní učitelia, ako môžu v triedach obstáť ako inovátori, ako vníma hodnotenie v školách i to, že osemročné gymnáziá by určite zrušil.

 

Prečo ste sa rozhodli stať učiteľom?

Učiteľom som sa stal najmä kvôli tomu, že to spája odbory, ktoré mám rád a činnosti, na ktoré mám (dúfam) vlohy. Začínal som ako pedagóg voľného času a z tohto obdobia som čerpal aj neskôr, keď som začal učiť. Rád sa hrám, chcem sa vo svojej práci baviť a na to je učiteľská profesia ideálna. Nech som aj medzi siedmakmi, maturantmi alebo vysokoškolákmi (učil som na všetkých typoch škôl), dôležité pre mňa je, aby ich to bavilo a zaujímalo. Potom som spokojný aj ja.

 

V súčasnosti sa venujete učiteľom ako lektor. Čo obnáša práca lektora? Akí sú učitelia, s ktorými sa stretávate?

Lektor, teda aspoň ja, predovšetkým cestuje do škôl. Lektorom som od roku 2000 a keď som začínal, väčšina mojich seminárov sa odohrávala vo vzdelávacích inštitúciách pre učiteľov. Teraz je to tak jeden seminár z desiatich, zvyšok sa odohráva priamo v zborovniach. To je skvelé. Až na výnimky sú české zborovne rovnaké. Stretnete sa tam aj s ľuďmi, ktorí majú rovnakú víziu, ale tí sú v menšine. Niekde sú to iba jednotlivci. Tí už sú moji, s tými si rozumiem a moje semináre ich nabíjajú do ďalšej práce a na boj s okolím. Ujasníme si pár vecí. Dozvedia sa, ako a čo urobiť v praxi, aby to všetko sedelo. Potom je tam taký ten priemerný učiteľ, ktorý nepracuje dobre a jeho vyučovanie má ku kvalite veľmi ďaleko. Tých je na štátnych školách najviac. Nemá žiadnu filozofiu, učí ako v roku 1985 a myslí si, že moderné vyučovanie znamená, že zapne projektor. Je to slabý didaktik, mizerný diagnostik, skrátka zlý pedagóg. Niektorí z nich by chceli byť lepší, ale nevedia ako. Tých sa snažím posunúť aspoň do tej roviny, aby si to vyskúšali a dúfam, že sa im to zapáči. Snažím sa im pripomenúť, prečo sa stali učiteľmi. Vysvetľujem im, prečo im to v triede nefunguje, prečo sú žiaci apatickí a ako to zmeniť. Tretia skupina sú vyhoretí učitelia, konzervatívni vykladači, jednoducho pomýlení a nekompetentní pedagógovia, ktorí by mali dostať výpoveď na hodinu. S tými vediem boj v prospech prvých dvoch skupín. Keď zo školy po seminári odídem, chcem, aby bolo jasné, ktorý typ učiteľa je prínosom pre žiakov a pre školu. Je totiž až neuveriteľné, že tí najlepší učitelia sú hocikedy šikanovaní (kolegami alebo vedením) a nekvalita je vydávaná za prednosť.

 

Niektorí kolegovia by dobrú edukáciu nepoznali ani vtedy,
keby ich kopla do zadku.

- Robert Čapek

Som učiteľ, ktorý chce zmeniť svoje vyučovanie a prístup k deťom. Odkiaľ a ako mám začať?

Taký postoj je najdôležitejší. Vitajte na strane dobra, v radoch pedagogických rytierov Jedi! Predovšetkým je dôležité premýšľať o tom, ako svoju filozofiu preniesť do praxe. Prísne individuálny prístup znamená nepísať a nehodnotiť testy obvyklým spôsobom. Je potrebné mať statočné srdce, pretože byť pionierom a inovátorom je náročné. Keď napríklad prestanete dávať päťky, môžete sa od kolegov dozvedieť, že ste nenáročná alebo sa snažíte získať lacnú popularitu. Okolie nechce vidieť, že sa na vašich hodinách urobí množstvo práce tým správnym spôsobom. Niektorí kolegovia by dobrú edukáciu nepoznali, ani keby ich kopla do zadku. Ale napriek týmto prekážkam vytrvajte a žiaci vám vaše úsilie nakoniec vrátia a zhodnotia. Zistíte, že dobre učiť znamená mať na svojej strane žiakov a ich rodičov a tešiť sa do školy. Prečítajte si dobré knihy, napr. aj tie moje, a choďte na kvalitné semináre a učiteľské konferencie, hľadajte materiály, nájdite si spriaznené duše, hľadajte na Facebooku skupiny, ktoré vás v tom podporia a poradia.

