Niekedy sa ťažko hľadá správna cesta, ako objaviť zmysel svojho života, ale keď sa ponoríte hlbšie do seba, nájdete odpovede, ktoré vám nešepkajú, ktorou cestou v živote kráčať.
Človek si v živote kladie veľa otázok. Mnohí sa pýtajú, aký má život zmysel. Podvedome alebo aj vedome človek túži poznať odpovede, pretože mu to pomáha prežívať pocity šťastia. Ak zmysel nenachádza, cíti prázdno v duši, stratu energie, strata zmyslu bytia. A keď nemáme zmysel bytia, tak nemáme energiu na to, aby sme ráno vstali a niečo robili. Každý sa občas potrebuje občas pozrieť za sebou a prehodnotiť svoju cestu životom. Dodáva mu to pocit istoty, sebavedomia a tiež radosti.
Nemáme čas na zastavenie
Jednou z príčin vytrácania zmyslu života je to, že v dnešnej spoločnosti narastá stále väčší tlak na výkon a na porovnávanie sa v parametroch úspešnosti. To znamená, že človek chce byť vnímaný ako úspešný, a preto tlačí sám na seba a neustále prekračuje limity, aby bol stále lepší a lepší. A spoločnosť mu predkladá akúsi spätnú väzbu, že vďaka tomu bude úspešnejší, lepšie platený a viac milovaný. Jeden z parametrov úspešnosti je aj „byť v pohode“. Podľa tohto tvrdenia, kto nie je v pohode, nemôže byť úspešný. Ľudia si stále viac a viac všímajú sami seba, či sú dosť veselí, výkonní a spokojní. Často však prichádzajú na to, že nie sú, ba niektorí si zakazujú byť aj smutní i vtedy, keď je smútok prirodzenou reakciou na vzniknutú situáciu. Ľudia sa nechávajú týmto tlakom ničiť. Syndróm vyhorenia v podstate len zrkadlí spoločnosť, v ktorej si nedovolíme odpočinok, nesmieme si priznať porážku, hľadanie nového smeru, nemáme čas na chvíľočku zastavenia a podobne. Niektorí ľudia sa boja správať prirodzene, lebo si myslia, že zlyhali. A to všetko sa deje kvôli konzumu, pretože čím viac budeme výkonní, čím viac budeme vyrábať, tým viac budeme spotrebovávať a budeme stále rýchlejšie roztáčať vír konzumu. Nemáme čas sa zastaviť a popremýšľať, radšej volíme rýchlejšiu cestu v podobe liekov, o ktorých si myslíme, že nás pred vyhorením zachránia. Niekedy by však najlepším liekom bolo obyčajné spomalenie života.
Ľudia však nechcú prijímať straty a zodpovednosť za utrpenie, ktorým musia niekedy prejsť, aby bolo možné úspešne prejsť zmenou. To by však muselo dôjsť k tomu, že sa človek zastaví a povie si, že z toho kolotoča vystúpi, pretože sa dlhodobo necíti dobre. To by si ale musel zobrať dlhšiu dovolenku alebo neplatené voľno, a to si môže málokto dovoliť, pretože platenie účtov nepočká. A tak sa človek dostáva do začarovaného kruhu, z ktorého sa len málokedy dá vystúpiť. Lieky síce na chvíľu od bolesti pomôžu, ale neskôr staré problémy aj tak vyplávajú na povrch. Existujú určité cesty, ako vyriešiť problém aj bez liekov, ale reálne sa väčšinou nedajú uskutočniť. Musíme si však uvedomiť, že východisko je aj napriek všetkému len jediné: spoznanie seba samého, spoznanie skutočných príčin problémov, hľadanie novej cesty, hľadanie zmyslu života. Toto je jediné a skutočné riešenie. Iné cesty len zakrývajú skutočnú podstatu straty chuti do života. Lenže dnešný človek okrem toho, že nemá čas, nemá ani náladu trpieť bolesť. A popri tom bolesť nie je informácia o tom, že sa deje niečo zlé, ale v priamej úmere len ukazuje, že sa v našom živote deje niečo dôležité, čomu by sme mali venovať pozornosť.
