S technológiami sa musíme naučiť žiť aj v rodinách

Displej našich mobilov, tabletov a smarfónov sa stal súčasťou našich životov. Okrem toho, že každú chvíľu kontrolujeme správy, emaily, zmeškané hovory, často si neuvedomujeme, že sa pomaly stávame otrokmi závislými od displejov. Lekári, psychológovia a psychiatri často varujú pred touto závislosťou. Telefón je zdrojom interakcie s okolitým svetom. Digitálna doba si berie svoju daň, pretože naše deti sa už rodia v podstate s mobilmi v ruke. Trávia pred obrazovkami a displejmi mnoho času, nielen z toho dôvodu, že ich rodičia pred obrazovky odkladajú, aby sami mali čas pre seba. Jednoducho vidia aj svojich rodičov a kamarátov pred displejmi, teda aj deti chcú robiť to, čo ich okolie a je to lákavé. Ten čas, ktorý by mohli tráviť hrami vonku a čas s rodinou im berú obrazovky počítača a displeje mobilov. Psychológovia upozorňujú, že moderná technológia nielen uľahčuje život, ale narúša sociálne vzťahy s okolím a u detí brzdí ich sociálny a emocionálny vývoj.

Technológie doma nezakazujte

Gary Chapman a Arlene Pellicane sú autormi knihy Digitálne deti. Rodičom v nej radia a poskytujú nástroje, ako môžu pozitívne zmeniť vzťahy s deťmi a nezavrhnúť technológie v rodinnom prostredí. Deti technológiám ľahko prepadnú, preto je dôležité naučiť ich používať technológie zodpovedne čo najskôr. Autori rodičom odporúčajú jednoduché príklady, ktoré môže do rodiny zaviesť každý rodič. Môžeme napríklad zaviesť pravidlo času stráveného pri počítači, alebo nedovoliť používať digitálne zariadenia v detskej izbe. Avšak Chapman a Pellicane uvádzajú, že pravidlá pre používanie zariadení sú rozhodne užitočné a nevyhnutné, no pokiaľ ide o detskú bezpečnosť, je tu aj niečo dôležitejšie – rodič, ktorý sa aktívne podieľa na výchove dieťaťa aj v takej oblasti ako je internet a je rozhodnutý formovať charakter dieťaťa.

Naučte deti sociálnym zručnostiam

Chapman a Pellicane radia, ako naučiť deti sociálnym zručnostiam – náklonnosť, vďačnosť, zvládnutie hnevu, ospravedlnenie a pozornosť. Vďačnosť môžu deti prejaviť aj na internete, pretože veľká časť ich komunikácie sa deje prostredníctvom esemesiek a statusov. Preto treba naučiť deti už v útlom veku ceniť a vážiť si ľudí nielen v osobnom kontakte, ale aj keď komunikujú prostredníctvom internetu. „Sila vďačnosti môže zmeniť postoj aj konanie vášho dieťaťa k lepšiemu, a to v skutočnom aj v digitálnom svete,“ upozorňujú autori.

Dobrý úmysel nestačí

„Dobrý úmysel nestačí a nikam nevedie,“ upozorňuje rodičov Chapman. Dôležité sú činy, ktoré povedú k pozitívnym zmenám, ktoré ovplyvnia dieťa na celý život. Skúste si predstaviť, že celý život rozprávate o tom, akú by ste chceli mať atmosféru v rodine. Kým však neurobíte prvý krok zmene, nikdy sa situácia v rodine nezlepší. V knihe nájdete myšlienky, ktoré vás oslovia a môžete ich uviesť do chodu rodiny. Vďaka tomu sa naučíte lepšie chápať, ako predchádzať konfliktom, ktorým je rodina vystavená vtedy, keď sa snažíte deťom obmedziť čas strávený pred obrazovkou alebo displejmi. Rodičia sa musia sami naučiť konflikty riešiť, čo je možné na základe pevného a stabilného puta medzi rodičom a dieťaťom. Vtedy sa problémy javia ako riešiteľné. Autori sa venujú aj situáciám, s ktorými sa môžu rodičia bežne stretnúť a zažiť doma so svojimi ratolesťami. Práve cez ne sa učia lepšie pochopiť, ako predchádzať konfliktom, ktorým je rodina vystavená, keď sa rodičia snažia deťom obmedziť čas strávený pred obrazovkou alebo displejmi. Rodičia sa musia sami naučiť konflikty riešiť, čo je možné na základe pevného a stabilného puta medzi rodičom a dieťaťom. Vtedy sa problémy javia ako riešiteľné.

Chapman a Pellicane kladú dôraz najmä láskavosť a pevnú vôľu rodičov. Ich tipy ako na to, sú veľmi jednoduché. Vyhodnotenie digitálneho života rodiny – naučiť deti múdro sa rozhodovať v súvislosti s médiami. Vytvorenie nedigitálnej zóny v domácnosti, napr. detská izba. Nájsť si čas na rozhovor s dieťaťom bez prítomnosti technológií.