Výber tých najkrajších kníh pre deti podľa odborníčok

Nájsť dobré či výnimočné knihy nie je jednoduché. Pýtali sme sa preto rôznych odborníčok, aké sú podľa nich tie najlepšie.
Nájsť dobré či výnimočné knihy nie je jednoduché. Pýtali sme sa preto rôznych odborníčok, aké sú podľa nich tie najlepšie. / Foto: Shutterstock

Knihy patria k detstvu, pretože predstavujú pre deti prvé kontakty s básničkami a rozprávkami, ktoré tak milujú. Všetci si pamätáme svojich detských hrdinov z knižiek, čítanie pod perinou s baterkou. Nájsť dobré či výnimočné knihy nie je jednoduché. Požiadali sme preto tentokrát rôzne odborníčky, ktorým sú detské knihy veľmi blízke, knihy píšu, čítajú, aby vám odporučili len to najkvalitnejšie.


Zuzana Štelbaská pracuje ako dramaturgička v televízii Markíza, píše blog v denníku N, v ktorom hodnotí a propaguje literatúru pre deti. Napísala niekoľko detských kníh, napr. Mami, kúp mi psa, Filipko.

 

Aké detské knihy by podľa Zuzany Štelbaskej nemali zostať neprečítané?

 

Pre batoľa - Ohrádka pre zvieratká

Z toho, ako kniha vyzerá, sa dá usúdiť, koľkokrát ju obe moje deti vyberali, otvárali, zatvárali, ukladali a čítali. Bolo to leporelo, ktorého sa veľmi dlho nechceli vzdať a zároveň to bola prvá „kniha“, pri ktorej nevyžadovali moju asistenciu. Pred tým som ju s nimi, samozrejme, prečítala asi tisíckrát. Starší syn neskôr sám čítal knižočky svojej mladšej sestre, hrdý, že to dokáže a ona sa snažila čo najviac si zapamätať, aby mu stačila. Každá z pätnástich kníh je napísaná rovnako, teda kde dané zvieratko žije, čím sa živí, ako sa volá jeho mláďa a aké zvuky robí. Ilustrácie sú veľmi priateľské a to aj vtedy, keď sa dozvieme, že sa had živí myškami… žiaden teror.

Jediné, čo ma pri Ohrádke pre zvieratká mrzí, že je nedostupná, pretože sa všade vypredala. Snáď budú v budúcnosti dotlače. Ako malú náhradu ponúkam tip na interaktívne leporelá Malý baránok, Malý psíček, Žlté kuriatko, Mlsná myška, ktoré obsahujú posuvné časti a spoznávanie protikladov, rôznych zvieracích domovov a jednoduché hádanky, prípadne sériu s otváracími okienkami Pozri, kto sa skrýva na záhrade / v ZOO / na dvore / v lese. Tiež patria k tým, v ktorých si deti rady listujú ešte dlho potom, čo vyrastú z batoľacích kníh.

 

