Základ charakteru tvoria morálne a vôľové vlastnosti. Potrebné je preto pri skúmaní osobnosti všímať si predovšetkým tieto vlastnosti, ktoré sú pre život človeka a jeho činnosť najdôležitejšie.
Charakter predstavuje súhrn psychických vlastností človeka, ktoré závisia od jeho genetických osobitostí a realizujú sa v spojení a pod vplyvom životných podmienok. Keď poznáme charakter človeka, môžeme predvídať, ako si bude počínať v tých či oných okolnostiach, a teda aj predpokladať jeho konanie. Charakter sa prejavuje vo vzťahu človeka k sebe a k iným ľuďom, k všetkým živým tvorom, k práci, ktorú človek vykonáva, k veciam a dalo by sa povedať, že miera charakteru predstavuje mieru úcty k okoliu. Charakter každého človeka ovplyvňujú mnohé aspekty, z ktorých možno spomenúť napríklad rodinné prostredie a v ňom prevládajúce postoje a názory, pohlavie, pracovné prostredie, krajinu, z ktorej pochádzame alebo v ktorej pôsobíme, priatelia, ľudia, s ktorými trávime najviac času alebo známe osobnosti. Charakter je vybudovaný z určitých vlastností, ktoré má človek jednak geneticky dané, ale ktoré si môže aj systematicky formovať, ak mu na tom záleží a chce uskutočňovať na sebe pozitívnu zmenu. Ľudia si človeka s dobrým a silným charakterom väčšinou predstavujú tak, že je cieľavedomý, vytrvalý, trpezlivý, vytrvalý, snaží sa pomáhať ľuďom a dokončuje svoje úlohy. Takýto človek spravidla dokonale rozumie tomu, čo od života a konkrétnej situácie chce. Zvyčajne sú jeho činy a skutky premyslené, plánované a zamerané na riešenie konkrétnych problémov. Ak nastanú ťažkosti, neustúpi a ani sa nevzdá. Základ charakteru tvoria hlavne morálne a vôľové vlastnosti. Potrebné je preto pri skúmaní osobnosti všímať si predovšetkým tie vlastnosti, ktoré sú pre život človeka a jeho činnosť najdôležitejšie. Pozrime sa na niekoľko základných vlastností, ktoré psychológovia považujú za jadro dobrého charakteru.
1. Integrita
V rámci prístupu pozitívnej psychológie je integrita chápaná ako osobnostná charakteristika úzko prepojená na autenticitu a úprimnosť. Integrita, autenticita a úprimnosť zachytávajú také charakterové črty, ktorých nositelia sú skutočne sami sebou. Takíto ľudia prijímajú zodpovednosť za svoje prežívanie a správanie také, aké sú a zároveň akceptujú všetko pozitívne aj negatívne, čo to so sebou prináša. Úprimnosť vypovedá najmä o medziľudskej pravdivosti a pravde vo faktoch. Autenticita je spojená s pravdivosťou, hodnovernosťou vlastného života a s emocionálnou nefalšovanosťou. Integrita vypovedá najmä o vnútornej jednote človeka a jeho morálnej bezúhonnosti. F. Hroník vo svojej knihe Manažérska integrita používa ako synonymum pre osobnú integritu slovo zrelosť. Tvrdí, že nie je možné predstaviť si morálne integrovanú osobnosť, ktorá by zároveň nebola osobnosťou zrelou. Osobná integrita je v jeho ponímaní priamo spojená s morálkou. Zrelá, integrovaná osobnosť, vysoko žiadaná napríklad na pozície manažérov či iných riadiacich pracovníkov, sa vyznačuje nasledujúcimi charakteristikami správania:
- Je pôvodcom svojich činov bez toho, aby na seba strhávala pozornosť.
- Má v súlade činy a slová – pôsobí dôveryhodne, nebojí sa hlásiť aj k zmene názoru.
- Vyjadruje svoje pocity, ale nezostáva v nich zablokovaná. City vyjadruje správnym spôsobom, vo vhodnej situácii, neprenáša svoje negatívne emócie na iných.
- Nehovorí všetko. Uvedomuje si hranicu, za ktorú už nechce ísť. Udrží dôverné informácie, aj keď by ich zdieľaním stúpla jej prestíž medzi ostatnými.
- Je predvídateľná a čitateľná. Správanie zrelej osobnosti sa dá ľahko predvídať v najrôznejších situáciách, je zrejmé, na čo kladie dôraz a aké sú jej priority.
- Má svoj horizont, vie kam smeruje a zároveň vie, prečo tam smeruje.
- Určuje si hranice a rešpektuje hranice iných, má schopnosť udržať si vlastné hranice a tiež neprekračovať hranice iných.
- Nedomýšľa si, dokáže aktívne počúvať a chápať rôzne perspektívy, rozumie, že ľudia vnímajú veci rôzne, a preto neusudzuje na základe predpokladov a domnienok.
- Pochybuje o „jasnej veci“, pripúšťa, že veci sa môžu prejavovať aj inak, ako sú bežne zaužívané a vnímané, avšak nejde tu o neustále spochybňovanie princípov či hodnôt.
- Dôveruje sebe a druhým, má schopnosť vnímať kvality a schopnosť sebareflexie, neblokuje spätnú väzbu.
- S ľuďmi jedná s rešpektom, nedevalvuje ich hodnotu, nehovorí negatívne o neprítomných, nepochybuje o kvalitách neprítomného v prítomnosti iných kolegov. Záležitosti rieši skôr osobne a na základe faktov, nie osobných interpretácií.
