Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Zaujať deti a udržať ich pozornosť je čoraz náročnejšie. Väčšina učiteľov si uvedomila, že nepožadovať od detí žiadne výsledky je cesta do pekla a tak pochopili, že musia byť prísnejší. Dostali sa ale zároveň do situácie, kedy bojujú s otázkou hodnotenia žiakov a musia na denno-dennej báze riešiť problémy s podvádzaním. Riešenia zaberajú veľa času, sú vyčerpávajúce a z učiteľov sa stali policajti. Sledujú, kto od koho odpisoval alebo akú novú fintu vymysleli žiaci na oklamanie učiteľa v on-line priestore.
Kam zmizla motivácia detí?
Dištančné vzdelávanie otvorene poukázalo na niečo, čo môžeme pokojne nazvať krízou motivácie žiakov učiť sa. Určite to nie je fenomén, ktorý je typický pre dištančné vzdelávanie. No dnes je vypuklejší ako počas prezenčnej výučby. Pre učiteľov je neskutočne náročné udržať pozornosť detí, udržať ich motiváciu učiť sa a plniť si povinnosti. Je len menšina učiteľov, ktorí to zvládajú vynikajúco. Dôležitú úlohu v tom hrajú faktory, ako osobnostné črty učiteľa, technologické zručnosti, medziľudské vzťahy a iné. V plnej nahote sa však ukazuje to, čo všetci vieme a to, že deti sa učia hlavne pre známky a zopár ďalších externých motivačných faktorov (naplniť očakávania rodičov, nespôsobiť si problémy, vyhnúť sa trestu a podobne) Neučia sa pre vedomosti, svoje obohatenie a v učení, bohužiaľ, nevidia častokrát zmysel.
Túto skutočnosť dávnejšie potvrdil vo svojom výskume aj Mgr. Martin Kuruc PhD. z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2009 a v rokoch 2015-2017 realizoval výskum, ktorý sa okrem iného venoval aj otázke motivácie žiakov. V poslednom spomenutom výskume zisťoval na vzorke 1500 žiakov druhého stupňa základných škôl, akú chuť majú deti robiť si domáce úlohy, riešiť náročnejšie úlohy na hodinách alebo vstupovať do interakcie s učiteľom na hodine. Výskum ukázal, že 73% žiakov to robí len kvôli externej motivácii a len 3% detí v štátnych školách je skutočne vnútorne motivovaných.
Teória sebaurčenia odhaľuje príčiny slabej motivácie žiakov k škole
Výskum Mgr. Martina Kuruca PhD. sa opiera o v dnešnej dobe veľmi diskutovanú motivačnú teóriu Richarda Ryana a Edwarda Deciho - Teória sebaurčenia. Je to komplexná a mimoriadne zaujímavá teória, ktorá ma vysokú aplikovateľnosť vo vzdelávaní. Základný princíp spočíva v tom, že rozlišujeme amotiváciu, vonkajšiu motiváciu a vnútornú motiváciu, pričom každému typu motivácie prináleží istý typ sebaregulácie.
Amotivácia je jednoducho taký stav, kedy človek nemá žiadnu motiváciu.
Vonkajšia motivácia je stav, kedy je človek motivovaný štyrmi typmi sebaregulácie (externá regulácia, introjikovaná regulácia, regulácia cez identifikáciu a integrovaná regulácia) a predstavuje prechod od žiadnej motivácie k vnútornej motivácii.
Vnútorná motivácia je stav, kedy človek vykonáva aktivitu na základe vlastného záujmu a vlastnej spokojnosti.
Je dôležité povedať, že vonkajšia motivácia nie je v konečnom dôsledku zlá a neplatí, že jedna motivácia je lepšia ako druhá. Ak však chceme aby nám práca, úloha, učenie, škola, život... dávali zmysel, aby to malo dlhodobý účinok a pozitívny prínos, súčasťou motivácie musí byť vnútorná motivácia.
Teória sebaurčenia vymedzuje tri základné psychologické potreby, ktoré podporujú vnútornú motiváciu:
- Potrebu kompetencie
- Potrebu vzťahovosti
- Potrebu autonómie
Práve tieto tri psychologické potreby majú priamy dopad na učenie a na vnútornú motiváciu.
Potreba kompetencie znamená, že človek musí veriť a aj byť reálne schopný zvládnuť úlohu. To znamená, zadávať také úlohy, ktoré dieťa dokáže splniť. Zároveň je nevyhnutné záťaž postupne zvyšovať. Ak dieťa vie, že je úloha pre neho príliš náročná a nedokáže ju splniť, stráca motiváciu a vzdáva sa.