Pre predškoláka - Skôr než som prišla na svet

Nádherne ilustrovaná publikácia väčších rozmerov (približne A4) od dvojice švédskych autorov Petrusa Dahlina a ilustrátorky Marie Nilsson Thore opisuje na prvý pohľad celkom banálny príbeh dedka a dvoch vnučiek, ktorí podvečer prichádzajú na víkendovú chatu. Všade je ticho, nikde nikoho, dookola plno snehu a dedko má plné ruky práce s rúbaním dreva, aby čím skôr v ľadovej chalupe zakúril. Sestry Mia a Lea sa medzitým dívajú na hviezdy a rozprávajú sa. Mladšia Lea zistí, že je na chate, na rozdiel od staršej Mie, prvýkrát. Mia už chatu navštívila, kým Lea ešte nebola na svete. A tak tieto dve začnú debatu o tom, kde sú ľudia, kým sa zjavia na zemi. Jedna rozvíja myšlienky tej druhej, pozorujú nočnú oblohu a z malej snehovej vločky tvarujú príbeh o stvorení človeka, o živote samých seba, o tom, čo bolo pred nimi a či to isté bude aj po nich. Je to krehký detský rozhovor, do ktorého nevstupuje žiadny dospelý a to je na tom najkrajšie. Kniha Skôr než som prišla na svet neponúka odpovede, kladie len otázky a je vysoko pravdepodobné, že pri nej malí čitatelia prekročia hranice deja a budú chcieť v rozhovore ostať. Budú možno chcieť prispieť svojimi úvahami, kde boli oni sami a kde sú ostatní ľudia, ktorí ešte len čakajú na svoj príchod a pre rodiča tým môže vzniknúť čarovný moment, v ktorom spozná svoje dieťa inak, nechá ho hovoriť a bude vnímať jeho uvažovanie, pridá sa k fantazírovaniu a nechá úvahy letieť všetkými smermi bez toho, aby ich musel brzdiť či vedecky zdôvodňovať.

 

 

Pre prvý stupeň ZŠ - Knižka otázok

Pre deti na prvom stupni je ponuka kníh obrovská, skvelá, je z čoho vyberať a je im čo ponúkať. Dobrých príbehových kníh je také veľké množstvo, že sa skutočne neviem rozhodnúť len pre jeden jediný tip. Preto by som rada ponúkla trochu nezvyčajnú knihu od Josteina Gaardera, obľúbeného nórskeho spisovateľa a filozofa, autora viacerých svetových bestsellerov v kategórii detských kníh. Jeho Knižka otázok neponúka žiadny konkrétny príbeh. Skutočne obsahuje len otázky sprevádzané nežnými ilustráciami Akina Düzakina. Jedine o tých by sa dalo povedať, že stvárňujú symbolický príbeh chlapca, ktorý môže mať 6 alebo aj 10 rokov, sú ladené v studených farbách, ide z nich snivý pokoj a poskytujú veľa priestoru na vlastný vklad čitateľa. Každá dvojstrana vyzerá rovnako, naľavo otázka, napravo ilustrácia. Prvýkrát som ju čítala so synom, keď mal päť rokov. Odvtedy ju pravidelne otvárame, ale iba raz za rok a pre nás oboch je fascinujúce sledovať, ako sa jeho odpovede na položené otázky menia. Vždy mi pritom tvrdí, že si o niečom stále bude myslieť to isté a svoj názor nezmení, ale keď sme ju otvorili minule, sám sa nad sebou smial a krútil hlavou, ako je možné, že za jeden rok mohol o živote toho toľko zistiť a svoju úvahu predsa len zmenil. Mňa toto každoročné čítanie úprimne vždy doženie k slzám, keď ho počúvam, ako si sám odpovedá, či musí vlastniť veľa vecí, aby bol šťastný, či je možné sa báť a nevedieť pritom, čoho sa bojí, či existuje niekto, kto vie, čo si myslí, či sa dá len tak byť na svete a nemyslieť vôbec na nič, alebo na čo chce použiť svoj život.

Stretla som sa s názorom, že táto kniha nie je vhodná pre malé deti, že otázky v nej sú príliš zložité a vážne, že možno ani tínedžeri na ne nebudú vedieť odpovedať - lenže o to práve ide, že tieto otázky nie sú skúškou. Sú to len otázky a aj malé dieťa na nich nájde odpoveď, ak bude vedieť, že ho za ňu nečaká výčitka či poučovanie. Ak k nim pristúpite s otvorenou mysľou a uznáte každú odpoveď za hodnú ďalšej úvahy, zároveň si tým vytvárate medzi sebou to, čo je pre deti v rozhovore s dospelými najdôležitejšie, dôveru, že od vás nebudú počuť výsmech či znevažovanie ich odpovedí. A to môže byť silný základ pre všetky ďalšie rozhovory.

