Pre malé deti nie je žalovanie ničím výnimočným. Snáď žiadne neodolá tomu, aby aspoň z času na čas niečo nežalovalo na súrodenca alebo kamaráta. Pokiaľ sa ale z tejto neresti stane pravidlo a každodenné zvyk, môže nastať problém. Čo s tým a ako žalovať dieťa odnaučiť?
Deti v predškolskom veku často žalujú. Ide im najmä o to, aby si presadili svoje záujmy a požiadavky. Často chcú takýmto spôsobom na seba upútať pozornosť alebo sa vyhnúť trestu. Ďalším cieľom môže byť získanie zdanlivej odmeny, ale môžu sa tiež chcieť niekomu pomstiť. Žalovanie môže byť aj sprievodným znakom impulzívneho správania detí, kedy majú nutkavú potrebu o všetkom, čo sa deje naokolo, informovať. Deti v tomto veku chcú od dospelých získať pomoc a podporu, keď sa sťažujú na iné deti. Tu si dospelí musia zvážiť či je ich zásah žiaduci, alebo majú podporovať samostatnosť detí. Mali by si predovšetkým premyslieť, prečo dieťa žaluje a čo vlastne chce svojím správaním získať. Aktívne počúvanie je najlepším spôsob, ako správne v tejto situácii zareagovať. Najlepšie je na chvíľu prerušiť svoju prácu, vypočuť si dieťa do konca, neskákať mu do reči, ale hlavne sa mu nevysmievať a neponižovať ho. I keď aktívne počúvanie a následný rozhovor nemusí hneď poskytovať riešenie, buduje dôveru dieťaťa a motivuje ho k tomu, aby si v budúcnosti dokázalo vyriešiť svoje záležitosti samo. A tak deťom dodávame odvahu, aby prevzali iniciatívu do svojich rúk. Deťom budú ich emocionálne reakcie a motívy žalovania jasnejšie vtedy, ak sa rodičia budú pri aktívnom počúvaní dotýkať aj ich citov. Deti získajú vďaka takýmto rozhovorom emocionálne kompetencie – dôležitý základ pre sebavedomie a samostatnosť. Pozrime sa však detailnejšie na to, prečo deti žalujú.
Dôvody, prečo deti žalujú
Učia sa chápať pravidlá
Malé deti sú úprimné. To, čo si myslia, často hneď aj povedia. Nedokážu ešte uvažovať abstraktne a logicky premýšľať. Keď si okolo piateho alebo šiesteho roka vytvoria silnejší zmysel pre spravodlivosť, začnú lepšie chápať význam rôznych sociálnych konvencií a pravidiel. Začnú rozumieť tomu, čo je povolené a čo zakázané, čo sa smie a čo by sa naopak nemalo. A berú si veľmi osobne, keď ostatné deti presadzujú svoje vlastné pravidlá hry a nesprávajú sa podľa tých ich.
Túžia po pozornosti
Dieťa, ktoré v jednom kuse upozorňuje na zlé alebo z jeho pohľadu zakázané správanie ostatných, svojich súrodencov alebo spolužiakov v škôlke či škole, môže jednoducho hľadať väčšiu pozornosť. Túži po pochvale a uznaní za svoje vlastné činy. Takéto dieťa sa môže cítiť neviditeľné, chce vyniknúť alebo upozorniť na seba.
Skúšajú svoju moc
V predškolskom a v mladšom školskom veku začínajú deti presadzovať vlastnú vôľu, a to aj tým, že skúšajú experimentovať. Zisťujú, do akej miery môžu ovplyvňovať svojich rovesníkov a ako majú sociálne vzťahy pod kontrolou. A práve žalovanie je pre nich spôsob, ako zistiť, nakoľko môžu byť dominantné.
Netušia, ako riešiť konflikty
Deti v tomto veku ešte nevedia, ako riešiť najrôznejšie nezhody, dohady a konfliktné situácie. Nevedia, ako jednať so svojimi rovesníkmi, keď neprebieha všetko tak, ako si to ony predstavujú. Alebo sa nedokážu zorientovať v situácii, keď sa voči nim alebo ostatným niekto správa agresívne. Preto očakávajú, že pocit istoty a bezpečia im zaistia rodičia alebo iní dospelí ľudia, ktorí zakročia a všetko vyriešia.
Ako odnaučiť deti žalovať?
Neposmievajte sa a nezosmiešňujte dieťa
Ak sa dieťaťu udeje nejaká krivda, nespravodlivosť či bolesť, ono to vníma ako určitý žiaľ. A keďže si nevie samo poradiť s týmto žiaľom, obracia sa na dospelých. Rodičia si často ani neuvedomujú, že ak dieťa za nimi príde a žaluje, je to vlastne pre nich česť. Ak by sa obrátili na iných dospelých a nie na vás, tak to svedčí o tom, že vám už nedôverujú, lebo ste ich sklamali. A práve preto nesmiete sklamať ich dôveru. V dospelosti strata tejto dôvery môže mať nepríjemný dôsledky.
