http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Veronika Pizano: Pozitívna pôrodná skúsenosť jednej ženy nemôže negovať negatívnu skúsenosť ženy druhej

Lucia Brezovská
Autor článku
Foto: Gustavo Pizano
Veronika Pizano nedávno vydala so svojimi spoluautorkami knihu o stave slovenského pôrodníctva Ešte netlačte, kde sa snaží upriamiť pozornosť na to, o čom by pôrody skutočne mali byť a čo by ženy nemali v nemocniciach váhať žiadať. / Foto: Gustavo Pizano

Mgr. VERONIKA PIZANO, PhD. absolvovala odbor marketingová komunikácia FMK UCM, kde aj vyučovala ako odborná asistentka. V súčasnosti pracuje ako marketingová manažérka pre .týždeň. Angažuje sa v MONO – priestore pre inovatívnu žurnalistiku, bloguje na antimama.sk  a je spoluautorkou knihy Ešte netlačte (2016).

 

Autorky knihy ako dobrovoľníčky pôsobili v TEDx Bratislava, ktorý dostal od časopisu .týždeň priestor na písanie článkov. Po zvážení témy sa všetky tri rozhodli, že budú písať o pôrodníctve, pretože to bola téma, ktorá sa ich týkala aj osobne. Dve boli krátko po pôrode a tretia dieťa čakala. Vďaka tomu postupne vznikla kniha, ktorá mapuje situáciu v slovenských pôrodniciach, ich stav, prístup lekárov a zdravotníkov k matkách. Text dopĺňajú krátke príbehy a postrehy žien. Zameriava sa na dôležité aspekty pôrodu – nástrih, poloha pri pôrode, sekcie, pričom sa autorky opierajú o skutočné výskumy a štúdie. Súčasťou knihy sú rozhovory s odborníkmi – pôrodník, psychiater i právnička z oblasti ľudských práv.

 

V knihe Ešte netlačte ste sa spolu s ďalším autorkami (I. Aldana, L. Lišiaková) zahryzli do vážnej témy. Vlna reakcií na seba nenechala dlho čakať. Aké ju vnímajú lekári a pôrodné sestry?

Od zdravotníkov máme, bohužiaľ, len pár reakcií a sú veľmi pozitívne. Boli to však reakcie „medzi štyrmi očami“. Zdravotníci sa boja vysloviť pozitívny názor na knihu, pretože kritika by to bola v podstate kritika do vlastných radov, ktorá nie je na Slovensku želaná.

 

Myslíte si, že zdravotníci nevidia tento problém? Nechcú ho vidieť, počuť o ňom?

Časť ho vidí, aj sa ho snaží riešiť, prijímajú nové postupy, ale ten proces je pomalý, pretože neexistuje podpora zo strany štátu. Stále je tu však veľmi veľa zdravotníkov, ktorí problém nechcú vidieť, myslia si, že to ako robia pôrodníctvo 40 rokov je správny postup a nepresvedčia ich ani vedecké štúdie.

 

Aké sú reakcie od žien – matiek a budúcich matiek?

Reakcie na knihu sú veľmi pozitívne. Mnohé ženy hovoria, že im kniha pomohla si ujasniť, čo od slovenských pôrodníc budú vyžadovať, ako postupovať, na čo sa zamerať. Ďalšia časť žien nám povedala, že si vďaka knihe ujasnili, prečo majú zo svojich pôrodov zlé pocity až traumy. Dokázali pomenovať to, čo sa im počas pôrodov udialo a to veľmi pomáha. Samozrejme, sú aj iné reakcie, nie vyslovene zlé, ale skôr reakcie typu: „Môj pôrod bol v poriadku, tak to, čo sa píše v knihe nemôže byť pravda,“ prípadne, že požiadavky na pôrodníctvo, ktoré v knihe prezentujeme, sú prehnané. Vždy však hovoríme, že pozitívna skúsenosť jednej ženy nemôže negovať negatívnu skúsenosť ženy druhej. A požiadavky, ktoré v knihe prezentujeme, vychádzajú z najnovších vedeckých poznatkov a z ľudských práv a tiež zo záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika v tejto oblasti zaviazala.

 

Chystáte pokračovanie tejto knihy?

O pokračovaní zatiaľ neuvažujeme, pracujeme na jednom projekte k pôrodníctvu, momentálne máme iniciatívu Darujte knihu „Ešte netlačte“ svojej pôrodnici a uvažujeme o ďalších krokoch, ktoré v oblasti pôrodníctva urobíme. O nejakom pokračovaní je teda predčasné hovoriť, keďže kniha je na trhu len tri mesiace.

 

Pred časom ste zverejnili blog 10 viet z pôrodnice, ktoré si ženy navždy zapamätajú. Ktorá je pre vás „top“ najabsurdnejšia?

Pre mňa je to prvá To vás nemôže tak bolieť, že ženám na Slovensku bežne zašívajú pôrodné poranenie bez analgézy. Nikto si asi nevie predstaviť, že by prišiel na pohotovosť s rozbitou hlavou a počas zašívania by mu dané miesto neumŕtvili. Ženám sa toto deje bežne, z hľadiska ľudských práv je to mučenie a ešte si pri tom vypočujú posmešné poznámky.

 

Ako môže slovník, ktorý lekári a zdravotníci používajú pri pôrode ovplyvniť ženu a jej pocity?

Jazyk je silný nástroj a už len oslovenie mamička, namiesto oslovenia priezviskom napr. pani Nováková dáva žene najavo, že nie je rovnocenným partnerom. Akékoľvek vety, ktoré ženu ponižujú, dávajú jej najavo, že jej pocity nie sú dôležité, môžu zhoršiť priebeh pôrodu. Žena sa počas pôrodu potrebuje cítiť bezpečne, je to evolučne dané. Ak sa cíti ohrozená a áno, aj kvôli slovníku personálu, pôrod sa môže zastaviť, čo následne spúšťa zo strany zdravotného personálu kaskádu intervencií, ktoré vedú od nástrihov, cez cisárske rezy až k tým najhorším dôsledkom.

 

 

Zdroj: Mono.sk

 

Ako môže kniha Ešte netlačte zmeniť budúcu mamičku? Bude asertívnejšia, prestane mať strach, bude sa viac domáhať svojich práv? Aj to je dôvod, prečo táto kniha vznikla?

Zmeniť ju nezmení, ale môže jej pomôcť uvedomiť si, že v súčasnosti na Slovensku je potrebné si veľmi dobre vybrať pôrodnicu aj zdravotný personál. Jasne definovať svoje požiadavky a pripraviť partnera alebo sprevádzajúcu osobu na to, že má tieto požiadavky práve táto sprevádzajúca osoba zabezpečiť, keďže pozícia ženy počas pôrodu je veľmi sťažená na to, aby mohla vyjednávať.

 

Posielali ste túto knihu vybraným lekárom-pôrodníkom?

V rámci iniciatívy Darujte knihu „Ešte netlačte“ svojej pôrodnici sme zaslali už niekoľko kníh, napr. aj hlavnému odborníkovi Ministerstva zdravotníctva a prednostovi najväčšej slovenskej pôrodnice na Antolskej v Bratislave Miroslavovi Borovskému. Poslankyňa Simona Petrík ju darovala členom výboru NR SR pre zdravotníctvo, vrátane Ministra zdravotníctva.

 

V súčasnosti sa staráte o PR a marketing v časopise .týždeň. Táto oblasť je vzdialená od práce so študentmi. Nechýbajú vám?

Chýbajú mi veľmi. Študenti ma držali pri zemi, mala som vďaka nim prehľad o tom, aké majú mladí názory, „čo letí.“ Ale cítim, že sa k učeniu ešte niekedy vrátim. Zatiaľ budem mať aspoň prednášku na Mediálnej škole .týždňa, ktorú organizujeme na začiatku marca.

 

Myslíte si, že dnes mladí ľudia čítajú kvalitnú literatúru? Vedia si vybrať dobré knihy?

Aj keď na Slovensku málo ľudí číta, ale keď už niekto číta a najmä mladí ľudia, dostanú sa k dobrým knihám. Prejdú si určite všeličím, tak ako ja. Čítala som Medzi nami dievčatami a popritom Troch pátračov aj verneovky a postupne som prešla na ďalšie knihy. Dôležité je, aby čítali. A verím, že dnes v dobe sociálnych médií sa k tipom na dobré knihy dostanú ešte jednoduchšie.

 

Kedy ste vy ako mama začali svojim deťom čítať?

Od narodenia, to je najideálnejšie. Pri svojich deťoch som reálny záujem o vyslovené čítanie kníh pozorovala od veku jedného roka, ale dovtedy som im to neustále podsúvala, aj keď sa na čítanie nesústredili, viem, že to do seba nasávali.

 

Aké knihy vyberáte vašim deťom vy? Sú už vo veku, keď si vedia vybrať samy?

Ja si vyberám najmä podľa odporúčaní Viki Marcinovejcitajmesispolu.sk a Zuzany Štelbaskej, ktorá má blog na Denníku N. Pri čítaní si vždy vyberajú knihy, ktoré chcú čítať ony, ale samotný výber pri nakupovaní kníh robím ja.

Zapojili ste sa do projektu citajmesispolu.sk., konkrétne do výzvy Prečítané leto. Čím vás oslovil tento projekt?

Ja som vďaka projektu citajmesispolu.sk pochopila rozdiel medzi kvalitnými detskými knihami a tými ostatnými. Dovtedy som len tak intuitívne tušila, že niektoré knihy, ktoré sme mali, neboli dobré, ale nejak som si hovorila, že veď pri malých deťoch nebude až tak dôležité, aké tá kniha je. A z tohto omylu ma citajmesispolu.sk vyviedlo a ja som pochopila, že dobré detská kniha je veľmi dôležitá. No a Prečítané leto bol fantastický nápad, vďaka ktorému sme čítanie prepájali s ďalšími aktivitami a cielene sme s deťmi hľadali každý týždeň knihy na konkrétne témy.

 

Akým knihám dávate prednosť vy?

Vôbec sa neobmedzujem, ale väčšinou striedam fiction a non-fiction. Čiže prečítam si román a po ňom nejakú business alebo odbornú knihu. Akurát sa hnevám na seba, že si nedržím záznamy o knihách, a tak som sa tento rok rozhodla každú jednu prečítanú poctivo hodnotiť na Goodreads.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Pôrod, Rozhovory, Knihy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.