 

Petra Arslan Šinková je detská psychologička a riaditeľka poradenského centra – Centrum Dr. Sindelar. Vo svojej práci sa zameriava na prácu s poruchami učenia a pozornosti u deti predškolského veku. Pani Arslan Šinková odporúča tieto knihy.

 

Aké knihy podľa Petry Arslan Šinkovej vaše deti určite mali poznať?

 

Pre najmenších odporúčam rozkladaciu knižku Zvieratká ( vydalo Fortuna Libri). Knižka je vhodná už pre bábätká od troch mesiacov, nakoľko je založená na kontrastoch od čierno bielych obrazov až po farebné ilustrácie. Dieťaťu tak stimulujeme zrakovú pozornosť, ktorá sa rozvíja práve v tomto období do jedného roka. Dieťa týmto spôsobom dokáže lepšie udržať pozornosť a prejaví tak väčší záujem o knižku. Môžeme knižku dieťaťu ukazovať aj v polohe na brušku. Je tak podporované dvíhať hlavičku. Zároveň dieťa zoznamujeme so zvieratkami, odporúčame pri ukazovaní zvieratiek učiť dieťa, aký zvuk dané zvieratko vydáva.

Zaujímavou knižkou pre mladšie i staršie deti je interaktívna knižka Ježko a jeho kamaráti ( vydalo Fortuna Libri). Knižka zaujme aj deti, ktoré o knihy neprejavujú veľký záujem. Vďaka tieňovým hrám podporujeme u detí rozvoj pozornosti, ich predstavivosť a tvorivosť. Deti spoznávajú spolu s rodičmi pri čítaní v tme , s baterkou v ruke, zvieratká. Do deja ich rodič vťahuje jednoduchými otázkami.

Pre deti predškolského veku odporúčam krátke príbehy, ktoré vysvetľujú deťom svet. Kamarátka Terka ( vydalo Verbarium). Deti sa pomocou príbehov naučia zvládnuť situácie zo života, ktorých sa obávajú. Rodič môže príbehmi dieťa pripraviť na nové udalosti ( Terka a bábätko, Terka ide do škôlky, Terka na lekárskej prehliadke) alebo mu dodať odvahu  ( Terka sa učí plávať, Terka sa učí byciklovať, Terka sa učí jazdiť na koni, Terka u zubára). Zároveň príbehy dieťaťu ponúkajú aj možnosti riešenia náročných situácií (Terka sa stratí). Prostredníctvom príbehov sa dieťa veľa o situáciách naučí, ale zároveň vzniká priestor pre rodiča, porozprávať sa s dieťaťom na danú tému. Rodič sa tak dozvie, čoho sa dieťa obáva a môže ho na novú situáciu pomocou príbehu o Terke pripraviť.

Pre deti od troch rokov až po predškolský vek sú zaujímavé interaktívne hovoriace knihy. Napr. Hravé učenie, Atlas sveta, Svet zvierat (vydalo Albi). Vhodné je pokiaľ ich rodič číta spolu s dieťaťom. Hravým učením pomocou elektronického pera sa deti naučia spoznávať farby, tvary, číslice, základné znaky ročných období a rozvíjajú si slovnú zásobu, pozornosť a logické myslenie. Zaujímavosťou sú aj kvízy, ktoré sú súčasťou kníh. Dieťa podľa zvukového signálu zistí, či odpovedalo správne alebo nie.

 

 

Barbara Králiková je klinická logopédka, ktorá pôsobí v Bratislave. Je autorkou rôznych odborných článkov  a publikácie pre rodičov pedagógov Neplynulé dieťa medzi nami.

 

Barbara Králiková by vám na spoločné čítanie odporučila tieto knihy:


Batoľa

Pre úplne najmenšie deti nemám jednoznačného favorita.  Oslovili ma najmä  série leporel  o Krtkovi (autor príbehov o Krtkovi je Zdeněk Miler), napríklad Krtko – leporelo do vody,  Krtko a zvuky okolo nás,  Krtko a zvieratká. Krtko je veľmi milá, neagresívna, usmievavá postavička, ktorá „nevychádza z módy“ , leporelá o Krtkovi  sú vždy tematické, sú v nich veľké farebné obrázky a deťom sa dobre držia, vedia si v nich „listovať“ aj samé.