- Prizná si chybu bez pocitu ujmy a vie, že kvalitu neutvára absencia chýb, ale konkrétne prípady toho, čo sa podarilo, že chyba nie je synonymom nekvality.
- Má odvahu. Svet okolo a budúcnosť berie ako príležitosť, nebráni sa pritom ale kritickému skúmaniu reality.
- Má zmysel pre humor, pomáha navodiť dobrú atmosféru, nezraňuje, no odľahčuje, vnáša iné perspektívy pri pohľade na problém.
2. Poctivosť
Poctivý človek sa snaží nerobiť veci, za ktoré by sa musel hanbiť a ktoré by musel skrývať pred inými ľuďmi. Ak by nebol pocitvý vo svojom konaní, išlo by o pretvárku, ktorá učí človeka klamať, zbabelosti a strachu z odhalenia klamstva. Skutočne poctivý človek sa preto vždy snaží urobiť všetko tak, aby neskôr nemal čo ľutovať a tiež sa nebál toho, že by mu iní ľudia mohli niečo vyčítať.
3. Svedomitosť
Svedomitosť veľmi úzko súvisí so spoľahlivosťou, disciplinovanosťou, náročnosťou pri svojej práci. Naopak nedostatok svedomitosti sa prejavuje lenivosťou, nedbalosťou, chaotickosťou a nízkym zaujatím v súvislosti s plnením cieľov a povinností.
4. Vernosť
Často sa vernosť spája len s láskou a s vernosťou vo dvojici. Etikoterapeut a kouč Vladimír Červenák však hovorí, že: „Vernosť je cnosť, ktorá má vysokú hodnotu a vážnosť. My ľudia si ju ceníme a vyžadujeme ju. Vernosť sa neprejavuje len vo vzťahu, ale aj v rodine, v zamestnaní. Poznáme vernosť ku krajine, vernosť k priateľovi, vernosť k samému sebe, vernosť k ideám, k hodnotám, k Bohu.“ Je to aj vernosť k cieľom a zámerom, ktoré sme si dali, teda dohodám, ktoré sme uzavreli, či už s niekým iným, alebo sami so sebou. Vernosť danému slovu je prejavom integrity. Integrita umožňuje dôveru a dôvera udržanie spojenia. Ceníme si, ak niekto stojí za svojím tvrdením, je verným svojmu slovu, hovorí tak, ako myslí, koná tak, ako hovorí. Je to schopnosť dodržať sľuby a myšlienky, ktoré dal človek sebe i svetu. Len vďaka takémuto prístupu môžeme zažívať spokojnosť a úplnosť. Takýto človek sa pre iných stáva dôveryhodným a obľúbeným. Vie budovať pozitívne vzťahy s ľuďmi. Integrita súvisí s čestnosťou a poctivosťou, vernosťou ku svojim zásadám a presvedčeniam. Je to aj schopnosť dodržiavať sľuby. Naša osobná integrita je výsledkom toho, ako si vážime samých seba. Je to schopnosť dávať sľuby samým sebe a plniť ich, je to schopnosť vytvoriť jednotu slov a činov. Integritu môžeme získavať len vďaka vernosti, a preto je vernosť taká dôležitá.
5. Zodpovednosť
Byť zodpovedný znamená jasne prehovoriť alebo urobiť niečo, keď je to v tej chvíli potrebné, dokonca aj keď je to nepríjemné, nepopulárne a keď za to nie je v dohľadne žiadne ocenenie. Životnú zručnosť zodpovednosť preukazujeme, keď hovoríme a robíme správne veci v správny čas, ale tiež preukazujeme túto životnú zručnosť, keď sa potom, čo sa nám niečo nevydarilo, priznáme k svojim slovám alebo k činom či k svojmu zlyhaniu. Niektorí z nás vynikajú v zodpovednosti v práci, ale doma sú nezodpovední ako partneri, rodičia alebo členovia rodiny. A naopak, aj keď máme silný zmysel pre zodpovednosť v rodine, môže to byť v rozpore s tým, čo sa od nás očakáva v práci. A potom prichádza aj naša zodpovednosť k obci a ku krajine. Byť zodpovedným vyžaduje silu, vytrvalosť, kompetencie a skutočne dobre zvnútornený zmysel pre hodnoty, presný odhad toho, čo náš čas, energia a dostupné prostriedky môžu zdolať. Predovšetkým túžba a záväzok byť zodpovednou osobou musia vyvierať a byť pestované zvnútra.
5. Sebaovládanie
Cieľom sebaovládania je vniesť poriadok do nášho konania, získať istú vládu nad sebou, vedieť si prikázať a nenechať sa ovplyvňovať každým impulzom, ktorý v nás vznikne a snaží sa nás ovládnuť. Sebaovládanie je teda schopnosť získať vládu a riadenie nad samým sebou. Môžeme preto hovoriť o sebaovládaní ako o schopnosti rozkázať si niečo urobiť alebo neurobiť. Neurobiť znamená limitovať sa a to môže mať aj sociálny rozmer. Ľudia sa môžu správať voči druhým sebecky či nevhodne, pretože nevedia limitovať svoje túžby. Súvisí to zároveň aj s istou morálkou a úspechom, s učením sa limitom voči iným, teda s premyslením si toho, čo môžeme a čo už nie. Princípy ovládania svojho bytia si najprv osvojujeme tlakom zvonka a potom prechádzame do úrovne ovládania seba samých. Teda získavame nad sebou a nad svojím správaním kontrolu.
Zdroje:
F. HRONÍK: Manažérska integrita
M. KOŠČ: Základy psychológie