Ciele v spoločnosti sú postavené tak vysoko, že čoraz viac ľudí má pocit, že zlyhali
Vo vyspelých krajinách sú mnohí vychovaní tak, že denne počujú: „Pracuj dostatočne tvrdo a dostaneš všetko, čo chceš.“ Keď porovnáme svoj skutočný život, svoje snaženie a pracovné nasadenie s týmto výrokom, väčšina nadobudne pocit, že sme zlyhali. Alebo nám napadne ešte niečo horšie. Začneme mať pocit, ako keby nás sklamal sám život. Vysnívaný život, ktorý sme mali vybudovať, je nejakým spôsobom zahalený hlavne priemernosťou a zanecháva vo všeobecnosti len pocit prázdnoty. Veď koľko ľudí denne tvrdo pracuje a k nastaveným ideálom sa nemá šancu dopracovať? Žiaľ, je to tak a zmeniť sa to niekedy nedá. Existujú oblasti života, kde viac prevláda nespravodlivosť ako spravodlivosť. Nie je potom ničím výnimočným, že pocit straty zmyslu života je práve ten pocit, ktorý u človeka prevažuje. Prázdnota sa dá však vnímať aj pozitívne. Práve ona môže človeka naštartovať k hľadaniu buď nového zmyslu života, alebo k hodnoteniu tých starých, možno už aj naplnených cieľov. Jedným slovom motivuje k zastaveniu a premýšľaniu. Kde začať pri hľadaní zmysluplného života? Psychológovia odporúčajú zamerať sa hlavne na svoj život a nebrať až tak do úvahy životy iných či hodnoty stanovené reklamou, spoločnosťou, médiami a podobne. Hľadajte situácie, v ktorých ste sa cítili šťastne, ktoré mali pre vás význam a priniesli vám radosť. Vždy sa také niečo v živote každého človeka nájde. Začnite vnímať, že aj bolestivý život, plný strát a sklamaní, môže byť aj bohatým, naplneným životom. Pozrime sa na päť otázok, ktoré vám môžu pomôcť pri premýšľaní nad zmyslom života.
1. Máte dostatok toho, čo potrebujete k životu?
Hľadajte situácie, v ktorých cítite hojnosť vo svojom živote. Máte dostatok jedla na každý deň a dostatok pitnej vody? Máte kde bývať? Ste v bezpečí? Sú vaše životne dôležité orgány neporušené a fungujú? Niekto môže všetky tieto veci vnímať ako samozrejmosť. Ale keď si uvedomíme, že veľa ľudí nedokáže odpovedať áno na všetky alebo dokonca na žiadnu z týchto otázok, tak začneme spomenuté otázky vnímať ináč. Niekedy k pocitu šťastia a k uvedomeniu si toho, že veľa vecí sa nám v živote podarilo získať, často pomôže práve detailnejšie vnímanie reality a iný pohľad na život. Pri zvažovaní, či žijete dobrý život, myslite hlavne na tieto veci, lebo mať tieto veci a žiť neustále v bezpečí nie je pre každého až taká samozrejmosť.
2. Máte niekoho, na kom vám záleží?
Keď niekedy cítite prázdnotu, je užitočné pozrieť sa na seba zvonku. Uvažujte o ľuďoch, na ktorých vám záleží, teda o ľuďoch, ktorých by to zasiahlo, keby ste náhle zmizli z planéty. Pri zvažovaní, na kom vám záleží, sa snažte nemyslieť len na tých, ktorí vás veľmi milujú a dobre poznajú. Vnímajte aj tých ľudí, ktorých stretávate na pracovisku či v susedstve. Zamyslite sa napríklad nad týmito otázkami: „Kto vie, akú kávu by ste si objednali? Kto by spoznal váš hlas v telefóne? Kto by sa usmieval, keby vás videl prechádzať dverami?“ Ak máte navyše to šťastie, že máte čo i len jedného človeka, ktorý vás miluje a hlboko pozná, už teraz žijete bohatý život. Aj keď sa necítite hlboko prepojení s ľuďmi vo svojom živote, neznamená to, že vaša existencia nemá pre ostatných zmysel. Dnes stačí, že ste malou súčasťou sociálnej siete a ste prepojení s ostatnými aj takýmto spôsobom.