Pre trošku staršie deti odporúčam najmä Čačky Hračky od Kristy Bendovej. Napriek tomu, že knižka vyšla prvýkrát pred viac ako 50-timi rokmi, patrí medzi moje „srdcovky“.  Básničky v nej sú veľmi milé, krátke, dajú sa ľahko naučiť i rytmizovať, knižka je pekne ilustrovaná (v novom vydaní ju ilustrovala Oľga Bajusová, v starom sú pekné kresby od Alojza Klima). Ku knižke mám navyše citovú väzbu, vyrastala som na nej, dlho som si pamätala svoje obľúbené básničky a rovnako sa páčila i mojim dcéram, keď sme im ich čítali.

 

Predškolák

Pre deti tohto veku sa mi veľmi páčia 3 knižky, tematicky úplne odlišné. Prvou je knižka Listy od Félixa (autorky Annette Langenova, Constanza Droopová). Je to neobyčajná knižka, v ktorej sa deti vďaka plyšovému zajacovi Félixovi dozvedajú veľa o cestovaní, o krajinách a mestách, ktoré tento „plyšák“ navštívi. V každej kapitole dostane Félixova kamarátka Sofia od neho vtipne a pútavo napísaný list z miesta, na ktorom sa práve nachádza. Deti ocenia, že tento list si môžu vybrať z obálky, pozrieť si jeho písmo aj kresby a na konci knižky sú v kufríku vložené nálepky zo všetkých miest, ktoré navštívil.

Druhou sú Rozprávky Karla Čapka. Knižka vyšla prvýkrát už v roku 1932 a aj keď patrí k tým starším, rozhodne nepatrí do starého železa a v tomto prípade  už vôbec neplatí, že dobré je len to nové. V slovenskom preklade  je v nej  deväť rozprávok, ktoré sú napísané netradičnou formou, Čapek sa hrá so slovami, z celého textu cítiť radosť  a hravosť. Knižka je navyše skvele doplnená vtipnými  ilustráciami Josefa Čapka.

Treťou je Hovorníček Daniela Heviera, ktorý opäť ilustrovala skvelá Oľga Bajusová.  Ide o výbornú spoluprácu autorov, ktorí sa pri tvorení radili aj s logopédom, psychológom a jazykovedcom. Je to knižka plná básničiek, riekaniek a hádaniek, v ktorých sa Hevier pohráva so slovíčkami, čo je preňho typické, bonusom však je, že okrem tejto hravosti sú básničky a riekanky cielene zamerané vždy na nejakú hlásku, ktorú môžu deti takto precvičovať. Myslím, že zámer mu vyšiel, mám skúsenosť z ambulancie, že deti  majú tieto básničky naozaj radi a pri ich recitovaní sa im robia beťárske jamky v lícach.

 

Mladší školák

U mladších školákov u mňa vyhrala knižka To mlieko má horúčku od Veroniky Šikulovej a Celkom ako sen Dávida Králika.

Knižka To mlieko ma horúčku ma úplne očarila. Veronika Šikulová napísala krásne príbehy štýlom, ktorý má v sebe všetko: dej, poetiku, čaro medzi riadkami a súčasne uchopiteľnosť pre deti. Rozvíja fantáziu, ale s mierou, nenudí, ale nepreháňa. Absolútna lahôdka. Celkom ako sen bolo pre mňa prekvapením od človeka, o ktorom som si myslela, že ho poznám. Pri čítaní som zistila, že v blízkych ľuďoch sa môže skrývať kúzlo, dobrodružstvo, fantázia a vnútorný svet, o ktorom síce možno niečo tušíme, ale až pri čítaní zistíme, aký rozmanitý a neobyčajný je.  Knižka je vhodná pre školákov, je dobrodružná, chcete ju dočítať do konca a navyše je pomerne útla, takže ju zvládnu prečítať  aj mladší školáci. Text skvele dopĺňajú ilustrácie Juraja a Mikuláša Martišku.

