Môžu rodičia ovplyvňovať výber nášho životného partnera bez toho, aby nás manipulovali svojím názorom? Vedci tvrdia, že môžu, a dokonca sa to i deje.
Možno ste sa aj vy stretli s tým, že vás s partnerom či manželom občas označili za súrodencov. Ak ste túto myšlienku zahnali, alebo ste sa nad ňou pousmiali, že spolužitím sa na seba začíname podobať, nie je to celkom tak. Podobné črty máme často už od začiatku a to hlavne preto, že už náš samotný výber partnera je ovplyvnený rodinnými koreňmi.
Nevedomky hľadáme svojich rodičov
Fenomén, kedy si vyberáme partnerov podľa rodičov opačného pohlavia, opísal už svetoznámy rakúsky psychiater Sigmund Freud v roku 1910 a nazval ho Oidipov komplex. Jeho teória, ktorú mnohí odmietali, hovorila o podvedomom vplyve na správanie človeka pri hľadaní partnera podľa vzoru svojho rodiča. Freud opísal, ako sa vyvíja psychika človeka a tvrdil, že deti v istom štádiu túžia po rodičovi opačného pohlavia. Bol presvedčený, že hoci sa dieťa učí ovládať svoje pudy, tie zostávajú naďalej silné a sú len skryté kdesi v našom podvedomí.
Vo vývoji schopností dieťaťa rozlišuje Freud niekoľko typických štádií. Zvláštnu pozornosť pritom venoval fáze okolo štvrtého a piateho roku života, keď sa už väčšina detí dokáže na čas vzdať trvalej prítomnosti svojich rodičov a začleniť sa do širšieho sociálneho sveta. Freud túto fázu nazval oidipovským štádiom. Deti v tomto období objavujú svoju sexualitu a túžia po rodičovi opačného pohlavia. V tomto štádiu vnímajú rodiča rovnakého pohlavia ako rivala. Pokiaľ by podľa Freuda väzby detí na rodičov, obsahujúce takýto erotický prvok, mohli pokračovať, viedlo by fyzické dospievanie dieťaťa k vzniku sexuálnych vzťahov s rodičom opačného pohlavia. K tomu však nedochádza, pretože deti sa prirodzene učia erotickú túžbu po svojich rodičoch potláčať. Chlapci prekonávajú oidipovský komplex, keď potlačia svoju erotickú väzbu na matku i svoj boj voči otcovi. U dievčat, to platí presne opačne. Dievča potláča erotickú túžbu po otcovi a prekonáva nevedomé odmietanie matky tým, že sa snaží byť ako ona – získať „ženské“ vlastnosti. A práve tento moment predstavuje významné štádium rozvoja nezávislého „ja“, pretože sa deti oslobodzujú od pôvodnej závislosti od rodičov. Pochopia, že pár tvoria mama a otec. To, ako sa deti vyrovnajú s oidipovským komplexom, má podľa Freuda veľký vplyv neskoršie vzťahy týchto jedincov.
Hoci bol Freud za svoje teórie mnohými kritizovaný a mnohí psychiatri sa od jeho myšlienok dištancujú, novodobé výskumy potvrdzujú, že príťažlivosť pri výbere partnerov, má súvis s našimi rodičmi.
Kde vedci našli zhodu?
Viaceré predchádzajúce výskumy dokázali, že muži a ženy majú svoje „obľúbené typy“, ak sa zameriame na výšku, vlasy a oči alebo na množstvo ochlpenia. Tento typ sa často zhoduje s rodičom opačného pohlavia.
Napríklad Americká psychologická asociácia publikovala v roku 2013 výskum, ktorý priniesol závery, že pre ženy sú atraktívni muži, ktorí majú rovnakú farbu očí a vlasov ako ich otcovia.
Ďalšia štúdia realizovaná Glasgowskou univerzitou zistila, že heterosexuálni muži a lesbičky vyhľadávajú ženy s rovnakou farbou očí ako majú ich matky. To isté platí i naopak u heterosexuálnych žien a gejov, ktorých upútajú partneri s rovnakou farbou očí ako majú ich otcovia.
Fínska štúdia sa v roku 2010 zamerala na atraktivitu mužov a množstvo ich ochlpenia. V rámci štúdie vedci zistili, že množstvo ochlpenia u partnerov bolo podobné ako u otcov žien, ktoré sa do výskumu zapojili.
Príťažlivosť spojenú s rodičmi potvrdila aj nedávna česká štúdia Karlovej univerzity v Prahe, ktorá bola vlani uverejnená v časopise Psychology Today. Podľa nej si dcéry, ktoré majú dobrý vzťah so svojím otcom, skôr hľadajú partnera, ktorý sa podobá na ich otca. Štúdia tiež zistila, že ženy, ktoré vyrastali so starším otcom, rovnako preferujú starších životných partnerov. Identifikujú svojho rodiča ako niekoho, komu môžu veriť a spoľahnúť sa na neho, preto túto istotu hľadajú aj neskôr.
Výber partnerov podľa rodičov funguje i vo zvieracej ríši
Vedci už dlhodobo vedia, že rôzne živočíchy si vyberajú partnerov podľa podobnosti s ich rodičmi. Mnoho sa ale diskutuje vo vedeckej obci o tom, či je mentálna predstava ideálneho partnera daná geneticky alebo je výsledkom učenia. Sexuálne prejavy určitého druhu sú zrejme dané geneticky, ale na tom, koho si jedinec zvolí za objekt svojho sexuálneho záujmu, sa pravdepodobne podieľa aj „vpečatenie“ (z anlg. Imprinting). To podľa vedcov ovplyvňuje, kto nás neskôr priťahuje. Ide o to, že v senzitívnom období raného detstva si fixujeme určitý spôsob správania na adekvátny objekt. A to aj v prípade, že nejde o biologickú matku či otca. Existuje viacero prípadov, kedy je známe, že zvieratá odchované v prostredí iného živočíšneho druhu, zamerali neskôr svoj záujem na živé tvory, s ktorými prežili pečatiace obdobie svojho vývinu, a to aj napriek tomu, že boli neskôr v dospelosti obklopené jedincami svojho druhu. Napríklad hus vyrastajúca so sliepkami sa uchádzala o kohúta, hoci jej dvoril príťažlivý gunár. Rovnako sa správal páv, ktorý kvôli chorobe vyrastal s korytnačkami, potom v dospelosti pred nimi predvádzal svoje perie a snažil sa získať ich priazeň, hoci mal možnosť uchádzať sa o pávie samičky.
Zdá sa, že u ľudí to funguje podobne ako u zvierat. A hoci ešte bude potrebných mnoho výskumov na vnesenie viac svetla do tejto problematiky, už dnes je isté, že rodičia pri výbere našich životných partnerov zohrávajú svoju rolu.
