Ako môže pedagóg obohatiť vyučovací proces tak, aby bol okrem vzdelávania napĺňaný aj pohodou a šťastím pre všetkých zúčastnených?
Sebareflexia učiteľa môže podporiť pohodu v školách
Ten, kto má v rukách, aká atmosféra v škole, či v každej jednej triede bude, je práve učiteľ. On je strojcom pohody, šťastia a prospešnej atmosféry v celom procese výchovy a vzdelávania. Je dôležitý pri vytváraní dôležitej komunikácie. Jeho práca je postavená na metódach a krokoch, ktoré deti vedú k aktivite. Oceniť žiacku snahu, prejaviť úprimný záujem o detské úspechy, dať žiakom dôveru a darovať im úsmev, to všetko je len odrazový mostík, ktorý vedie k vytváraniu pohody na hodine. Ako kedysi povedal Dale Carnegie: „Nič neprináša viac efektivity a zadosťučinenia, ako keď ľuďom ukážeme, že sa o nich úprimne zaujímame.“
Ako to všetko spolu v školách zladiť?
Túto otázku si okrem iných, denne kladú hlavne mnohí pedagógovia. Odpoveď by mohla byť v realizácii sebareflexie, ktorá je najlepším prostriedkom pre spätný pohľad do vlastnej činnosti, do svojho správania a konania. Je akýmsi pomocníkom pre ďalšie plánovanie a realizáciu činnosti. Týka sa predovšetkým metodického a didaktického postupu práce, úrovne poznatkov žiakov, primeranej komunikácie medzi učiteľom a žiakom, či podnetnosti prostredia potrebného pre vzájomnú spoluprácu. Sebareflexia je teda permanentným procesom, ktorého výsledok je preukázateľný v praxi každého učiteľa. Učiteľ, ktorý reflektuje vlastnú činnosť, vedie k tejto aktivite aj svojich žiakov.
Akými metódami sa sebareflexia v praxi učiteľa uskutočňuje?
Najčastejšie je využívaná metóda pozorovania, konkrétne tzv. nepriameho pozorovania – ide o nahrávku činností seba samého. Ďalej je to metóda hospitácie, ktorá je ďalšou často používanou metódou v pedagogickej praxi. Je možné hovoriť aj o metóde sebareflexívneho pedagogického denníka, kde podstatou je zaznamenávanie javov a situácií poskytujúcich pedagógovi retrospektívny pohľad na situáciu. Zaraďujeme sem tiež metódu sebareflexívneho dotazníka ako autodiagnostickej formy. Spomenúť môžeme aj metódu príprav na vyučovanie so sebareflexívnou tématikou, zväčša realizovanú písomne a s určitou pravidelnosťou. Učiteľ v nej reflektuje nezvládnuté situácie, na základe ktorých si plánuje ďalšiu postupnosť krokov vo svojej činnosti.
Realizácia sebareflexie učiteľom plne a funkčne prispieva k úsiliu pedagóga zlepšovať vlastnú činnosť tak, aby bola v školách prítomná pohoda, humanistický prístup a správna miera empatie a prosociálnosti.
Existuje tzv. model oblastí, ktorý by mal pomôcť učiteľovi pri praktizovaní sebareflexie. Tu je k dispozícii niekoľko námetov:
- spolupráca a vzájomné poradenstvo pedagóga s inými pedagógmi – je to o využití možnosti získavať informácie, o možnom modelovaní reakcií na rôzne situácie, ktoré sa v škole vyskytli;
- účasť na otvorených hodinách pedagógov ponúka príležitosť viesť diskusiu a následne uskutočňovať sebareflexiu vlastného konania porovnávaním reakcií a metód prospešne využívaných inými kolegami;
- tvorba školských projektov – či a na akej úrovni je pedagóg spôsobilý spolupracovať v tíme, ktorý vytvára školské projekty s cieľom zefektívnenia vyučovacieho procesu. Tvorbu školských projektov je vhodné považovať aj za spôsob prezentácie činnosti školy a tým aj odlíšenia sa od iných škôl;
- sebavzdelávanie a sebarozvoj učiteľa – mieri k posúdeniu aktuálneho stavu pedagogických a odborných spôsobilostí pedagóga a k spôsobu rozvoja seba samého napríklad prostredníctvom aktívneho členstva v rôznych združeniach, či štúdiom dostupnej odbornej literatúry;
- forma pochvaly a kritiky výkonov žiakov – učiteľ reflektuje spôsob využívania tejto hodnotiacej činnosti;
- aktivita pedagóga v mimoškolskej činnosti napĺňaná napríklad realizáciou krúžkovej činnosti v čase po vyučovaní;
- zmysel pre humor a nadhľad ponúka možnosť reflektovať frekvenciu využívania humoru a žartov vo vyučovaní, nie však na úkor iných.
Zaoberanie sa úvahami o vlastnom konaní je schopnosť, ktorá je u učiteľa váženou a vystihujú ju aj múdre slová filozofa Konfucia: „Troma cestami môžeme dôjsť k múdrosti: prvá je cesta skúsenosti – to je cesta najťažšia, druhá je cesta napodobenia – to je cesta najľahšia, tretia – cesta premýšľania – to je cesta najušľachtilejšia“.
Byť učiteľom v dnešnej dobe so sebou prináša majstrovstvo porozumieť zmenám, ktoré vznikajú v školskom prostredí. Motivácia, ktorá vedie učiteľa k sebareflexívnej činnosti vlastnej práce podporuje u jeho žiakov výkonnosť, tvorivosť, učí rešpektu k povinnostiam, čo smeruje k vytváraniu pohody, rovnováhy, spokojnosti a úspechu v školách.
Odporúčaná literatúra: Mariana Hupková a Erich Petlák: Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa
