Prístupy, ktoré nás brzdia v sebarozvoji

Sebarozvoj je neustály proces, počas ktorého dochádza k osobnostnému, profesionálnemu a všeobecnému napredovaniu a zlepšovaniu schopností, znalostí, vedomostí a zručností. Cieľom sebarozvoja je pozdvihnutie osobnosti človeka a to bez ohľadu na to, akú prácu alebo akú profesiu vykonáva.

Sebarozvoj podporuje prirodzenú ľudskú zvedavosť a chuť objavovať. Pomáha nám vidieť veci očami iných, pozerať sa na problémy z novej perspektívy. Okrem toho nám dodáva aj pocit sebavedomia, ktoré je v práci, ale aj osobnom živote veľmi dôležité. Pozitívne vplýva na duševné zdravie a je to dobrý návyk, ktorý sa od dospelých učia aj deti. Pozrime sa na niekoľko prístupov, ktoré nám bránia v tom, aby sme nastúpili na cestu sebarozvoja.

1. Čakanie na správnu chvíľu

Medzi najdôležitejšie veci v živote patrí čas. Nedá sa kúpit ani vrátiť. Čas iba plynie. Nikto na svete presne nevie, koľko má času, ale môže si uvedomiť, že jeho stále menej a menej. A tak nie je dôvod na niečo čakať. Čím dlhšie ľudia čakajú, tým viac si uvedomujú, že asi nikdy nepôjdu za svojím snom. A tak nemá zmysel vyhovárať sa na tie najvhodnejšie okamihy. Nepotrebujeme dokonalé podmienky, pretože také ani neexistujú. Ak začneme v ťažkej dobe a zvládneme to, ešte rýchlejšie si môžeme vybudovať sebavedomie. Človek hlavne pri takých činnostiach, ktoré  v minulosti nerobil, musí prekonávať aj prekážky, aby pochopil svoje rezervy, naučil sa ich odstraňovať a následne aj vyhrávať. Nie je dôležité, koľkokrát spadneme, ale koľkokrát vstaneme a ideme ďalej. Niekedy je to tak, že čím viac pádov prekonáme, tým lepšie si vybudujeme sebadôveru. Je potrebné si len uvedomiť, že chyby sú prirodzené a bežné. Musíme sa naučiť mať radi aj vlastné chyby, pretože cesta za úspechom je často vydláždená pokusmi a omylmi. Keď si budeme myslieť, že niečo nedokážeme, budeme mať pravdu, pretože sa kvôli  svojej myšlienke o nič ani nepokúsime. Za určitých podmienok sa veľa vecí dá prekonať. A ak sa naučíme vec, o ktorej ste dlhé roky tajne snívali, budeme mať pocit, akoby sa náš život posunul o ďalší rozmer.

2. Výhovorky

Splniť si sny a ciele a kráčať životom tak, ako túžime, vyžaduje viac než len premýšľanie a rozprávanie. Vyžaduje to sústavnú a sústredenú činnosť. Dôležité je premyslieť si kroky a pustiť sa do zmeny. Život, ktorý chceme žiť, si musíme postupne vytvárať sami. Medzi najčastejšie výhovorky patria tieto:

• nemám čas,
• nemám peniaze,
• nikto ma nepodporuje,
• nikto ma nechápe,
• som unavený,
• nemám na to vzdelanie,
• žijem na nesprávnom mieste.
•  

A prečo výhovorky používame?

Nechceme si priznať pravdu

Sebareflexia môže byť veľmi zraňujúca.Nechceme, aby naše okolie vedelo, že existujú vlastnosti, pre ktoré nie sme dokonalí.

Ignorácia problému je jednoduchšia

Odmietaný a dobre odležaný problém môže priniesť veľké komplikácie. Ak človek pred sebou tlačí obrovské množstvo problémov, všetko sa len zhoršuje.

