Sebapoznanie má vplyv na sebaúctu dieťaťa. Sebaúcta znamená vážiť si seba samého, t.j. uznať svoju hodnotu bez podmienok a za akýchkoľvek okolností. Znamená to aj konať v súlade so svojimi potrebami a nepotláčať samého seba len preto, aby sme vyhoveli požiadavkám iných. Sebaúctu a sebapoznanie môžete formovať u žiakov aj pomocou hier.
Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojim myšlienkam a pocitom. Podľa Sokrata je sebapoznávanie spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Pri sebapoznaní človek vníma, čo sa mu deje vo svojom vnútri a nestotožní sa so všetkým, čo sa tam objaví, najmä s myšlienkami. Pri sebapoznaní sa učíme žiť v súlade so sebou. Ak sa snažíme žiť podľa názorov a predsudkov ostatných, žijeme pod tlakom. Keď dieťa môže spoznávať samo seba, postupne sa u neho formuje aj jeho sebaúcta. Keď má vytvorené podmienky, aby si uvedomovalo svoju vlastnú hodnotu, zároveň dokáže vnímať aj hodnotu iných ľudí. Skúsenosť dieťaťa s hľadaním vlastnej identity sa začína narodením a pomaly narastá každým dňom. Je založená na vplyvoch prostredia, rodičovskej výchove, aktivitách v rodine, na práci v škole, na citových väzbách k blízkym ľuďom. Aj učitelia môžu deťom pomôcť v procese hľadania vlastnej identity, a to napríklad pomocou rôznych hier a aktivít.
Príbeh o sebe
Deti rady počúvajú príbehy o sebe a často vyzývajú dospelých, aby im rozprávali o tom, ako sa narodili, ako sa rodina cítila, keď prišla maminka s bábätkom z pôrodnice, ako sa naučili chodiť, rozprávať, ako prežili prvý deň v škôlke a podobne. Aj keď rodičia ten istý príbeh už pri niekoľkých príležitostiach rozprávali, deti ho potrebujú počuť znovu a znovu. Ide o významný spôsob, ako sa o sebe niečo dozvedajú. Preto je dôležité, aby opakovane počúvali príbehy o sebe. Príbehom môžete venovať čas aj na vyučovaní. Žiakom povedzte, aby si deň vopred doma pripravili príbeh, ktorý chcú porozprávať svojim spolužiakom. Na ďalší deň v triede si sadnú do kruhu a každý žiak má niekoľko minút na to, aby porozprával príbeh o sebe. V ďalšej časti pracujú vo dvojiciach tak, že nerozprávajú o sebe, ale porozprávajú spolužiakovi z dvojice príbeh o ňom. Pre deti je dôležité niečo vedieť o svojej minulosti a hovoriť o nej aj iným, lebo práve táto skutočnosť im pomáha budovať sebaúctu.
Príbehy mien
Aj pri tejto aktivite budú žiaci potrebovať čas na domácu prípravu. Doma na internete alebo v knihách zistia nejaké informácie o svojom mene. Tiež sa zamyslia nad tými to otázkami:
- Vieš, čo tvoje meno znamená?
- Čo motivovalo rodičov pri výbere tvojho mena?
- Ako dôležité pre teba je tvoje meno? Páči sa ti alebo nie?
- V akom tvare sa ti tvoje meno najviac páči?
- Páči sa ti, keď ti ostatní hovoria plným menom alebo skrátene, zdrobneninou alebo máš radšej prezývku?
Žiaci sa môžu v triede rozprávať vo dvojiciach. Potom pracujú v kruhu. Každý z dvojice povie o mene svojho spolužiaka to, čo si pri dialógu vo dvojici o jeho mene zapamätal.
V závere sa učiteľ so žiakmi môže rozprávať o tom, či poznajú niekoho s takým menom, ako majú oni. Zaujímavá je tiež diskusia o tom, ktoré meno v rodine sa dáva deťom už po niekoľko generácií.
