Školský psychológ ako kľúčová osoba zmeny a rozvoja školy

Foto: Bigstock
Školský psychológ v školách zastrešuje veľkú škálu aktivít. / Foto: Bigstock

Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Na Slovensku máme približne 3000 základných a stredných škôl a okolo 500 školských psychológov. Čo vlastne robí školský psychológ, komu má byť nápomocný a čo všetko rieši?

 

Kto je školský psychológ?

Školský psychológ je psychológ, ktorý pôsobí v školskom zariadení. Je to buď interný odborný zamestnanec školy, prípadne škôlky alebo je zamestnancom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktorý dochádza do školy, škôlky vo vybrané dni a vybraných časoch. Jeho činnosť je bližšie vyšpecifikovaná v Zákone 138/2019 Z.Z.

 

Čo robí školský psychológ?

Školský psychológ vykonáva tri hlavné činnosti - intervenčnú, diagnostickú a preventívnu.

 

  1. Intervenčná činnosť – pod týmto pojmom rozumieme vstup školského psychológa do nejakého diania, vzťahu, čohokoľvek s cieľom zlepšenia a nápravy situácie, problému. Ide teda o intervenciu. V praxi to vyzerá tak, že školský psychológ vstupuje do situácii ako napríklad:
    1. problémy vo vzťahoch v triede
    2. ak dôjde k nečakanému zhoršeniu známok u dieťaťa a učiteľ si napríklad všimne aj zmenu správania
    3. medziľudské a komunikačné nezhody na pracovisku
    4. dieťa ťažko zvláda rozchod rodičov
    5. dieťa zažíva náročné obdobie spojené s dospievaním, pubertou
    6. komunikačné problémy medzi rodičmi a dieťaťom
    7. problémy s prospechom
    8. a mnoho, mnoho iných
       
  2. Diagnostická činnosť – školský psychológ vykonáva diagnostiku, ktorá pomáha identifikovať problém a tak zaujať následný postoj a navrhnúť riešenia.
     
  3. Preventívna činnosť – ide o veľmi širokú škálu aktivít, prístupov, ktoré slúžia k tomu aby bol zabezpečený zdravý rozvoj detí, učiteľov, rodičov, školy. Individuálne, skupinovo ale  aj v rámci komplexného systému školy.
     

Aj keď som preventívnu činnosť uviedla ako poslednú, dovolím si tvrdiť, že ide o najdôležitejšiu oblasť pôsobenia školského psychológa. Už len prítomnosť školského psychológa na škole plní preventívnu funkciu. Deti, rodičia a učitelia totiž vedia, že majú na škole osobu, odborníka, ktorého môžu vyhľadať v prípade, že potrebujú. Školský psychológ taktiež dokáže riešiť situácie ad-hoc ( tu ide o okamžitú intervenciu – oblasť intervenčnej činnosti). Teda hneď, kedy je to potrebné. Je preto obrovská výhoda mať na škole vlastného školského psychológa ako interného zamestnanca. Školu pozná z vnútra, pozná jej „zákutia“, dušu, históriu, príbehy. Jeho pôsobenie je osobnejšie, vnímavejšie a citlivejšie. Vie navrhovať efektívnejšie postupy pri riešení najrozličnejších situácií, pričom ich dokáže riešiť aj dlhodobejšie. Nie jednorázovo.

 

Vzťahy, klíma a kultúra školy ako top téma súčasného školského psychológa

Jednou z najdôležitejších úloh školského psychológa, ktorá patrí do kategórie preventívnej činnosti je práca na klíme, kultúre školy a medziľudských vzťahoch. Jeho úloha v tejto oblasti je kľúčová, pretože vnáša iný uhol pohľadu do systému školy. Pôsobí ako mediátor, vyjednávač a zároveň stratég. Pomáha nastavovať vnútorný systém školy tak, aby v ňom prospievali žiaci,  učitelia a v neposlednom rade aj rodičia. Tu je však nevyhnutné vnímanie školského psychológa ako istého poradcu vedenia školy, učiteľov. Školský psychológ vie v tejto oblasti navrhovať diagnostické postupy (napríklad dotazníky klímy školy, vzťahov a iné), ako aj následné kroky vedúce k tvorbe prospievajúceho a efektívneho prostredia školy.

Taktiež je veľmi dôležité uvedomiť si, že školský psychológ má čo povedať nie len do oblasti takzvaných mäkkých zručností, „mäkkých oblastí fungovania školy“ – klíma, vzťahy, kultúra, hodnoty, komunikácia, ale aj do oblasti tvrdých zručností a teda učenie, vedomosti. Obe oblasti sú totižto absolútne spojené a jedna od druhej priamo závisí.


