Bezmocnosť je silná emócia, ktorá je často prežívaná podobne ako hnev alebo úzkosť. Pri jej odstraňovaní človek musí často spolupracovať s odborníkmi, ktorí vedia najlepšie poradiť. Čo však robiť vtedy, keď nemáte možnosť odbornú pomoc rýchlo vyhľadať a túžite sa cítiť lepšie?
Slovo bezmocnosť tvoria dve slová. Slovo „bez“ a slovo „moc“. Vyjadruje stav človeka, ktorý je ako keby BEZ MOCI. Človek, ktorý je bezmocný často nevie realitu objektívne vyhodnotiť. A to väčšinou preto, lebo ju nevie prijať a nedá sa ani rýchlo zmeniť. Po tomto uvedomení sa môže cítiť zúfalý, prežíva výrazné pocity úzkosti, ktoré však nepramenia zo strachu, ale z pocitu bezmocnosti. Môže sa pritom cítiť aj ponížený alebo ukrivdený.
Bezmocnosť je silná emócia podobne prežívaná ako hnev alebo úzkosť. Je veľmi intenzívna a pri jej regulácii je potrebná vedomá práca spojená so sebareflexiou a sebakontrolou. Bezmocnosť súvisí s naším egom a jeho silou. Preto je dôležitá spomínaná sebareflexia a porozumenie svojim vnútorným pohnútkam. Potrebujeme svoje ego utíšiť a upokojiť v jeho aktuálne prežívanej potrebe po moci. Tiež je potrebné si uvedomiť, že situácia, ktorú prežívame a sme pri nej bezmocní, nemusí byť pre nás až taká zlá. Niekedy je totiž potrebné myslieť aj na univerzálny princíp či pravidlo, že niekedy nám nie je niečo, čo si želáme, súdené. To zároveň nemusí byť pre nás nevýhodné a zlé, hoci si veľmi želáme to dosiahnuť. Možno je pre nás pripravené niečo iné a možno ešte lepšie. Len to v určitej chvíli nedokážeme takto vnímať.
Pri prežívaní bezmocnosti je dôležité pozrieť sa na seba pravdivo a odpovedať si na otázku: „Prečo sa hnevám?“ Je dôležité si uvedomiť, že v situácii ktorú prežívame, chceme mať kontrolu a moc. Vyrovnanie sa s bezmocnosťou v praxi znamená prijať, dobrovoľne sa vzdať, ustúpiť, odstúpiť. Nechať niečo len tak. Odstúpiť znamená dať niečomu čas a priestor. Pozrieť sa na situáciu takpovediac zvonku a inak, pretože ju môžeme v zápale emócií prežívať veľmi subjektívne. V takejto situácii sme málo schopní objektívne posúdiť jej závažnosť a aj nebezpečenstvo. Čas a odstup nám pomáha pochopiť napríklad aj to, že naše želania síce nemôžeme naplniť teraz, ale v v budúcnosti to bude pravdepodobne možné.
Pozrime sa na niekoľko krokov, ktoré nám môžu slúžiť ako prvá pomoc pri pocitoch bezmocnosti.
1. Spomeňte si na svoje úspechy
Určite ste vo svojom živote zažili viac vzostupov ako pádov, v ťažkých chvíľach je však náročné spomenúť si na ne. Vyhraďte si preto čas na to, aby ste sa na ne sústredili. Pomôžu vám nabrať sebavedomie, nádej a motiváciu. A tak, oslavujte svoje úspechy. Môžete občas urobiť aj skutočnú malú oslavu, doprajte si nejaký zážitok za odmenu alebo si píšte denník úspechov. Každý deň si poznačte výzvy, ktoré ste prekonali a tiež úspechy, ktoré ste dosiahli. Pokiaľ sa neskôr ocitnete v momente, v ktorom o sebe, o svojom živote alebo o svojej práci zapochybujete, keď sa nebudete cítiť dobre alebo budete cítiť beznádej, prečítajte si o svojom úspechu v denníku. Dá vám to obrovské množstvo novej energie. Denník vám pripomenie, že ste veľmi schopný a múdry človek.
2. Spomaľte na chvíľu
Veľakrát sa za našimi snami ženieme tak veľmi, až je to kontraproduktívne a skôr na škodu. Ak cítite, že na vás padá váha celého sveta, vydýchnuť si a na chvíľu spomaliť, môže byť to najlepšie, čo pre seba môžete spraviť. Práve vo chvíli, keď spomalíte, si môžete viac vychutnávať všedné i nevšedné veci, a to vám dodá pocit väčšej pohody a zníži pocit bezmocnosti. Ak sa naučíte vychutnávať si aj malé chvíľky šťastia, vďaka tejto schopnosti sa v priebehu rokov môžete dopracovať k väčšej radosti i pekným vzťahom s ľuďmi. Dôležité je, aby ste dokázali nájsť správny pomer medzi jednotlivými činnosťami, aby ste nezabúdali na rovnováhu medzi prácou, zábavou, športom, stretnutiami, odpočinkom, modlitbou či meditáciou a premýšľaním. Všetky tieto činnosti sú pre človeka nevyhnutné a pomáhajú prežívať zmysluplný život v plynúcom čase, lebo hlavnou podstatou času je predsa náš život.
