Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
V predchádzajúcom článku sme si predstavili 7 výziev nového školského roku. Na prvé tri z nich sme sa už pozreli bližšie. V tomto článku sa detailnejšie zameriame na ďalšiu výzvu - mentálne zdravie žiakov.
7 výziev nového školského roku (pre učiteľov, odborných zamestnancov ale aj rodičov).
- Medziľudské vzťahy a komunikácia
- Moderné technológie, sociálne siete a pod.
- Osobná rovnováha učiteľa, zvládanie záťaže, stresu, napätia
- Mentálne zdravie žiakov
- Motivácia žiakov učiť sa
- Angažovanosť žiakov ale aj učiteľov
- Žiaci s ŠVVP
Mentálne zdravie žiakov prehliadame
Mentálne zdravie detí a mládeže sa stalo za posledné roky veľmi horúcou témou. Mnohé fakty poukazujú na jej závažnosť, napriek tomu je to veľmi podceňovaná problematika. Na verejnosti panuje vo všeobecnosti názor, že deti a mládež nemôžu mať psychické problémy, že sa celá téma preháňa. Deti nemôžu mať depresiu, úzkosti či iné problémy. To všetko je predsa záležitosť dospelých.
Aj v prostredí školy je táto téma stále tabu a outsider. Prevláda silno zakorenený názor, že téma mentálneho zdravia alebo psychických problémov do školy nepatrí. Tu sa má učiť. Je to vec rodiny a odborníkov (lekárov, psychológov a pod.) Ťažko sa jednoznačne na túto tému odpovedá, pretože škola je predovšetkým o učení, získavaní vedomostí. No musíme si uvedomiť, že všetci, čo pracujeme v školstve s deťmi a mládežou, pracujeme s komplexnými osobnosťami. A tak ako ani dospelý pri príchode do práce nevie zahodiť svoje starosti, trápenia, radosti, myšlienky, tak to nevie urobiť ani dieťa. To ešte viac. Aj napriek tomu, že sa tvárime, že mentálne zdravie nie je školská téma, nevyhneme sa jej a reálne s ňou už pracujeme, sme s ňou konfrontovaní.
Celá problematika mentálneho zdravia detí a mládeže v prostredí školy má dve časti. Prvá je uvedomenie si a akceptovanie celej agendy v prostredí školy a druhá je hľadanie rozumného riešenia, jej miesta v prostredí školy.
Obrovský nárast psychických problémov detí a mládeže
Hneď v úvode sa môžeme oprieť o fakty Národného centra zdravotníckych informácií. Minulý rok zverejnili šokujúcu správu: „Za posledných 9 rokov narástol počet mladistvých s novozistenou psychickou poruchou až o 72,1 %. Stúpajúci trend majú v tejto vekovej kategórii aj samovraždy a samovražedné pokusy. Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú konflikty a rodinné problémy“. Neviem, či si dostatočne uvedomujeme závažnosť tejto informácie. Vzrástol až o 72,1%!
Ako uvádzajú, výrazný nárast nastal vo vekovej skupine 15 - 19 ročných. Z hľadiska bližšej špecifikácie ide o neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, poruchy správania, emočné poruchy. Zaujímavý je až trojnásobný nárast porúch s príjmom potravy. Keď si tieto diagnózy preložíme do zrozumiteľnej reči a prenesieme aj do prostredia školy, hovoríme o deťoch, ktoré nezvládajú záťaž, nie sú psychicky odolné, boja sa všetkého a každého, majú bolesti brucha, hlavy a často zvracajú. Nevedia ovládať svoje emócie, nevedia ich spracovávať, mávajú výbuchy hnevu, zlosti. Sú to deti, ktoré neustále hľadajú pozornosť, túžia po uznaní, pochvale. Taktiež ide o deti, ktoré majú problémy s jedením (anorexia, bulímia...) a tiež majú problémy so spaním. Škola je častokrát pre deti priestorom na vyventilovanie najrozličnejších emócií, myšlienok a úvah.
Aby sme sa dostali bližšie do sveta detí a dospievajúcich, spoznali ich dušu a hlavičku, je nevyhnutné veľmi veľa sa s nimi rozprávať, nehodnotiť, nevynášať súdy a čo najviac sa snažiť pochopiť vnútro dieťaťa. Iba tak ho vieme usmerniť a navigovať životom. K tomu môžu slúžiť okrem rozhovorov aj rozličné dotazníky, či iné kreatívne formy, pri ktorých sa vedia deti otvoriť. Podobné aktivity sa na školách už čiastočne dejú a tie nám ukazujú, akým témam a problémom sa venujú deti napr. veku 11-19 rokov. Čo zamestnáva ich hlavy, čomu venujú svoju pozornosť.
Top témy detí a mládeže alebo čo trápi ich dušu
K top témam naozaj patrí stres, zvládanie psychickej záťaže. Je veľmi zaujímavé, že si to deti spájajú aj s témou "moja budúcnosť". Už relatívne v nízkom veku (11-12 rokov) majú obavy, čo bude s ich budúcnosťou. Či budú úspešní, či budú robiť prácu, čo ich napĺňa, či dobre zarobia, či nebudú nezamestnaní, či to všetko vôbec zvládnu. Tlak na tieto oblasti sa môže prejavovať dvoma spôsobmi - buď to dieťa veľmi prežíva a má strach alebo rezignuje a nemá vôbec záujem niečo riešiť. To sú deti, ktoré sa tvária, že im je všetko jedno. No pozor, len sa tak tvária.
Tlak na deti vytvárame všetci. Prostredie, spoločnosť, rodičia, učitelia a dokonca aj deti medzi sebou. Pocit neistoty z budúcnosti, veľká neznáma a koncentrácia na úspech, výkon je niečo, čo trápi už malé deti. A to je fakt.
K ďalším témam patria medziľudské vzťahy, nepochopenie zo strany rodičov, učiteľov, rovesníkov, konflikty, posmievanie, ohováranie. Silnou témou je aj výzor, teda potreba dobre vyzerať. A to už máme len krok k poruchám s príjmom potravy. Deti taktiež trápi pocit nudy a pocit samoty. A k top témam patrí aj nedostatok motivácie učiť sa.
Výsledky Národného centra zdravotníckych informácií ako aj informácie zo škôl sa teda zhodujú. Čo ale ďalej? Patrí téma mentálneho zdravia do prostredia škôl alebo nie?
Som presvedčená, že jednoznačne áno. Je na nás, ako ju uchopíme. Ako budeme spolupracovať a aké prostredie vytvoríme v školách. Prostredie, ktoré by malo brať do úvahy dva rozmery – rozvoj vedomostí, ako aj rozvoj mentálneho zdravia a zdravej, psychicky odolnej, šťastnej osobnosti dieťaťa.
Ako ale skĺbiť tri svety - svet pedagogiky, psychológie a v podstate aj bežného života, reality dokopy? Neexistuje iná cesta ako spolupráca učiteľov, odborných zamestnancov (psychológov, špeciálnych pedagógov..), rodičov a aj detí.
Pokračovanie v ďalšom článku.