Zásadnou mierou vie ovplyvniť aj vzdelávací proces na škole. Teda to, ako sa deti učia, či je to efektívne, vie poskytnúť odborný pohľad učiteľom či ich pôsobenie je zmysluplné, vie žiakom pomôcť lepšie sa učiť, učiteľom zlepšiť ich stratégie učenia, hľadať cesty, aby sa jednoducho deti niečo naučili.

 

Mentálne zdravie ako téma práce školského psychológa

Stres, tlak, neistota, rýchle spoločenské zmeny sú oblasti, ktoré priamo ovplyvňujú život a prežívanie dospelých a detí. Dopad dnešnej doby cítiť aj v školách a všetci sme  konfrontovaní so situáciami, problémami, ktoré tu pred 20 rokmi a viac neboli. Dokazuje to množstvo faktov. Medzinárodný výskum Health Behavior in School Aged Children (HBSC), ktorého sa zúčastnilo aj Slovensko v školskom roku 2017/2018 napríklad ukázalo, že

  1. tretina chlapcov a dievčat zo vzorky 10 000 školopovinných detí zo Slovenska zažíva raz týždenne jednu alebo viac zo zdravotných ťažkostí ako nervozita, problémy so zaspávaním, podráždenosť,
  2. každému piatemu školákovi je ľahšie zdôveriť sa v on-line priestore ako pri osobnom stretnutí s dospelým,
  3. v škole sa páči iba každého piatemu školákovi vo veku 13-15 rokov, pričom ale drvivej väčšine 15-ročných na vzdelaní záleží.
  4. Vzťahy medzi rovesníkmi hodnotia deti pozitívne. No zvyšujúcim sa vekom, predovšetkým v období adolescencie žiaci vo veľkej miere nedôverujú svojim učiteľom.
  5. až štvrtina detí zažila rozvod alebo odlúčenie od rodičov, 14% detí zažili závažné konflikty či fyzické roztržky medzi rodičmi,
  6. štvrtina 11- ročných uviedla, že sa doma málo rozprávajú so svojimi rodičmi na témy, ktoré súvisia s ich bežným každodenným životom.

 

Tieto výsledky potvrdila aj  správa z Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2017. Tá potvrdila stúpajúci trend v oblasti psychických problémov u detí a dospievajúcich. Uviedli, že od roku 2009 vzrástol počet detí s nejakou psychickou poruchou až o 72,1%. Výrazný nárast je u detí vo veku 15-19 rokov.

Zarážajúci je aj nárast samovražedných pokusov. Pritom ide o deti a dospievajúcich, s ktorými sa aj my odborníci (učitelia, psychológovia) dennodenne stretávame v školách. Čím to je? Mladí ľudia uvádzajú, že strácajú pocit istoty, bezpečia, opory a pochopenia. Majú zníženú frustračnú hladinu, ich nervovová sústava je preťažená z množstva technológií, iných vonkajších podnetov a nedokážu sa zorientovať v spleti dianí a informácií. Dolieha na nich úplne všetko. Chýba im sprievodca, mentor. Častokrát majú pocit, že nedokážu naplniť očakávania nás dospelých.  

To všetko sú témy, ktoré patria do oblasti mentálneho zdravia a patria do práce psychológa, školských psychológov nevynímajúc.

 

Ako by mal vyzerať dobrý školský psychológ?

Školský psychológ je v dnešnej dobe veľmi dôležitá multidisciplinárna pozícia na škole. Spája veľa oblastí, odborníkov a „svetov“ (svet detí, rodičov, učiteľov, školy....). Je to človek, ktorý odborným pohľadom posudzuje, vyhodnocuje a navrhuje množstvo krokov, s cieľom zlepšiť istý problematický stav alebo podporiť rozvoj človeka, školy, triedy, skupiny. Spolupracuje s  odborníkmi napríklad špeciálnym pedagógom, klinickým psychológom, psychiatrom, lekárom, logopédom, sociálnym pracovníkom či inými. Ide o profesionála, ktorý musí byť nie len odborne zdatný ale predovšetkým musí mať vynikajúce komunikačné a ľudské zručnosti. Mal by to byť výborný poslucháč, človek s otvoreným srdcom a mysľou, vynikajúci komunikátor, pretože častokrát rieši konfliktné situácie. Musí to byť človek rozhľadu a nadhľadu. K dôležitým vlastnostiam školského psychológa  patrí aj kreativita. Častokrát musí hľadať a vytvárať kreatívne prístupy a postupy, ktoré si vyžaduje konkrétna situácia.

 

Školských psychológov je na Slovensku stále málo, no veríme, že ich bude pribúdať. Ich prínos do individuálneho života človeka alebo pre komplexný systém školy je totiž obrovský.

Zdieľať na facebooku