Bigstock
Svedomie, bežný pojem, používaný najmä pri posudzovaní činov človeka. Je výlučne ľudským atribútom. Jeho definícia v rôznych obmenách v zásade hovorí o svedomí ako o vnútornej inštancii človeka. Ide o schopnosť načúvať svojmu vnútornému hlasu. Akési vnútorné vedenie, vďaka ktorému sme schopní odlíšiť dobré od zlého. Jeho sila závisí od toho, nakoľko sa riadime tým, čo nám hovorí. Ak s ním rátame, pracujeme a konáme podľa neho, rozvíja sa, kultivuje a posilňuje. Inak upadá a slabne. Potom je aj naše správanie podmienené nie svedomím, ale momentálnymi presvedčeniami, teda viac menej inštinktom.
Svedomie je systém morálnych noriem a hodnôt, ktoré si človek v procese individuálneho vývoja osvojil, zvnútornil a premenil na nevyhnutné subjektívne podmienky svojej praktickej činnosti. Základným prvkom mravného správania je mravný čin, v ňom sa odráža mravná hodnotová štruktúra človeka. Je to individuálny akt jedinca, v ktorom je vyjadrené mravné poznanie, presvedčenie, mravné city. Významnú úlohu v mravnom konaní má práve svedomie.
Ako sa formuje svedomie?
Svedomie sa formuje postupne vo vývinových štádiách a prejavuje sa typickými zvláštnosťami:
1. Prvá vrstva svedomia
Formuje sa v prvých rokoch života počas detstva. Dieťa sa prispôsobuje želaniam otca, matky. Osvojené normy mu umožňujú spolužitie s rodičmi. Dieťa sa im podriaďuje, je od nich závislé, rešpektuje ich vôľu. Ich osvojením sa dieťa pripravuje na sociálne začlenenie.
2. Druhá vrstva svedomia
Spočíva v napodobňovaní. Dieťa preberie hotové formy správania sa. Napodobňovaním sa dieťa stáva podobným ostatným osobám, s ktorými sa stotožňuje. Dospelí na jeho svedomie vyvíjajú vonkajší vzťah vo vzťahu k normám.
3. Tretia vrstva svedomia
Dieťa sa vo vzťahoch s dospelými a vrstovníkmi učí dodržiavať a správať sa podľa pravidiel. Uvedomuje si, že pravidlá sú dôležité, záväzné, a usmerňujú správanie jednotlivca i skupiny. Pravidlá sú mravnou povinnosťou a prostriedkom začlenenia do spoločnosti. Pri ich porušení si uvedomuje aj sankcie za ich nedodržiavanie.
4. Štvrtá vrstva svedomia
Jedinec hľadá vlastnú autonómnu morálku, skúma odôvodnenosť noriem, vytvára si vlastné úsudky, dopĺňa a pretvára to, čo bolo predtým prijaté. Vytvára si vlastný postoj, rozhoduje sa. Svedomie začína fungovať ako vnútorný hlas, rozhodca pri konaní.
5. Piata vrstva svedomia
Patrí sem rešpektovanie noriem, pre ktoré sa jedinec rozhodol. Svedomie funguje ako autoregulačná činnosť , vzťahuje sa na vlastné činy a na základe svedomia sa rozhoduje, koná a hodnotí vykonané. Zdôrazňuje fakt, že jedinec za svoj čin nesie zodpovednosť. Stupeň rozvoja svedomia závisí od stupňa mravnej výchovy a sebavýchovy človeka.
Bigstock
Rodič a svedomie dieťaťa
Uvedené fakty jasne ukazujú, že svedomie sa vo veľkej časti rozvíja pod silným vplyvom najbližšieho prostredia, v ktorom dieťa žije. Je ním rodina a predovšetkým rodičia. Úroveň morálnej výchovy je potom niečo, za čo je rodič v plnej miere zodpovedný. Má teda najväčšiu šancu do dieťaťa vložiť pevné základy mravných noriem či hodnôt, ktorým potom verí a ktoré považuje za správne. Ako to však prakticky uskutočniť? V tomto procese mnohí rodičia využívajú nasledujúce kroky:
1. Poznanie
V prvej fáze života dieťaťa ide predovšetkým o sprostredkovanie poznania noriem, pravidiel a zákonitostí potrebných pre schopnosť rozoznať dobré od zlého. K tomu súčasne pristupuje aj rozvoj a podpora túžby po konaní dobra.
2. Voľba
Postupne, ako sa dieťa vyvíja a je schopné výberu medzi viacerými možnosťami, pridáva sa ďalší krok zo strany rodiča smerom k vývoju svedomia. Je ním vytváranie možností na rozhodovanie. Tým sa rozvíja schopnosť zvažovať morálne rozhodnutia. Ide o proces rozmýšľania, ktorý v sebe zahŕňa snahu riešiť problémy na základe porovnávania možných alternatívnych riešení s morálnymi normami. Tu hrá dôležitú úlohu aj schopnosť nazerania na problémy nielen svojou optikou, ale aj očami druhých, snaha pochopiť ich postoje. Zároveň treba učiť deti rozhodnúť sa pre morálne riešenie, ktorého dôsledky vedia uniesť.
3. Hodnotenie
Posledným, ale dôležitým krokom je poskytnutie času a priestoru na opravu. Ukázať deťom dôležitosť „obzretia sa späť“. Učiť ich hodnoteniu, či normy a princípy, podľa ktorých sa rozhodovali, boli naozaj tie správne, morálne. Je to staré a známe spytovanie svedomia.