Keby som bol/a zviera
Táto hra vyžaduje veľa priestoru, aby sa žiaci mohli voľne pohybovať. Každý si vyberie zviera, ktoré ho nejakým spôsobom vyjadruje. Učiteľ rozdelí žiakov na 2 polovice. Polovica detí si predstaví, že je uričtým zvieraťom a pohybuje sa po priestore, zdraví ostatné zvieratá, prejavuje sa a zisťuje ich povahu. Druhá polovica skupiny sedí a pozerá sa. Jej úlohou je čo najskôr uhádnuť všetky „zvieratá“, ktoré sa v triede nachádzajú. Akonáhle je nejaké zviera správne identifikované, musí sa posadiť. Keď žiaci uhádnu všetky zvieratá, úlohy si vymenia. V závere si žiaci sadnú s učiteľom do kruhu. Odpovedajú na tieto otázky:
- Čo máte spoločné so zvieraťom, ktoré ste si vybrali?
- Ktoré „zviera“ z triedy sa vám najviac páčilo a prečo?
- Dozvedeli ste sa niečo nové o niekom inom?
- Aký to bol pocit byť ako niekto iný?
- Bolo to pre teba ľahké alebo ťažké?
Živá reťaz
Učiteľ vyberie niekoho, kto začne vytvárať živú reťaz. Tento žiak povie meno žiaka z triedy, ktorý s ním má viditeľne niečo spoločné. Napríklad okuliare alebo biele tričko. Druhý žiak pokračuje v hre a zavolá ďalšieho, ktorý má niečo spoločné s ním. Týmto spôsobom hra pokračuje dovtedy, kým nie sú zapojení všetci žiaci a nevytvorí sa z nich reťaz. Pri tejto hre si uvedomujú, že každý má s niekým niečo spoločné.
Kto som?
Navrhnite žiakom v triede, aby každý nakreslil sám seba. Po dokončení kresieb ba sa mali pokúsiť napísať básničku o sebe pod názvom Kto som. Báseň sa nemusí rýmovať. Motivujte ich k tomu, aby písali o tom, čo radi robia, čo ich baví, čo sa im páči a nepáči, po čom túžia a podobne. Pre žiakov nie je nič zaujímavejšie ako oni sami, a preto ich táto téma určite zaujme. Táto aktivita pomáha hlavne tým žiakom, ktorí sú zakomplexovaní a majú nízke sebavedomie. Cvičenie sa dá využiť aj so staršími žiakmi na slohovej výchove pri opisnom slohovom postupe.
Vnútri mňa a mimo mňa
Povedzte žiakom, aby na jednu polovicu výkresu nakreslili sami seba tak, ako sa vidia oni sami a na druhú polovicu výkresu nech nakreslia seba tak, ako ich vidia iní ľudia. Nemusia len kresliť, ešte lepšou alternatívou je tá, keď žiaci sami seba opíšu spomínaným spôsobom. Majú medzi vnímaním samých seba a vnímaním seba inými osobami rozdiely? Aké sú to rozdiely? Ako ich vnímajú? Toto cvičenie pomáha žiakom vidieť a vyjadriť vlastné pocity aj keď sú odlišné od toho, čo si myslia, že cítia a hovoria o nich iní. Cvičenie je užitočné hlavne pre tie deti, pre ktoré je problémom vyjadriť, čo naozaj cítia a často sa pretvarujú kvôli tomu, aby sa zapáčili iným.
List pre moje JA
Povedzte žiakom, aby napísali list sami sebe. Nech napíšu, čo majú na sebe radi takým spôsobom, akoby to písali niekomu inému. Toto cvičenie je dôležitou technikou, ktorá pomáha dvíhať sebavedomie, pretože rozvíja pocit hrdosti na vlastné pozitívne vlastnosti a úspechy. Toto cvičenie je veľkým povzbudením pre tých žiakov, ktorí majú nedostatočnú sebadôveru. Tiež sú podporovaní v tom, aby si vážili vlastný názor na seba a nespoliehali sa na to, že ich niekto iný pochváli alebo sa vyjadrí, čo si o nich myslí.
ZDROJE:Plummer, Deborah M.: Skupinové hry pro rozvíjení sebeúcty dětíKlaus W. Vopel: Skupinové hry pro životLucia Capacchione: Tvořivý denník pro děti
