5 signálov, ktoré vám naznačujú, že ignorujete svoje skutočné túžby

Ako má človek včas spoznať, že existuje niečo, čo by mu urobilo život ešte krajší? Ako má pochopiť, že uteká pred svojimi vlastnými túžbami a potrebami? Psychológovia radia, že existuje niekoľko signálov, ktoré na to dokážu upozorniť.

Byť sám k sebe úprimný je niekedy veľmi ťažké. Ale aj napriek tomu by sme sa mali o úprimnosť pokúšať, lebo práve vďaka nej môže byť náš život šťastnejší. Sú však ľudia, ktorí radšej nechcú poznať pravdu, nechcú vnímať žiadne signály, ktoré im naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Je ťažké priznať si, že niečo treba v živote zmeniť. Samozrejme, sú aj takí, ktorí to meniť chcú. Ako môžu rozpoznať, že sa pokúšajú utiecť sami pred sebou, pred svojimi túžbami a potrebami? Existujú niektoré signály, ktoré nám dokážu v tomto pomôcť. 

1 | Túžba odísť na iné miesto

Veľké  množstvo ľudí sa domnieva, že na inom mieste alebo v inom štáte im bude lepšie, že tam budú šťastnejší, úspešnejší a milovanejší. Pravdou však je, že ak človek nebol spokojný tam, kde doteraz žil a nijako svoju situáciu neriešil, tak na novom mieste väčšinou nie je hneď automaticky, bez vlastného úsilia, šťastnejší. Nestačí zmeniť miesto. Podstatné je postupne meniť svoje návyky, hodnoty, názory, prístupy. Jednoducho, pracovať na tom, aby sa v živote začali meniť konkrétne veci. Niekedy stačia maličkosti a zmeny sa rozbehnú. Najhoršie zo všetkého je len čakať na akýsi zázrak.

2 | Život vo fantázii

Ľudia niekedy vôbec nie sú šťastní v reálnom živote, a tak sa často utiekajú do fantázie, snov a predstáv. Tam si dokážu vytvoriť ideálny život, o ktorom neustále fantazírujú. Niektorí to zase riešia tým, že sa vo zvýšenej miere venujú virtuálnemu svetu a zabúdajú na ten reálny. Ďalší neustále čítajú knihy alebo pozerajú seriály a prežívajú osudy hlavných hrdinov. Pri týchto činnostiach zabúdajú na realitu a na to, že v každom veku majú šancu zmeniť svoj život k lepšiemu.

3 |  Život v jednom a tom istom kolobehu

Hovorí sa, že niektorí ľudia neustále robia to isté práve preto, lebo sa nechcú zastaviť. Keby sa totiž zastavili, mohlo by sa stať, že by museli hlbšie nahliadnuť do svojho vlastného sveta a ten sa im často nechce riešiť. Práve kvôli tomuto sa aj zavaľujú veľkým množstvom práce, aby nemuseli myslieť na niečo, čo v nich vyvoláva úzkosť a čo cítia, že je potrebné riešiť. Z tohto pohľadu môže život v jednom kolobehu predstavovať útek pred sebou samým.

4 | Odpor k tichu a samote

Viete, prečo človek nechce byť ani chvíľu sám? Nechce počuť svoj vnútorný hlas. Možno aj vy poznáte ľudí, ktorí neustále počúvajú pesničky, rôzne relácie a ešte aj pri varení musia mať zapnutý televízor. Je to všetko preto, lebo sa nechcú zaoberať vlastnými myšlienkami. Vonkajšie stimuly, ktoré sú stále nástojčivejšie a hlasnejšie, človeka často oberajú o schopnosť počúvať vnútorný hlas. Ako keby sme si nechceli uvedomiť, že práve ticho a samota sú  fenomény, ktoré nám najviac môžu pomôcť vymaniť sa spod obrovského tlaku, ktorý sa zo všetkých strán na nás valí a nedovolí nám rozlišovať dobro a zlo či robiť správne rozhodnutia. Je potrebné si uvedomiť, že ticho neprináša z nášho vnútra na povrch len naše motívy, záujmy a sny, ale i obavy, bremená a chaotické myšlienky. Je však vždy lepšie o nich vedieť, ako ich zametať pod koberec. Totiž, vždy je lepšie problémy riešiť, ako prežívať život v zdanlivom pokoji, ktorý nás môže ešte dlhé roky negatívne ovplyvňovať. Ticho nám vytvára priestor na premýšľanie, na hodnotenie minulosti a stanovenie si nových cieľov do budúcnosti. Samota a ticho patria do nášho života viac ako čokoľvek iné. Keď sa stretávame sami so sebou, môžeme premýšľať nad tým, kam smerujeme, komu sme za čo vďační, po čom skutočne túžime, aké sú naše potreby, aké nás sprevádzajú emócie a podobne. Pri takomto zastavení sa človek môže vyčistiť, utriediť informácie, premyslieť si nasledujúce kroky. Práve v tichu a v samote nám napadajú nové veci a rýchlejšie sa k nám dostávajú aj tvorivé nápady. Keď si tieto skutočnosti človek hlboko v sebe uvedomuje, skôr nadobúda pocit nielen vďačnosti, ale aj šťastia. Naopak človek, ktorý sa často nad týmito skutočnosťami nezamýšľa, má častejšie zvýšené nároky na život, je zbytočne kritický, nespokojný a tým aj frustrovaný.