Začať vymedzovať hranice môžeme prakticky odvtedy, keď sa dieťa stáva pohyblivým. Nerešpektovaním hranice získa skúsenosť nepríjemného zážitku. Ak sú hranice podávané láskyplným a zároveň pevným spôsobom, dieťa postupne pochopí, že náš zákaz ho chráni pred nepríjemnosťami. Tým si začína budovať dôveru voči nám. Hranice dieťaťu zároveň pripomínajú, že nemôže robiť všetko podľa vlastných predstáv. Nebuďme však príliš prísni. Ak je príkazov a pravidiel veľmi veľa, vzájomné spolužitie sa mení z milosrdnej lásky na stráženie poriadku a vymáhanie pravidiel. Domácnosť sa tak postupne mení na bojisko. Rodičia by si mali dobre zvážiť, ktoré pravidlá z hodnotového hľadiska sú tie najdôležitejšie. Mnohé požiadavky môžu totiž byť len subjektívnou potrebou, ktorá vychádza z našej povahy a predstáv o svete. Podstatné je vedieť odlíšiť podstatné od nepodstatného. Deti by mali pochopiť, že pravidlá, ktoré požadujeme nevychádzajú z našej nálady a momentálneho nastavenia, ale predstavujú prirodzený chod sveta.
BATOĽA
Informácie o normách batoľa získava z dvoch prameňov:
1. Pozorovanie skutočného správania a konania druhých ľudí. Dieťa si všíma, že sa niektoré situácie opakujú a na základe toho si zovšeobecňuje určité pravidlá. Potom samo pozorované správanie napodobňuje. V tejto súvislosti sú rozhodujúce prejavy súhlasu a nesúhlasu rodičov voči správaniu dieťaťa. Zo začiatku je to v neverbálnej rovine (mimikou, gestikuláciou = úsmev/mračenie sa, pohrozenie prstom).
2. Verbálna rovina. Dieťa učíme nielen vhodnému správaniu, ale zároveň mu vysvetľujeme, prečo je dobré, keď platí práve toto pravidlo, prečo sa niečo nesmie a niečo musí. Dieťa prijíma normy oveľa rýchlejšie a ľahšie, keď je naša požiadavka a skutočné správanie v súlade. Zvládnutie noriem v tomto vývinovom období signalizuje reakcia dieťaťa na ich porušenie. Ak dospelí dieťa pri nevhodnom správaní pristihnú a pokarhajú, dieťa sa za svoj čin hanbí.
PREDŠKOLSKÝ VEK
Dieťa rešpektuje také pravidlá, ktoré mu predstavujú jeho uznávané autority (rodičia, starí rodičia, učiteľky v materskej škole). Prijíma od nich akékoľvek normy. O ich správnosti neuvažuje, dieťa ešte nemá svoj vlastný názor a automaticky považuje za správne to, čo určia dospelí.
Spôsob osvojovania noriem, ich chápanie a vplyv na detské správanie závisí od úrovne poznávacích procesov (pamäť, myslenie, reč, pozornosť, predstavivosť). Najlepšie deti chápu konkrétne normy spojené s konkrétnou reakciou dospelých.
Dieťa dodržiava pravidlá na základe odmien a trestov. Efektívnejšie je učiť deti zodpovednosti a rešpektovaniu pravidiel prostredníctvom dopadu pozitívnych a negatívnych prirodzených dôsledkov. Dieťa normy v tomto vývinovom štádiu chápe takto: dobré je to, čo autorita ocení. Zlé je to, za čo ma potrestajú. „Mamina by sa hnevala, keby som rozlial po stole polievku. Ocko sa teší, keď si umyjem večer zuby.“
V tomto období sa začína rozvíjať detské svedomie. Dieťa cíti vinu, aj keď sa o jeho previnení nemusí nikto dozvedieť. Akceptuje určité obmedzenia ako bezvýhradne platné a ich porušenie pociťuje ako nepríjemnú vec. Detské svedomie sa však môže stať príliš silné – obmedzujúce. Zvyšuje sklon reagovať so strachom a úzkosťou, môže sa prejaviť vo forme pasivity, nepriebojnosti a nízkeho sebahodnotenia. Príliš slabé svedomie sa zase prejavuje ako neregulované správanie, dieťa v prvom rade uspokojuje svoje aktuálne potreby bez ohľadu na iných a na danú situáciu.
V súvislosti s morálnym vývinom nám napadne aj klamanie u detí. Klamstvo vždy posudzujeme vo vzťahu s vývinovou úrovňou dieťaťa. V predškolskom veku dieťa nevie ešte dobre odlíšiť svoju fantazijnú predstavu, prianie či spomienku od skutočnosti. Hovoríme o detskej lži. Preto by sme dieťa nemali v tomto veku nemali za klamanie trestať, skôr by sme sa mali snažiť porozumieť, čo je jeho skutočnou príčinou. Pravé klamstvo je vždy účelové. Dieťa ním chce niečo dosiahnuť alebo sa chce niečomu vyhnúť.
ZDROJE:
GOGOVÁ, A., KROČKOVÁ, Š., PINTES, G.: Žiak - sloboda - výchova: teória výchovy a vychovávania
VÁGNEROVÁ, M.: Vývojová psychologie
HARTL,P. - HAETLOVÁ, H.: Psychologický slovník
