Niekedy práve falošné predstavy a domnelé „pravdy“, ktoré sa nezakladajú na realite, brzdia rodičov pri výchove svojich dospievajúcich potomkov. Existuje niekoľko zaužívaných domnelých presvedčení, ktoré sa roky tradujú, ale aj napriek tomu, že sú chronicky známe a zaužívané, rodičom skôr škodia, ako pomáhajú. Výchova detí v puberte je niekedy naozaj náročná. Rodičia často nevedia, čo je správne a vhodné. Mnohé situácie hraničia až s bezradnosťou. Každý rodič využíva svoje vlastné zabehnuté spôsoby a nemá rád, keď mu do výchovy niekto ďalší zasahuje. Väčšinou robí to, na čo bol sám zvyknutý v detstve. A možno práve preto niektoré prístupy nefungujú. Niekedy je dobré vzdať sa stereotypov a pozrieť sa na výchovy aj z iného pohľadu. Uvediem aspoň niekoľko zaužívaných fráz, ktoré niekedy pri výchove strácajú význam.
1. Rodičia sú povinní vychovať z dieťaťa človeka, ktorý bude žiť šťastný a plnohodnotný život
Rodičia zo svojich detí nemôžu vymodelovať dokonalých dospelých ľudí. Úlohou rodičov je vytvoriť také prostredie, v ktorom si deti môžu prijateľne rozvíjať svoju osobnosť a svoje schopnosti. Prakticky to znamená, že chránia zdravie a bezpečie svojich detí, umožnia im adekvátne sa vzdelávať a stimulujú ich tak, aby sa mohli plne rozvinúť. Rodičia však nemôžu neustále dozerať na to, aby deti mali v hlave len správne a vhodné nápady a aby sa učili len vhodné veci. V období dospievania chcú deti rozhodovať samy za seba. V tomto období sa úloha rodičov mení. Jednou z hlavných úloh rodiny v tomto období je hlavne to, aby deťom pomohli odpútať sa od rodiny a aby dokázali za seba prevziať zodpovednosť. Je vhodné zmeniť systém výchovy z "rodičia všetko riadia" na "rodičia deťom viac a viac veria." Deti túžia po samostatnosti a rodičia veľmi ťažko znášajú, že musia ich slobodu do určitej miery akceptovať. Bolí ich to hlavne vtedy, keď vidia, že deti robia chyby, ale nechcú sa poučiť. Na druhej strane psychológovia tvrdia, že deti získavajú skúsenosti hlavne vtedy, keď robia chyby. Správne je považovať dieťa za samostatného človeka, nemá plniť sny a ambície rodičov.
2. Rodičia by mali svoje deti neustále ovládať
Schopnosť ovládať je súčasťou moci. Falošná predstava, že rodičia musia svoje deti neustále ovládať, vytvára dojem, že rodičia by mali vychovať zo svojho dieťaťa typ človeka, ktorý je nezávislý na svojich vrodených predpokladoch a na jeho schopnosti slobodného rozhodovania. Dospievajúce dieťa by chcelo rozhodovať o svojom živote podobne ako dospelí ľudia. Je však v ťažkej situácii. Nie je dospelé, nemá peniaze, veľa toho ešte nevie, má malú moc a málo kontaktov. Z tohto dôvodu puberťáci na získanie moci používajú premyslené stratégie založené hlavne na znalosti slabostí svojich rodičov. A práve toto sa rodičom nepáči! Ale deti nepoznajú inú cestu, ako sa dostať k moci. Takto rodičov nútia k tomu, aby zvládali hlavne svoj vlastný život. Totiž, keď deti vidia, že ich rodičia žijú v pohode a majú kontrolu nad svojím životom, pomáha im to v ich vlastných rozhodovaniach. A práve správne rozhodovania sú najviac potrebné na to, aby mohli v dospelosti žiť šťastne a spokojne.
3. Najlepší spôsob výchovy detí je zabrániť im, aby získali nesprávne návyky
Väčšina rodičov si praje vychovať svoje deti tak, aby žili šťastným a spokojným životom. Niekedy však nevedia, ako to dosiahnuť. Niektorí sú presvedčení, že deti naučia dobrému správaniu tak, že ich za každý priestupok potrestajú. Robia to rôznymi spôsobmi. Odopierajú im to, čo majú najradšej, kričia, zbijú ich, nerozprávajú sa s nimi, zazerajú. Nie vždy však tieto metódy fungujú. Takýto spôsob trestania zaberie na chvíľku a potom ho musíte opäť opakovať. Dieťa viac motivuje, keď cíti, že mu niekto rozumie, prijíma ho a uspokojuje. A čo tiež neznášajú? Keď im nazeráte do tašky, čítate si z ich denníka, beriete do rúk ich mobil, neustále kontrolujete poriadok v izbe, rozprávate o dieťati v prítomnosti dieťaťa svojim kamarátom, tvárite sa trpiteľsky a neklopete na dvere detskej izby. Keď svoju rodičovskú moc použijete viac na pochopenie, prijatie a uspokojovanie svojho dieťaťa, bude to účinnejšie, ako keď sa snažíte dieťa ovládať. Aj keď to tak niekedy nevyzerá, vaše dieťa v puberte túži po tom, aby ste sa s ním rozprávali, našli si čas len pre neho a teší sa, keď mu pri problémoch ponúknete pomoc.
Zdroj: Sheila Dainowová: Jak přežít dospívání svých dětí // Foto: Bigstock