Potreba vzťahovosti znamená, že človek potrebuje cítiť, že niekam patrí. V prostredí školy to znamená už veľakrát spomínaný význam dobrých medziľudských vzťahov.
Potreba autonómie je vnímaná ako potreba vlastnej významnosti a slobody pri rozhodovaní o sebe samom. Nie je to ako uvádza Kuruc nezávislosť. „Nezávislosť predstavuje prežívanie a správanie človeka spojené s ignorovaním nutnosti vonkajších zdrojov potrebných pre prežitie, ako biologické, tak spoločenské. Autonómia je spojená s rozhodovaním, pri ktorom tieto externé zdroje človek zohľadňuje, ale konečné rozhodnutie nie je na nich závislé.“ V praxi to znamená, že človek má možnosť voľby a spolupodieľa sa na výstupe.
Všetky tri psychologické potreby sú podľa spomínaného výskumu u veľkej väčšiny žiakov základných a stredných škôl u nás neuspokojené.
Ako môžeme podporovať tieto psychologické potreby v školskej praxi?
Hodnotenie žiakov počas dištančného vzdelávania
S motiváciou veľmi úzko súvisí aj hodnotenie. Počas prvej vlny pandémie COVID 19 učitelia uvádzali, že tým, že hodnotenie bolo veľmi zjemnené a deti mali istotu, že viac-menej nemôžu prepadnúť, prestali sa učiť. Môžeme mať na to rôzne pohľady. Môžeme namietať, že učenie by nemalo byť o známkach a známky sú nástrojom moci učiteľa. No realita je taká, že známky či iné externé motivačné zdroje sú dnes pre deti mimoriadne silným motivačným faktorom pracovať. Bez nich sú stratené a nevedia dokončovať úlohy. Otázka hodnotenia je náročná, komplexná a určite ju nevyriešime týmto článkom. Odzrkadľuje sa v nej tradícia, návyk, znalosti a zručnosti učiteľov, spoločnosti, či otvorenosť alebo uzavretosť nášho vnímania.
Je náročné nastaviť spravodlivé a efektívne hodnotenie počas dištančného vzdelávania. Nehodnotiť sa nedá. Mnohí učitelia sa ale trápia, pretože nevedia, čo s tým. Usmernenia ministerstva školstva venujúce sa hodnoteniu žiakov druhých stupňov základných škôl a stredných škôl sa zhodujú v tom, že počas dištančného vzdelávania sa má klásť dôraz na spätnú väzbu, formatívne hodnotenie, odporúča sa slovné hodnotenie a neodporúča sa skúšať ústne a písomne (aspoň na základných školách).
Pre základné školy platí Metodické usmernenie k obsahu a organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v základných školách z 26.10.2020 a v ňom sa píše, že „priebežné hodnotenie má mať podobu konštruktívnej spätnej väzby, má mať motivačný charakter, má pomôcť pomenovať žiakom chyby, ktoré robia a navrhovať postup pri ich odstraňovaní. Priebežné hodnotenie má byť čo najviac individualizované, zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť.“ Zároveň sa má prihliadať na individuálne podmienky žiaka. Podklady na hodnotenie získava učiteľ z rôznych zdrojov (referáty, denníky, projekty), analýzou prác. Neodporúča sa ústne skúšanie alebo písomné skúšanie.
Pre stredné školy existuje okrem Manuálu pre stredné školy (v ňom nie je usmernenie ohľadom hodnotenia žiakov) iba Manuál na prípravu vzdelávania v školskom roku 2020/2021, v ktorom nie je špeciálne usmernenie ohľadom hodnotenia počas dištančného vzdelávania. Uvádza sa v ňom všeobecné konštatovanie, „Hodnotenie vnímame ako informáciu, ktorá nám (žiakovi, učiteľovi a rodičovi) má ukázať, čo už žiak vie a na čo sa máme (spoločne žiak, učiteľ a rodič) sústrediť v budúcnosti, Hodnotenie nie je odmena či trest, ani výplatná páska či vystavený účet.“ Hodnoteniu sa venuje ešte jeden bod spomínaného manuálu, v ktorom sa hovorí o formatívnom hodnotení a o tom, že sa treba oprieť o Metodický pokyn na hodnotenia a klasifikáciu žiakov stredných škôl 21/2011.
Odporúčania vs. realita
V praxi by to malo znamenať úplnú revolúciu v hodnotení žiaka, prístupe k žiakovi a zmenu reality. Či sa to aj deje, nevieme povedať. Niekde určite áno. No je vysoko pravdepodobné, že vo väčšine škôl sa hľadajú spôsoby ako štandardným spôsobom hodnotiť v neštandardnom prostredí.