3. Stanovte si hranice
Pokiaľ si v dnešnej dobe nestanovíte hranice, ľudia s vami budú doslova zametať a budete zažívať sklamanie za sklamaním. Ak sa cítite bezmocne, stanovte si hranice. Dodá vám to pocit, že svoj život držíte opäť vo svojich rukách.
4. Životné výzvy vnímajte ako niečo, čo zabezpečuje váš rast
Predstavte si, že by ste sa v živote nikam neposúvali a o nič by ste sa nesnažili. Žilo by sa vám ľahšie? Zrejme áno, nakoľko bezmocnosť by ste nemali z čoho pociťovať. Rast môže byť spojený aj so zlyhaniami a každá skúška je dôkazom toho, že rastiete. Z tohto pohľadu vnímajte aj bezmocnosť, ktorá sa môže objaviť vo chvíľach, keď sa vám veľmi nedarí. Je potrebné si však uvedomiť, že je to len dočasná situácia.
5. Hľadajte dôvody na smiech
Ako pociťujete bezmocnosť, je prirodzené, že sa vám nechce smiať. Skúste ale vyhľadať veci, ktoré vás prinútia aspoň sa usmiať. Urobte čokoľvek, čo vám aspoň na chvíľu vyčarí úsmev na tvári. Ak sa to len trochu dá, vyhľadávajte spoločnosť veselých ľudí. Počúvajte alebo rozprávajte veselé historky a anekdoty. Nevyhýbajte sa zábavám, veselým stretnutiam a úprimnej komunikácii so skutočnými priateľmi alebo prirodzenými ľuďmi, ktorí sa na nič nehrajú a sú sami sebou. V takejto spoločnosti sa vám bude dať rýchlo a dobre uvoľniť. Pozerajte komédie alebo rôzne humoristické relácie. Tešte sa z maličkostí a často za ne úprimne ďakujte. Aj tento zvyk vám bude pomáhať zlepšovať náladu.
6. Vždy máte určitú dávku slobody
Nezabúdajte na to, že nech sa deje čokoľvek, ste slobodným človekom. My, ľudia, nie sme zakorenení do zeme ako stromy a svoju situáciu môžeme kedykoľvek zmeniť. Často to nie je jednoduché, ale nikdy to nie je ani nemožné.
7. Vždy existuje nádej
Nádej je mimoriadne dôležitý fenomén, ktorý významnou mierou prispieva k psychickému a fyzickému zdraviu človeka. Je to presvedčenie človeka, že veci, ktoré si prajeme, si nakoniec k nám nájdu cestu a aj napriek negatívnym udalostiam, dobre dopadnú. K takto vnímanej nádeji je však potrebné pridať ešte motiváciu, vytrvalosť a angažovanosť. Takáto nádej predstavuje základnú dôveru v to, že veci nakoniec dobre dopadnú aj keď ich nemáme pod kontrolou.
Čo robiť aby sme nestratili nádej?
Medzi konkrétne stratégie, ktoré podporujú nádej patria:
- Hľadanie zmyslu a schopnosť vidieť aj v náročných situáciách niečo zmysluplné a prínosné.
- Aktívny prístup a sústredenie sa na pozitívne maličkosti dňa.
- Hľadanie a prežívanie pozitívnych emócií.
- Hľadanie niečoho, čo nám spôsobuje radosť, vnútorný pokoj, smiech, vďačnosť, prežívanie krásy, inšpiráciu a pohltenie záľubou, aktivitou či prácou, ktorá nám robí radosť.
- Pozitívne plánovanie.
- Kontakt s ľuďmi, s ktorými sme radi, ktorí nám dodajú nám silu a radosť.
- Spiritualita a viera – pre niekoho to znamená modlitbu, pre niekoho prírodu a kontakt s niečím väčším ako je on sám, pre niekoho meditáciu a vnútorné upokojenie.
Zdroje:
Jan Křivohlavý: Jak neztratit nadšení
Carol S. Dweck: Nastavenie mysle
Brendon Burchard: Životný náboj
Lenka Staňová: Souvislosti naděje, životních hodnot a harmonie v živote
Feel powerless