Môžu nastať dva prípady:
1. Človek nevie prijať svoj žiaľ a bude robiť všetko preto, aby ho okamžite dostal mimo seba, aby ho vylúčil zo svojho života. Môže sa teda brániť útokom a ako nástroj môže pritom používať pomstu. Z takýchto ľudí potom vyrastú „útočníci“, ktorí už ale postupom času nebudú riešiť obranu útokom, ale budú používať útok ako prví, aby sa tak vyhli možnému žiaľu.
2. Človek prijme svoj žiaľ a bude si myslieť, že mu právom patrí a že si nič iné ani v živote nezaslúži. Takýto človek si necháva ubližovať, lebo si zvnútornil posolstvá rodičov z detstva, že za všetky problémy si môže sám. Takíto ľudia sa ľahko stávajú obeťami šikanovania, fyzického a psychického týrania.
Porozprávajte sa s dieťaťom
Začnite tým, že sa s dieťaťom porozprávate o rozdiele medzi tým, keď žaluje alebo sa chce len posťažovať, alebo porozprávať, čo sa mu cez deň prihodilo. Vysvetlite mu, že žalovanie nie je dobrá vlastnosť a môže ním niekomu dokonca aj ublížiť.
Nekritizujte dieťa
Odolajte pokušeniu a nekritizujte. Dajte naopak najavo, že vás to, čo dieťa hovorí, zaujíma, že rozumiete jeho obavám alebo rozčúleniu. Poďakujte, že vás upozornilo a zdôraznite, že je dobre, že sa vám zverilo. Zvýšite tým jeho dôveru vo vás a nabudúce sa nebude zdráhať zveriť znova.
Vymyslite spoločne iné riešenie
Napríklad, keď sa dieťa sťažuje, že mu kamarát hovorí škaredú alebo smiešnu prezývku, pokúste sa mu vysvetliť, že má na výber. Buď si to bude všímať a bude s ním ďalej hrať jeho hru, alebo si ho jednoducho nebude všímať a radšej sa bude hrať s iným spolužiakom. Týmto návrhom mu ukážete, že má vždy viac možností, z ktorých si vyberá a môže sa tak postupne naučiť spôsoby, ako riešiť problémy samostatne.
Všímajte si spoločne správanie iných detí
Ak uvidíte iné dieťa, ako žaluje, využite to pre „učenie hrou“. Upozornite na správanie žalujúceho dieťaťa svoju ratolesť. A vysvetlite jej na konkrétnych prípadoch, čo si myslíte o tom, čo ktoré dieťa robí a ako koná. Spýtajte sa, čo si o tom myslí vaše dieťa a či by vymyslelo iný spôsob, ako by sa dala situácia vyriešiť.
Hovorte o spravodlivosti
Jednajte s dieťaťom na rovinu, povedzte mu, že niekedy ľudia nedodržiavajú všetky pravidlá tak, ako by mali. Občas niekto hnevá, porušuje zákazy alebo klame. Zdôraznite, že je to zlé a chápete, že ho to rozčuľuje, pretože vás to tiež hnevá. Zároveň ale vysvetlite, že vy s tým nič nezmôžete a nedokážete to zmeniť. Jediné, čo môžete urobiť a čo je zo všetkého najdôležitejšie, je správať sa sami za seba férovo a spravodlivo.
Aj my dospelí musíme dodržiavať pravidlá
Rodičia by mali mať doma stanovené určité pravidlá a mali by sa ich snažiť dodržiavať. Od detí totiž nemôžeme chcieť to, čo sami nerobíme. Teda ani dospelí by nemali nikdy a na nikoho žalovať alebo niekoho ohovárať, zhadzovať, posmievať sa mu. Dôležité je naučiť sa nehodnotiť a nesúdiť iných. Snažiť sa v ľuďoch hľadať dobré stránky. Keď deti žijú v pozitívnej atmosfére, v ktorej sa úctivo vyjadrujeme o iných ľuďoch, má menej dôvodov na žalovanie.
Podľa odborníkov by malo mať dieťa v rodine možnosť komunikácie a interakcie so všetkými členmi rodiny, kde dieťa môže voľne a bez zábran vyjadrovať svoje skutočné pocity a svoje priania, kde sa učí vciťovať do potrieb a emócií druhých. V rodinách, kde dieťa stojí medzi rodičmi alebo prípadne súrodencami a je nútené medzi nimi manévrovať a je používané ako prostriedok proti druhému rodičovi alebo súrodencovi, stáva sa tak objektom rôznych nevyriešených rodinných konfliktov a aj sa učí falošným formám komunikácie s druhými. To potom praktizuje aj v škole, kde sa snaží vyhnúť sa problémom a zodpovednosti.
Zdroje:
R. Posse, Dr. J. Melgosa: Umenie výchovy
N. Peltová: Umenie komunikovať bez zábran
J. B. Stenson: Ako viesť deti správnym smerom