5 | Nespokojnosť so sebou samým

Nespokojní ľudia si často hovoria, že sú zlými rodičmi, zlými pracovníkmi či partnermi. Tento zoznam by mohol pokračovať donekonečna. Co však robiť, aby sa to dalo zastaviť? Potrebné  je nadviazať kontakt so sebou a uskutočňovať vnútorný dialóg. Iba tak totiž dokážete pochopiť, aké sú vaše skutočné  potreby a priania a nájsť spôsoby, ako ich primerane uspokojiť. Je potrebné si vytvoriť čas a priestor a ujasniť si, čo a prečo sa stalo, aké závery si z toho pre seba vyvodíte, ako sa chcete posunúť ďalej. Založte si napríklad denník, do ktorého  si budete zapisovať svoje myšlienky, pocity a udalosti a píšte si aj o ľuďoch vo svojom živote. Zo začiatku to môže byť náročné, ale postupne si zvyknete. Takéto zamýšľanie sa nad vlastným životom vám určite pomôže stanoviť si nové ciele a dodá vám tiež energiu k tomu, aby ste si ich postupne začali aj plniť. Ustavične sa seba samého pýtajte: „Prečo to robím?"  „Som to skutočne ja?"  „Skutočne chcem to, čo teraz robím.“ „Cítim sa pri tom dobre?“ „ Robí ma to šťastným?"  "Môžem tomu naozaj povedať áno?" Možno aj vďaka jedinému dňu venovanému vlastnej osobe pochopíte niečo, čo ste doteraz nechápali alebo objavíte to, o čom ste ani netušili.

Psychológovia tvrdia, že energiu nemáme venovať nejakej nedokonalosti, ale ju máme sústreďovať hlavne na pozitíva, ktorými sme boli obdarení. A tak tie nedokonalosti je lepšie si nevšímať alebo naopak, urobte si z nich svoju prednosť, svoje špecifikum. Tiež je dôležité usporiadať si svoje priority, uvedomiť si, čo je podstatné  a čo nie. A tak, keď si uvedomíte, čo je vašou podstatou, snažte sa zostať sami sebou. Tešte sa zo svojej individuality. Ja viem, že niekedy je nutné prispôsobovať sa v rámci dobrej atmosféry alebo dobrým kolektívnym výkonom v škole či v práci.  To však neznamená, že táto potreba má pohltiť celú vašu osobnosť. Neskrývajte pred svetom vaše vlastné osobité črty. To vôbec nie je zlé, že sa líšite od iných. Veď práve to, čo vás robí odlišným, je vaša veľká hodnota. Možno pri vlastnom hľadaní sa zistíte, že ste v porovnaní s inými na tom lepšie. To však nie je dôvod na pýchu. Pýchou si len odoženiete ľudí od seba. Najlepším liekom proti pýche je uvedomenie si skutočnosti, že existuje ešte stále veľa vecí, ktoré neviete. A tak, keď už viete, ktorou cestou ísť, nezabudnite dávať do toho, čo vás naozaj baví maximum energie. Robte veci, ktoré vás bavia a snažte sa byť najlepší. Tí praví ľudia, ktorí majú pri vás v týchto chvíľach stáť, sa určite objavia a budú vás podporovať. Keď budete sami sebou a budete robiť to, čo vás naozaj napĺňa, nebudete musieť nikomu nič dokazovať. Získate tak aj bonus v podobe vnútornej slobody a postupne sa vám splnia aj vaše túžby.