Učiteľka L. Muržicová: Ak chceme rásť, potrebujeme spolu viesť otvorené diskusie

„Pre vzdelávanie je kľúčové porozumenie,” hovorí Lenka Muržicová, učiteľka na Spojenej škole sv. Uršule v Bratislave a finalistka TOP 30 Učiteľ Slovenska. S Akadémiou veľkých diel, ktorá sa venuje rozvoju stredoškolákov formou diskusných seminárov, sa rozprávala o tom, ako vníma svoje povolanie, prečo je podľa nej dobrý vzťah medzi učiteľom a študentom dôležitý a prečo je pri spoločnom poznávaní potrebné vytvárať študentom bezpečný priestor.

 

Je o vás známe, že veľa svojho času venujete študentom aj vo svojom voľnom čase, teda nad rámec pracovných povinností. Čo vás k tomu motivuje?

Milujem to. Každý projekt alebo aktivita, do ktorej sa so študentmi zapájame, je pre mňa výzva, ktorú veľmi rada prijímam. Vždy je to niečo nové, s čím sa môžeme so žiakmi popasovať, objavovať nové veci, ale aj svoje limity. Sama sa pri tom posúvam. Dáva mi to energiu a napĺňa ma to. A nie len aktivity samotné, ale aj vedomie, že trávime čas zmysluplne, že rastieme a že si budujeme kvalitnejšie vzťahy.

 

Máte za sebou dlhoročnú učiteľskú prax. Sú dnešní študenti iní, ako boli pred dvadsiatimi rokmi?

Veľkú zmenu priniesli digitálne technológie. Učiteľ už nie je len ten, kto sprostredkuje informácie, tie si vedia študenti nájsť aj sami. Súčasnou výzvou je skôr nájsť spôsob, ako sa študentom priblížiť a ukázať im, ako majú pracovať s informáciami. Dnešní študenti komunikujú formálnejšie, pretože ich technológie vzďaľujú od prirodzenej ľudskej interakcie a musia sa jej učiť. No stále sú to mladí ľudia, ktorí riešia tie isté životné témy, majú množstvo otázok a veľkú túžbu po poznaní. V učiteľovi potrebujú nájsť skôr sprievodcu ako dozorcu.

 

Myslíte, že učitelia by sa mali usilovať o zlepšovanie vzťahov so svojimi študentmi?

Určite, pretože pre vzdelávanie je kľúčové porozumenie. Keď sa spolu venujeme niečomu, čo nás baví a rozvíja, sme prirodzenejší, učíme sa lepšie komunikovať. Tým sa zlepšuje aj spoločná práca v škole; vzdelávanie prestáva byť redukované na úlohy a známky a stáva sa zmysluplným objavovaním. Ja si stále uvedomujem, že vplyv učiteľa na žiakov nie je ohraničený výkladom učiva, študenti nás vnímajú komplexne.

Funguje to aj naopak - študenti sú pre mňa zdrojom inšpirácie, ponúkajú mi rôzne uhly pohľadu. Vnímam to tak, že sme takí spolupútnici, ktorí vedľa seba kráčajú istý kus cesty. Naše kroky sa v istom momente stretli a spoločne môžeme tento úsek cesty objavovať. Keď sa v istej chvíli rozlúčime, budeme o poznanie bohatší.
 

Naznačujete, že ide o akýsi vyrovnaný vzťah.

Autorita učiteľa musí byť do istej miery zachovaná, už to však nie je taký subordinačný vzťah ako kedysi. Učitelia už dnes vnímajú študentov partnersky a potrebnú autoritu si zabezpečujú inak, nie statusom. Ja sa snažím pôsobiť skôr otvorenosťou, úprimnosťou, budovaním dôvery, motivujem pozitívne, všímam si študentov jednotlivo. Pretože iba keď majú istotu, že ich vnímam ako rovnocennú ľudskú bytosť, cítia sa bezpečne, sú slobodnejší rásť a nevzdelávajú sa pod stresom.

 

Funguje to?

Z mojej skúsenosti jednoznačne áno. Mladí ľudia sú citliví na úprimnosť a vedia oceniť, keď je učiteľ otvorený, keď sa k nim správa s rešpektom, ale aj dávkou priateľstva. Tá výmena je obojstranná - nečakám, že študenti mi budú hovoriť o svojich postojoch, nápadoch alebo myšlienkach, ak to sama nerobím.