Nechceme prijať zodpovednosť za svoje činy

Možno sa bojíme zosmiešnenia, nechceme počuť kritiku, nezaujíma nás okolitá úprimnosť alebo všetko berieme príliš osobne. Paradoxne, práve dobre mienená kritika posúva človeka dopredu. Prijať fakt, že sme v niečom zlyhali nie je jednoduché, a to najmä vtedy, ak sa z toho stáva verejná záležitosť. Neberte nič osobne. Buďte imúnni voči názorom druhých, neberte ich úprimnosť ako osobný útok. Možno vám chcú pomôcť.

3. Sebaľútosť

Oslobodenie od negatívnych pocitov predstavuje dlhý proces. Neustále vracanie sa k problému a snaha o vyriešenie, to všetko vyčerpáva. Človeka pomaly unavuje zaoberať sa tým, čo ho zabíja. Často v nás prevláda potreba byť chránení, túžime po tom, aby sa o nás niekto staral. Keď získame pocit uvedomenia, že sa môžeme starať o seba aj sami, mení sa náš pohľad na svet. Začíname pociťovať väčší pocit slobody. Každý človek v sebe nosí dve predstavy o sebe. Dobrú i zlú. Väčšinou v nás prevažuje tá negatívna a keď už sa začneme zaujímať o to, čo by sme mali zmeniť, často nevieme ako. Hoci je nám akokoľvek zle, je potrebné si uvedomiť, že vždy existuje viac pohľadov na tú istú situáciu. Dôležité je nemyslieť len negatívne, ale udržiavať si aj pozitívne predstavy a veriť, že všetko sa môže zmeniť na dobré.

4. Neschopnosť vidieť pozitívne veci okolo seba

Nešťastní ľudia napĺňajú svoje myšlienky tým, čo by sa mohlo stať zlé, namiesto toho, čo by sa mohlo stať dobré. Hlavu si plnia obavami a strachom. Aj šťastní ľudia prežívajú obavy a strach, ale majú podstatný odstup medzi tým, čo cítia a čím žijú. Negatívne myšlienky človeka brzdia aj v sebarozvoji. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sme sa učili udržiavať si odstup od nich. Ako môžete využiť tento prístup v praxi? Psychoterapeutka Nancy Colier radí, že hneď, ako sa negatívne myšlienky objavia, mali by ste zmenšiť vašu pozornosť na ne. Tým zablokujete všetko ostatné, čo môže vo vašom vedomí existovať. Skúste sa pozrieť akože niekde za ne a uvažujte, čo ďalšie sa pod nimi alebo za nimi  nachádza. Keď to tak urobíte, zameriate pozornosť na priestor okolo nich. Pravdou je, že myšlienky k vám prichádzajú bez toho, či im to dovolíte alebo nie. Skutočnosť, že sa negatívne myšlienky stále vracajú, je spôsobená ľudskou mysľou. Neznačí to zlyhanie na vašej strane. Najdôležitejšie zo všetkého je, si to uvedomiť. Tým, že si predstavíte negatívne myšlienky niekde ďalej od vás, ich intenzita sa zmenší.

5. Keď sa človek nechá odradiť inými ľuďmi

V procese sebarozvoja nás môže brzdiť aj strach z toho, čo si ostatní myslia. Je ťažké na to nemyslieť, ale dôležité je, uvedomiť si, že sa musíme rozhodovať len sami za seba. Nemali by sme pociťovať vinu za to, ako žijeme, kým neubližujeme iným. Kľúčové je vedieť, kedy je správne vypočut dobré rady skúsenejších a kedy to pre nás nie je dobré. Počas života sa často len sami musíme rozhodnúť, čo urobíme. Nebezpečenstvo hrozí hlavne vtedy, keď sa príliš sústreďujeme na názory ostatných a na to, akí by sme podľa nich mal byť. Keď to berieme veľmi vážne, môžeme zabudnúť, kým skutočne sme. Nemusíme byť niekým iným, aby sme si získali priazeň ľudí. Nemali by sme strácať sami seba. Práve naopak. Vďaka tomu, že človek vie v procese sebarozvoja naplno rozvinúť svoj talent, stane sa darom pre iných ľudí.