 

Nehrozí zapálenému učiteľovi skoré vyhoretie?

Nie, to hrozí otrávenému učiteľovi. Tomu, kto sa len sťažuje, nevie pracovať s triedou a neovláda svoju profesiu. Zapálený učiteľ, ak vie svoj zápal premeniť na kvalitnú edukáciu, berie všetky bonusy. Každý to pozná. Keď sa učiteľovi podarí hodina, pri ktorej žiaci nadšene pracujú a v triede sa dejú skvelé veci, vracia sa do kabinetu alebo do zborovne priamo nabitý energiou. Na druhú stranu, ak žiakov vyučovanie nebaví, učiteľ sa veľmi nadrie s vypätím fyzických a psychických síl. Recept je jednoduchý. Dobrým vyučovaní sa nabíjate, zlých žiakov trýznite a ničíte sám seba.

 

Jedným z vašich lektorských programov je program Lenivý učiteľ. Prečo taký provokačný názov?

Má to svoju filozofiu. Myslím si totiž, že veľké množstvo vecí, na ktoré sa učitelia sťažujú, vôbec nemusia robiť. V triede majú totiž pracovať, komunikovať a objavovať zaujímavé veci žiaci, nie učiteľ. Komunikácia v triede by mala byť na strane žiakov, nie že iba učiteľ sám desiatky minút rozpráva. To isté platí aj pri hodnotení. Nech sa žiaci hodnotia sami a navzájom. Hlavná lenivá myšlienka pretkáva každodennú prax učiteľa a vedie ho vo všetkých krokoch. Napríklad, pokiaľ už učiteľ musí písať testy, tak nech sú zábavné a opravujú ich a hodnotia sami žiaci. Podobne postavená práca môže prebiehať naprieč triedami a ročníkmi. Vyššie ročníky môžu pripraviť edukačný materiál pre nižšie ročníky. Učiteľ si môže ušetriť mnoho času a stať sa didaktickou hviezdou. Ak dobrým spôsobom vytvoríte dobrú atmosféru, môžete byť tým správnym lenivým učiteľom.

 

Aký máte názor na hodnotenie žiakov? O tejto téme sa vášnivo diskutuje a takisto je to obsah jedného z vašich lektorských programov.

Je náročné vyjadriť svoj názor v krátkosti, pretože som o tom napísal celé kapitoly a venujem tomu celodenné školenia. Hodnotenie je kľúčom k dobrej klíme v triede, môže vyučovanie pozdvihnúť alebo úplne pokaziť. V českých štátnych školách sa nehodnotí dobre. Hodnotenie by totiž malo byť ako vyučovacie metódy – pestré, rozmanité a malo byť žiakov učiť mäkkým zručnostiam. Malo by byť symetrické. Tak ako učiteľ hodnotí žiakov, rovnako by sa mali žiaci učiť navzájom, taktiež samých seba, vyučovanie a prácu učiteľa. Hodnotenie je individuálne a procesové, nie plošné a výkonové. Nemalo sa priemerovať, trestať známkou alebo dávať známke rôznu váhu. A nakoniec by som povedal, že dobrý učiteľ nedáva zlé známky. Zlé známky sú prejavom didaktického pochybenia učiteľa, nesmieme nimi žiaka trestať. Učiteľ potrebuje žiaka, ktorý robí chyby.

 

S akými názormi na hodnotenie žiakov sa u učiteľov stretávate?