 

Stál tento postoj aj za vaším rozhodnutím zapojiť sa do programu Akadémie veľkých diel?

Áno aj - ale Akadémia prekonala moje očakávania. Pretože v Akadémii je to spoločné hľadanie, to putovanie, o ktorom som hovorila predtým, úplne hmatateľné. V dielach sa stretávame s rôznymi príbehmi a témami, nad ktorými by sme možno ani neuvažovali, a tým by sme o veľa prišli. Čelíme novým otázkam, na ktoré spolu hľadáme odpovede a to hľadanie je fascinujúce, pretože každý účastník vidí dielo trochu inak a prináša úplne nové myšlienky. To, čo riešime sú ,,večné otázky” - o ľudskej existencii, zmysle života, o priateľstve, rôznych etických dilemách, ale aj o výchove alebo umení. Za svoju 25 ročnú učiteľskú prax je to jeden z najkvalitnejších programov, s ktorým som sa stretla.

 

 

Nemajú študenti bariéry hovoriť o témach, ktoré sú príliš osobné?

Aj keď ide o hlboko ľudské témy, nezhovárame sa o úplne dôverných veciach - metodika nám pomáha určovať hranice diskusie a nemali by sme odchádzať od diela. Viac ako naše skúsenosti riešime príbehy postáv z diel a skúmame, čo nám ich konanie alebo nekonanie hovorí pre náš život, alebo pre fungovanie spoločnosti.

Akadémia potvrdila, že študenti sa o týchto dôležitých témach zhovárať chcú. Avšak potrebujú na to bezpečný priestor a dobré podnety. Dôkazom toho je, že v rozhovoroch pokračovali aj po seminároch a dokonca si zorganizovali svoje vlastné, keď už program skončil.

 

Nie je tam riziko, že sa z takého seminára stane akési zdieľanie o individuálnych dojmoch z diela?

Riziko tam možno je, no záleží na učiteľovi, resp. ,,moderátorovi” seminára. Ak nasleduje metodiku, nemalo by sa to stať. Aj moji študenti si zvykali na to, že moderovaný dialóg je určitý spôsob vzdelávania a že ich vlastný vklad je pre seminár dôležitý. Teda aby vedeli odpovedať na položenú otázku, neskákať si do reči, reagovať na ostatných účastníkov.

Postupne nabrali sebavedomie, naučili sa počúvať a diskusia bola čoraz kultivovanejšia. A ako som už spomenula, na konci školského roka si iniciatívne organizovali semináre, ktoré už moderovali sami. Naučili sa, ako čítať poviedku či báseň, čo si v nej všímať, ako analyzovať obraz, čo sa dá objaviť v hudobnom diele…

 

Študenti si môžu vybrať z veľkej škály programov zameraných na rozvoj jemných zručností. Má im v tomto smere Akadémia čo ponúknuť?

Nepochybne. Napríklad rozvíjajú svoje sústredenie. Viacerí mi hovorili, že sa časom dokázali oveľa lepšie sústrediť na dlhšie učivo aj na iných predmetoch. Videla som, že ku koncu už im nerobilo problém čítať aj dlhšie diela. Veľmi im to pomohlo.

Už som spomínala aj sebavedomie, ktoré študenti potrebujú na to, aby mohli kultivovane vyjadrovať svoje názory aj počúvať iných. Prenosnou je podľa mňa aj schopnosť vnímať a rozumieť umeniu, vycibrili si zmysel pre detail, naučili sa odkrývať diela do hĺbky. A napokon tak často skloňovaná čitateľská gramotnosť, ktorá je užitočná všade - od čítania článkov na internete po každodennú ľudskú, ale aj profesionálnu komunikáciu.

Som nesmierne vďačná za to, že môžem študentom ponúkať priestor na takýto všestranný rozvoj. Je to neuveriteľne obohacujúce nie len pre nich, ale aj pre mňa samu a aj vďaka takýmto príležitostiam znovu objavujem lásku k svojmu povolaniu.

 

 

 

---

Rozhovor vznikol v spolupráci s programom Akadémia veľkých diel.