Výskum ukázal, že čas krátko pred tým, ako sa deti chystajú na spánok, môže byť podľa expertov mimoriadne cennou príležitosťou k efektívnemu učeniu sa, a to nielen u starších detí, ale dokonca aj u bábätiek.
Spánok je stav, kedy dochádza k útlmu funkcie centrálnej nervovej sústavy. Je základnou fyziologickou potrebou a ako stav odpočinku je pre regeneráciu organizmu nevyhnutný. Ak sa doba spánku potrebná na zotavenie výrazne skracuje, čaká nás zhoršenie myslenia, pamäti a pozornosti. Nedostatok nepretržitého spánku má negatívny vplyv na mozog a telo. V opačnom prípade prináša ľuďom veľa benefitov. Počas spánku sa posilňujú spojenia medzi mozgovými bunkami, neurónmi. Vďaka novým spojeniam medzi neurónmi sa dokážeme lepšie sústrediť, viac sa naučiť a zlepšuje sa nám pamäť. Ak spánok podceňujeme, zvyšujeme pravdepodobnosť nesprávnych rozhodnutí a so slabšou pamäťou pomaly klesá aj produktivita. Každá fáza spánku, má svoj význam. Počas REM fázy snívame. V tejto fáze spánku sa mozog stará o to, aby sa všetky informácie a spomienky z uplynulého dňa premiestnili na správne miesto v sivej hmote, vďaka čomu si ich zapamätáme. Keď spíme, spomalí sa srdcový rytmus, klesne tlak krvi a aj telesná teplota. Naše telo si takto dobíja baterky. Spánok je teda dôležitý aj preto, že slúži ako „liek“, ktorý nám pomáha pri fyzickom, ale aj psychickom zotavovaní. Spánok je vo významnej miere dôležitý aj pre deti.
Výskum spánku u detí ukázal, že informácie sa ukladajú do pamäti v spánku
Experti testovali 216 detí vo veku 6 alebo 12 mesiacov, ktoré sa učili sťahovať rukavice z plyšových bábok. Vedci navštívili každé dieťa dvakrát v jeho dome tesne predtým, ako sa očakávalo, že zaspí podľa svojho prirodzeného spánkového režimu. Počas prvej návštevy vedci použili bábku, aby deťom ukázali, ako majú z plyšákov sťahovať rukavice. Počas druhej návštevy pozorovali, ktoré z detí najlepšie napodobňovali činnosť, keď znova videli bábku. Výskum spočíval hlavne v tom, že niektoré deti si po ukážke činnosti na 30 minút zdriemli a iné nie. Kontrolnú skupinu teda tvorili deti, ktoré po uskutočnení ukážky s plyšákom nešli spať. Po 4 a 24 hodinách obidve skupiny detí dostali za úlohu stiahnuť z plyšových hračiek rukavice tak, ako to videli. Aký bol výsledok? Po uplynutí stanoveného času si na postup pri sťahovaní rukavíc spomenuli iba tie deti, ktoré si hneď po naučení sa postupu s bábkou, pospali. Vzhľadom na veľmi malý počet štúdií zaoberajúcich sa vzťahom medzi spánkom a pamäťou si vedci netrúfajú dávať na základe zistených výsledkov rodičom pevné odporúčania. Ako však pripomínajú, zdá sa, že zdriemnutie po učení môže pomôcť deťom zapamätať si informácie na dlhý čas.
„Zistili sme, že spánok krátko po učení pomáha deťom udržať si v pamäti to, čo sa naučili, a to aj po dlhú dobu. V obidvoch našich experimentoch si na informácie z učenia spomenuli len tie deti, ktoré si po ňom zdriemli od 30 minút do štyroch hodín,“ hovorí Sabine Seehagen , vedúca autorka štúdie, expertka na psychológiu detí a dospievajúcich na Ruhr University v nemeckom Bochume. Čas krátko pred tým, ako sa deti chystajú na spánok, tak môže byť podľa expertov mimoriadne cennou príležitosťou k efektívnemu učeniu sa. „Hoci ľudia predpokladajú, že dojčatá sa najlepšie učia, keď sú úplne bdelé, naše zistenia naznačujú, že čas tesne predtým, ako sa deti uložia na spánok, môže byť obzvlášť cennou príležitosťou na učenie," upozorňuje Seehagen.
Toto sa týka jednak klasického učenia sa do školy, ale aj naberania rôznych iných vedomostí a zručností u menších detí. Preto je dobré dopriať dieťaťu na učenie sa niečoho nového polhodinku alebo hodinku pred tým, než sa večer uloží do postele. Ak je zvyknuté učiť sa hneď po príchode zo školy, môže vyskúšať zdriemnuť si na pol hodinku ešte počas dňa, a to tesne po tom, ako sa doučí.
U dospelých tento model neplatí. Polhodinové zdriemnutie si cez deň nie je na škodu, no udržať si v pamäti nové informácie nám to, podľa psychológov, nepomôže.
Zdroje:
Naps may boost your babys memory
Sleep after learning is important for infants' long-term memory