No, bohužiaľ, až príliš často s úplne opačnými, než mám ja. Učitelia sú častokrát veľmi slabí psychológovia, úplne im unikajú základné psychologické procesy, ktoré majú pred sebou ako na dlani. Napríklad, neprídu na to, že sériou zlých známok znížia sebahodnotenie dieťaťa, že zlého žiaka vlastne sami vytvoria. Majú v triede úplne rozdielne individuality a merajú ich rovnakým metrom. Známku zo štvrťročnej práce považujú za najdôležitejšiu a jednotku z tímovej práce zapisujú ako malú, pričom v reálnom živote je to presne naopak. Spolupracujeme stále a štvrťročné písomky nepíšeme nikdy. Učitelia zbierajú známky za testy plné zbytočných informácií, ktoré musia učiť naspamäť, zatiaľ čo kvalita ako kreativita, fair play, pomoc spolužiakovi, vzájomné učenie vôbec nevedia ohodnotiť. Takto by som mohol pokračovať vo vymenovávaní častých chýb celkom dlho. Vzácne však občas narazím na opačný príklad, v ktorom učiteľka nehodnotí žiacke výkony, ale tie správne veci.

 

Stretli ste sa s netradičným prístupom učiteľa v čase, keď ste boli žiakom?

Nie, moje žiacke roky boli tradičné. Tradícia je v českom školstve vždy známkou nekvality. Vyučovanie znamenalo iba počúvať výklad učiteľa, mlčať a písať si do zošita. Bola to katastrofa, na ktorej sa zmenilo iba modernejšie vybavenie triedy. Je to smutné.

 

Je pre vás niektorý školský systém z iných krajín inšpiratívny?

Áno, moderný, lenivý učiteľ je eklektik, zbiera všetko, čo sa mu hodí. Predovšetkým alternatívne školstvo je hotová studnička prístupov a metód. Ale aj rôzne školské systémy prinášajú inšpiráciu, napr. francúzsky učiteľ dejepisu neučí dejiny chronologicky a pracuje s pôvodnými prameňmi, nemecký učiteľ celodennej školy zaraďuje do vyučovania voľnočasové aktivity, nórsky učiteľ je pre nás vzorom pri práci s nesegregovanou triedou a podobne. Aj od českých alebo slovenských pedagógov však prichádza množstvo výborných nápadov, prípadne aj od študentov učiteľstva.

 

Do akej miery je dôležitá klíma v triede? V praxi najčastejšie učiteľ príde, odprednáša a atmosfére v triede sa nevenuje. Žiaci sú aj tak pasívni.

Klíma v triede je alfou a omegou celej edukácie. Učiteľ môže vytvárať podporujúcu klímu v triede mnohými spôsobmi. Ako v nej učí, hodnotí, komunikuje so žiakmi, aké sú v nej pravidlá a ako sa žiaci na nej spolupodieľajú. Pretože klíma je trvalý jav, vypovedá o práci učiteľa. Môžem dokonca tvrdiť, že keď ti zmeriam klímu v triede, tak ti poviem, aký si učiteľ. Frontálne vyučovanie, a najmä výklad, je zabijak dobrej klímy a učiteľ má takú atmosféru, akú si zaslúži. Nudu, apatiu a nedisciplinovanosť.

 

Ste autorom niekoľkých kníh pre učiteľov. Ktorá z nich mala najväčší ohlas?

Určite „Moderní didaktika“, pretože podobná kniha tu nebola. Všetky didaktiky pre študentov pedagogických fakúlt boli plné definícií a hlúpych triedení. Pedagogika v nich je mŕtva veda, poznatky sú dobré iba na skúšanie študentov na štátniciach. Tieto didaktiky mali tristo strán, obsahovali sedem metód, pričom chválili výklad a riadenú diskusiu. Indoktrinovali hlavy mladých ľudí tonami smetia a nebezpečných nezmyslov. Písali ich ľudia z univerzít, ktorí nikdy v škole neučili. Šéfredaktorka mi hovorila, že sa nevyplatí vydávať niečo pre učiteľov, pretože tí si knihy nekupujú. Kto by sa im čudoval? Nebola tu ešte kniha, tá správna didaktika, ktorá obsahuje cez dvesto metód a nula triedení. Tú si kupujú.

 

Lexikón vyučovacích metód Moderná didaktika obsahuje mnohé tipy a námety na zaujímavé vyučovacie metódy. Okrem toho ste v nej vyjadrili svoje názory na prípravu budúcich učiteľov, súčasné školstvo a zaužívané spôsoby vyučovania. Stretávate sa s kontroverznými reakciami?