 

Viktória Marcinová založila blog Čítajme si spolu, na ktorom môžu rodičia nájsť knižnú inšpiráciu pre svoje deti. Za tento projekt získala prvé miesto v súťaži VÚB Biznis akadémia. Organizuje prednášky pre rodičov na témy týkajúce sa čítania deťom.

Viktória Marcinová tvrdí, že vašej pozornosti by určite nemali ujsť tieto knihy:

 

Batoľa

Prvé čo mi napadne pri tipe na knižku pre batoľa je jednoznačne Nenásytná Húsenička. Vlastne je to titul, ktorý už odporúčam prakticky bez nejakého hlbšieho uvažovania - je to jedna z najlepších kníh pre deti vôbec, a som veľmi rada, že Zelený kocúr ju preložil do slovenčiny.

Ide o fantastickú "živú" knižku, ktorá má v sebe stránky rozlične dlhé, v nich sú navyše dierky na malé prstíky, a k tomu sa tá pahltná húsenička v závere premení. Je na svete už takmer 50 rokov, a neostarla ani o jeden. Je to práve vďaka tomu ako dokáže v rukách ožiť a aj vďaka kolážovým ilustráciám v nej. Sú nadčasové, ostávajú stále atraktívne pre bábo aj aj pre rodiča. Jednoducho je veľmi vydarená.

 

Predškolák

U nás vychádza v tejto vekovej kategórii pomerne veľa dobrého. Za posledné mesiaca je pre mňa ale jednoznačným víťazom Svetozár z dielne štúdia Egreš. Je to taký malý príbeh jedného mestečka o Svetozárovi, slečne Irenke, o holubom richátorovi a vôbec, o spolunažívaní. Je ilustrovaný potichu, citlivo, a vďaka tomu jeho príbeh vystúpi do popredia o to viac. Je láskavý a pritom veľmi vtipný, bez zbytočného pátosu a bez klišé. No zároveň si už od detí vyžaduje schopnosť sledovať príbeh, tiež celkom vyvinutý zmysel pre detail a pre humor. Teda deti okolo piateho roka.

 

Prvý stupeň ZŠ

Prvý ročník základnej školy je náročný v tom, že dieťa je už intelektuálne zrelé na komplexnejšie príbehy, no rodičia  v tomto období poväčšine prestávajú deťom čítať. Zväčša ich chcú motivovať, aby sa učili čítať samé. Je to však medvedia služba: šlabikáre neponúkajú zaujímavé texty a čítanky - i keď sa o to snažia - sa veľmi skoro stanú "úlohou do školy," teda niečím, k čomu pristupujú s nechuťou.

Takže určite treba po precvičení šlabikára zobrať do rúk, ktorá so školou nijako nesúvisí, a poriadne si ju užiť. Hoci aj na striedačku: dva riadky rodič a dva dieťa, potom jeden odstavec rodič a ďalší dieťa, no a nakoniec si deliť strany.

Nuž a čo sa detí okolo siedmeho roka týka, tak jednou z mojich najobľúbenejších je dnes už kultová knižka Detektív Kalle Blomkvist. Má uchvatnú hlavnú hrdinku, k nej dvoch fantastických chalanov, a celá je vlastne naozajstnou detektívkou. Ide v nej naozaj o veľa, deťom hrozí ozajstné nebezpečenstvo, ale keďže je pre deti a keďže je z pera Astrid Lindgrenovej, nemusíte sa ju vôbec báť kupovať.

Čítajte viac o téme: Čítame s deťmi, Knihy pre deti
Zdieľať na facebooku