DOMINIK LANDSMAN (31) je bezpochyby najznámejším českým otcom na materskej dovolenke. Pracoval v realitách, ale po strate zamestnania zostal so synom doma a začal sa okrem výchovy malého Čeňka venovať svojmu blogu Denník Fotra, ktorý je plný humoru zo zážitkov z výchovy jeho syna. Je autorom kníh Deníček moderního fotra, Deníček moderního fotra 2 a spoluautorom Deníček moderního páru. Získal ocenenia Bloger roku a 2. miesto v kategórii One (wo)man show v súťaži Křisťálová lupa. Žije s rodinou v Pardubiciach. (Mená Čeněk (syn) a Nataša (manželka) sú pseudonymy.)
Stále sa cítite ospalý a unavený?
No, celkom aj áno, ale už nie tak ako predtým. Pravdepodobne. Občas som holt unavený.
Ešte stále je vaším jediným cieľom to, aby dieťa prežilo, alebo máte už aj iné ciele, napr. ten hokejový?
Mám viac cieľov. Iba malý človek má malé ciele. Mojím cieľom je nielen, aby syn prežil, ale aby ma jedného dňa aj živil. A áno, pokojne môže byť hokejista v NHL a svojmu otcovi kúpiť napríklad vilu alebo malý ostrov.
Rodičovská dovolenka vám už asi skončila, keďže Čeněk má viac ako tri roky. Aký je váš terajší status?
Aký mám status neviem úplne povedať. Autor na voľnej nohe? Niečo na ten štýl.
Stále ste najznámejším českým mužom, ktorý bol na materskej dovolenke. Čo si myslíte o trojročnej dobe rodičovskej dovolenky? Nie je to príliš dlhá doba?
No, je to pomerne očistec. Dlhá doba to je, niekomu to však vyhovuje. V podstate, aj keď je to nuda, hocijaká, tak je to obdobie s nulovým stresom. Nepleťte si stres s nervovými záchvatmi. Tie sú celkom pravidelné.
Ktorý vtip o otcoch na materskej alebo rodičovskej dovolenke je váš obľúbený?
O tomto sú aj vtipy? Kto tie vtipy rozpráva? Že ich huba nebolí. Ja by som im ukázal, nahnal by som ich na materskú! To ich naučí. Dnes vojna? Kdeže. Na materskú s nimi.
Na Slovensku zostalo minulý rok na materskej dovolenke necelých 1800 otcov. Aký je trend v Čechách?
Tak to naozaj neviem. Priznám sa, že podobné veci nesledujem. Dokonca by sa dalo povedať, že mi je to jedno.
Keď ste zostali na materskej, museli ste sa zorientovať aj v byrokracii a úradných tlačivách. Zaskočilo vás niečo?
V byrokracii sa nevyznám a úradom nerozumiem. Nehodím sa do tohto sveta. Všetky papierovačky vybavuje za mňa manželka. Vždy mi povie, kam mám ísť, čo podpísať a podobne.
V mnohých rozhovoroch odpovedáte ako recesista. Je to vaša póza alebo nejaká obrana voči nástrahám rodičovskej dovolenky a výchove?
Ťažko povedať. Som recesista už odjakživa. Aj v škole som si z toho robil srandu. So mnou jednať je asi veľmi náročné a ani to neviem.
Nemali ste okrem ponúk na písanie aj ponuky na spoluprácu z iniciatív ako napr. Liga otevřených mužů? Sledujete trošku tieto projekty?
Liga otvorených mužov ma kontaktovala. Dokonca som im s niečím pomáhal. Zháňali pre študentov mužov na materskej, tak som im povedal, že ma môžu kontaktovať.
Starostlivosť o syna vám vyplnila celý deň. Kedy vám zostal čas písať blog?
Jeden článok do týždňa na blog znamenal hodinu času. Tá hodina do týždňa sa vždy našla.
Pýtajú sa vás mamy na rady ohľadom výchovy dieťaťa?
Doteraz sa taký samovrah ešte nenašiel. Práve naopak, niektoré matky mi radia, ako vychovávať.
Keď ste potrebovali poradiť v starostlivosti a výchove syna, na koho ste sa obrátili? Hľadali ste odpovede aj na sociálnych sieťach alebo čítali literatúru o výchove a rodičovstve?
Čo sa týka výchova, tak vychovávam intuitívne. Nič som nečítal, zas tak zložité to nie je.
Sú mamičky úzkostlivejšie než otcovia?
Určite áno. Otcovia to majú viac na háku. Ženské sú viac precitlivelé.
Predpokladám, že to ako píšete o svojich skúsenostiach so synom, je dosť zveličené. A hoci je to vtipné, dali vám už niekedy ľudia najavo, že niečo, čo ste napísali, už bolo cez čiaru?
Ale áno. Dokonca som si raz urobil srandu z biomatiek, ktoré odmietajú svoje deti očkovať. Okolo toho vznikol celkom humbuk. Niektoré o mne napísali štvavé články.
Ktorý príbeh s Čeňkom mal najväčší ohlas v poslednom období?
V poslednom období má najviac ohlasov článok o tom, ako sme sa išli bobovať. Ten som uverejnil na Facebooku. No mohol by som občas niečo dať na blog.
Z vašich vyjadrení vyplýva, že by ste sa chceli živiť písaním. O čom by ste rád v budúcnosti písali?
Písaním sa už živím. Momentálne píšem vtipnú rozprávku.
Písanie ide ruka v ruke s čítaním. Čo čítate so svojím synom?
Synovi čítam „Pavoučka provazníčka“. Čítali sme ju asi stokrát a tú knižku už neznášam. Teraz sa mu páči Harry Potter, to je už lepšie. Knihu čítam s väčším nasadením.
Máte ešte v rodine niekoho s literárnymi ambíciami?
Moja babička raz napísala článok do novín.
Čítali ste nejaké „konkurenčné“ blogy iných mamičiek na materskej?
Nie. O deťoch si nechcem čítať. Nikdy.
Kedy ste si uvedomili, že „ide do tuhého“ a ste naozaj úspešný a slávny?
Úspech a sláva sú reletívne pojmy. V tom, čo robím som asi úspešný. Pár mesiacov po vydaní prvej knihy, ktorá šla na dračku, som si uvedomil, že sa mi asi niečo podarilo. Raz o mne síce písali v bulvári, ale ak nie som na titulke, tak nie som slávny.