Samozrejme, pretože vzdelávanie je vecou mnohých kontroverzií a rôznych názorov. Aj ja som vedený dobrými úmyslami, nebojím sa ostrejších formulácií a priložím si svoje polienko do ohňa. Kto chce poznať bližšie moje názory na vzdelávanie, môže si prečítať aj môj blog na mojich stránkach.

 

Stala sa už kniha povinným čítaním študentov pedagogických fakúlt?

Na niektorých takmer áno. Napríklad na Olomouckej univerzite objednali tuším dvadsať kúskov do univerzitnej knižnice. Pozvala ma Univerzita v Ústí nad Labem, aby som o nej viedol seminár pre doktorandov a podobne. Inde sa však študenti dopočuli, že by si rozhodne nemali prečítať Čapka. Môj hlas prišiel aj na Slovensko. Nedávno som sa dohodoval o jednom seminári pre študentov istej pedagogickej fakulty aj u vás, ale pre vedenie som vraj „príliš kontroverzný“. Neviem však, ako je to u vás, ale na rozdiel od iných krajín sú české pedagogické fakulty konzervatívne a spiatočnícke. Nepripravujú študentov kvalitne a nadôvažok i odborne skôr škodia ako pomáhajú.

 

Aký máte názor na gymnáziá? Na Slovensku sa v súčasnosti diskutuje o znížení počtu osemročných gymnázií, no aj štvorročných gymnázií je prebytok.

Viacročné, teda osemročné gymnáziá, je potrebné zrušiť. V Čechách je to veľká žaba na prameni, edukačná bažina, ktorá sťahuje najkvalitnejších žiakov a tou najhoršou didaktikou v systéme z nich robí šprtov alebo neúspešných lajdákov. A pretože u nás odoberajú približne desatinu populácie žiakov, je na mieste tvrdiť, že základné školy sú tým doslova a do písmena decimované. Pre spravodlivosť dodávam, že aj iné stredné školy u nás nie sú žiadny zázrak, ale neškodia celému systéme ako osemročné gymnázia. Tie štvorročné sú z hľadiska vzdelávania rovnaký systém, ale škodia kratšiu dobu.

 

Ak by sme sa pozreli bližšie na vyučovanie, ako by mala vyzerať taká ideálna vyučovacia hodina?

Ako správny učiteľ odpoviem, keď na nej pracujú žiaci a baví ich to. Ako didaktik odpoviem takto: Ideálna hodina by mala obsahovať minimálne tri odlišné aktivity a nesmú sa opakovať v danom štvrťroku. Niektoré aktivity je možné použiť iba za jeden školský rok. Ako pedagóg dodám, že ideálna hodina je tá, ktorá rozvíja mäkké zručnosti, ale najmä pozitívne postoje k danému odboru a vzdelávaniu vôbec. Ako psychológ tvrdím, že na ideálnej hodine by mal každý žiak plniť také úlohy, na ktoré stačí a ich plnenie by malo byť učiteľom posilnené.

 

Ak sa zamyslíte nad budúcnosťou školstva, ste optimistický?

Ja som predovšetkým kritický a trošku bojovný. Optimizmom ma však napĺňa to, že v novom storočí už nemôžeme byť bližšie ku dnu, musíme sa iba odraziť vyššie. Radosť mi robia niektoré súkromné školy a rôzne projekty aktívnych pedagógov, ktorých pribúda. Zaujímavé veci sa dejú nielen u nás v Českej republike, ale i na Slovensku, ja som rád, že na niektorých z nich som sa mohol podieľať.

 

ROBERT ČAPEK začínal ako učiteľ na internátnej škole, neskôr pracoval ako vychovávateľ. Má skúsenosti s učením na všetkých typoch škôl. Pôsobil aj odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzity v Hradci Králové, kde vyučoval didaktiku alebo teóriu výchovy. Neskôr vyučoval na Fakulte informatiky a managementu sociológiu a psychologické predmety. V súčasnosti pracuje ako školský psychológ na viacerých základných školách a s učiteľmi na skvalitnení ich vyučovania. Je autorom kníh pre učiteľov – Moderní didaktika, Učitel a rodič, Odměny a tresty, najnovšia Líní učitel.


Čítajte viac o téme: Rozhovory
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.