3. Komu a ako pomáhate vašou prácou?
Mnohí ľudia sa cítia nepríjemne alebo stiesnene, keď premýšľajú o drsnej realite svojej každodennej práce. Často sa ani zďaleka nepribližuje detským predstavám o tom, ako by človek chcel v dospelosti tráviť v práci svoj čas. V detstve mnohí snívajú o tom, ako chcú byť bohatí, slávni a šťastní. Namiesto toho mnohí celý život robia to, čo robiť vôbec nechceli. Aj v tomto prípade pomôže zmena pohľadu a hľadanie zmyslu akejkoľvek práce. Možno máte naozaj nudnú prácu, ale zamyslite sa nad otázkou: „Komu vaša práca obohacuje, zlepšuje alebo spríjemňuje život?“ Skutočnosť, že ktokoľvek iný by mohol robiť prácu, ktorú robíte vy, neznižuje potrebu a význam tejto práce. Čo najčastejšie myslite na to, že vaša existencia a vaša práca, i keď len jednoduchým spôsobom, zlepšuje a uľahčuje životy iných. Zrazu budete mať úplne iný pocit zo seba.
4. Pre koho ste sa obetovali?
Pozrite sa späť na všetky svoje sny, ktorých ste sa počas života vzdali. Možno ste sa vzdali svojho sna kvôli šťastiu a bezpečnosti niekoho, na kom vám záležalo. Možno ste nešli na vysokú školu svojich snov, pretože ste sa chceli pokúsiť o to, aby to so stredoškolskou láskou fungovalo. Možno ste sa nepresťahovali do iného mesta za úžasnou prácou, pretože ste chceli byť nablízku, aby ste pomohli svojim starnúcim rodičom. Áno, je sklamaním, že sa vaše sny nenaplnili. Možno cítite aj veľký smútok. Ale skúste sa na vaše rozhodnutia pozrieť ináč. Pravdepodobne ste si mysleli, že vaše činy ovplyvňujú ostatných, čo je úplná pravda a v určitej chvíli ste sa snažili urobiť čo najetickejšie rozhodnutie. Vnímajte to tak, že možno vo vašom nedokonalom rozhodovacom procese bolo silne zakorenené semienko láskavosti a ohľaduplnosti voči ostatným. A práve preto ste sa obetovali. Rozhodla za vás vaša najláskavejšia a najsúcitnejšia časť vášho bytia. Je to vaša krásna súčasť a buďte na ňu hrdí. Urobili ste to tak, ako vám nahováralo vaše srdce. Nech už boli vaše rozhodnutia akokoľvek nedokonalé, vyhral súcit a obeta. Nie každý by to dokázal urobiť tak, ako ste to urobili vy, a tak si to nevyčítajte. Práve naopak. Premeňte to na radosť.
5. Uvedomte si, že aj nedokonalý život plný utrpenia môže byť zároveň životom, ktorý má veľký zmysel
Každé dieťa očakáva, že keď vyrastie, bude mať dobrý život. Je to veľmi vzrušujúci spôsob, ako sa pozerať na život a keby sme žili v dokonalom svete, určite by sa to každému aj splnilo. Ale nežijeme v dokonalom svete, a tak je potrebné tento sen okoreniť aj dávkou realizmu. Určite ste prežili aj zlyhania a pády. Nebuďte však na seba až takí prísni, lebo vám to odoberie energiu. Skôr sa zamyslite nad tým, či boli zlyhania spôsobené len vaším vlastným pričinením alebo ste len reagovali na súbor existujúcich okolností a nemali ste veľmi na výber a situáciu ste nemohli ovplyvniť. Choroby, peniaze, nepredvídané okolnosti bránia životným snom. Finančné kolapsy, teroristické útoky, klimatické katastrofy a globálne pandémie – to všetko má tendenciu stáť v ceste za životným snom. Namiesto toho, aby ste svoj život označili za zlyhanie, skúste k sebe cítiť súcit. Určite veľa vecí ste naozaj nemohli ovplyvniť. Určite ste urobili všetko pre to, aby ste urobili pár super vecí, vytvorili ste si vzťahy s viacerými ľuďmi, ktorí vás majú radi a boli ste zodpovednou osobou. Na ceste životom sa toho udialo veľa. Urobili ste všetko pre to, aby veci fungovali. Možno ste si nevybudovali dokonalý život, ale žili ste tak, ako ste to najlepšie dokázali. A aj nedokonalý život plný utrpenia môže byť zároveň životom, ktorý má veľký zmysel. Na život sa môžete pozerať dvojako. Keď sa obzriete späť, môžete vidieť straty, zlyhanie a sklamanie alebo môžete vidieť malé či väčšie úspechy. Ideálne je, keď sa naučíte vnímať svoj život ako pokus nedokonalého človeka robiť dobré rozhodnutia.
Zdroje:
Small ways reconsider your lifes meanin
Vladimír Smékal: Psychologie duchovního života