Učitelia teda naďalej skúšajú, no teraz on-line. Dávajú domáce úlohy (aj keď omnoho menej) a hodnotia ich. Dávajú písomky a popri tom urputne bojujú s tým, ako docieliť to, aby žiaci nepodvádzali. Častokrát sa z nich stávajú policajti, ktorí sledujú, kto od koho opísal, či žiak na hodine nepodvádza alebo či je práca jeho výstupom alebo niekoho iného. Okrem iného hľadajú spôsoby, ako žiakov motivovať, ako docieliť aby boli na hodinách aktívni, pripájali sa, nehľadali si výhovorky a cestičky, ako učiteľa prekabátiť.
Exituje aj druhá skupina učiteľov. Tí si povedali, že im to za tie nervy nestojí, a preto rezignovali. Povedali si, že hodnotenie dobehnú, keď sa vrátia do škôl. Otázne je, či na deti pri takýchto učiteľoch nečaká „časovaná bomba“.
Podvádzanie v priamom prenose
Hodnotenie počas dištančného vzdelávania otvorilo jednu silnú tému - podvádzanie. Hoci deti podvádzajú aj počas prezenčného vyučovania, v on-line priestore je to obrovský problém. Nie je ničím výnimočným, že učitelia trvajú na tom, aby mali žiaci počas hodiny zapnuté kamery a sledujú prácu žiaka. Alebo pri ústnej odpovedi musí mať žiak zapnutú kameru a zavreté oči, aby bolo jasné, že žiak nečíta. Dokonca niekde trvajú učitelia na tom, aby mali žiaci za sebou umiestnené telefóny a snímali pozadie miestnosti. Písomné práce sú detektívna práca, kedy učitelia hľadajú, kto od koho odpisoval. Z učiteľov sa stali policajti či lovci podvodov. Prečo sa to všetko deje? Odpovede na to nie sú jednoduché. No stretávajú sa tu témy, o ktorých sme už hovorili, ako motivácia, známky či hodnotenie. Dôležitým bodom je aj celospoločenský postoj k podvádzaniu.
Odborník na hodnotenie a známkovanie Ken O‘Connor hovorí, že namiesto policajnej práce by aj učitelia mali viesť viac diskusií o etike a akademickej morálke. A neostať len pri diskusiách. Mali by sme cielene viesť žiakov k hodnotám a čestnosti. Je to však dlhodobý, určite náročný proces a záležitosť celej spoločnosti.
Pár tipov pre učiteľov ako zvládnuť hodnotenie a pracovať s motiváciou žiakov
Čo môžeme urobiť teraz v školách aby sa pomohlo žiakom ako aj učiteľom? Tu je pár tipov:
- Zadávajte také úlohy, ktoré ukážu schopnosť detí aplikovať vedomosti. Napríklad formou riešenia nejakého problému. Pri hodnotení, presne stanovte parametre, čo sa bude hodnotiť - napr. spracovanie problému, počet zdrojov, inovatívny prístup k téme, hĺbka a komplexnosť spracovania a iné. Takúto úlohu hodnoťte vysokou hodnotu...Nie polovičnou známkou.
- Ak už chcete zadávať písomky porozmýšľajte nad možnosťou zadávať personalizované písomky. Vôbec to nemusia byť siahodlhé testy. Stačí pár otázok. Nebojte sa do toho vložiť svoj osobný vstup (podpora, komentár)
- Ak sú pre vás personalizované písomky neprijateľné, nájdite sa aplikáciu či program, ktorý pri testoch generuje náhodný výber otázok.
- Zdôrazňujte význam akademickej morálky a životný prínos nepodvádzania.
- Podporujte silné stránky dieťaťa a zdôrazňujte význam celoživotného vzdelávania.
- Diskutujte o téme, ktorá je predmetom učenia sa. Okrem výkladu diskutujte o téme.
- Snažte sa podporovať vnútornú motiváciu žiakov učiť sa a plniť si svoje povinnosti. Opierajte sa o tri základné psychologické potreby (autonómia, vzťahovosť, kompetencia)
- Nepodľahnite tomu aby sa z Vás stal policajt. Sústreďte sa na proces učenia a hľadajte rovnováhu medzi učením a hodnotením.
- Stále platí, menej je viac. To „viac“ rozdeľte na menšie časti. Hodnoťte a motivujte čiastkovým úspechom a postupným zlepšovaním.
- Nebuďte na seba extrémne nároční. Netlačte na seba. Hľadajte reálne riešenia, možnosti. To, čo zmysel má. To, čo je neefektívne a škodí Vám a žiakom, nerobte.
