Pracujete často s počítačovou myšou či klávesnicou? Možno trpíte syndrónom karpálneho tunela

Syndróm karpálneho tunela, nazývaného aj zápästný syndróm, je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich nervovo - útlakových ochorení ruky. Toto ochorenie býva často spôsobené pravidelným preťažovaním zápästia ruky, napríklad neprimeranou manuálnou prácou alebo jednotvárnymi opakovanými činnosťami, ako je aj práca s počítačom.

Brní vám ruka, cítite v nej mravčenie a bolesti? V noci sa zobudíte na to, že si zrazu necítite ruku a musíte si ju pomasírovať, aby „ožila“? Zdá sa vám, v ruke strácate silu? Aj citlivosť prstov sa vám tiež zhoršuje a problém vám robí uchopiť jemné predmety? Možno sa u vás objavil syndróm karpálneho tunela. 

Syndróm karpálneho tunela

Zápästný (karpálny) tunel je úzka štrbina v oblasti zápästia, ktorú z troch strán ohraničujú zápästné kostičky a zo štvrtej zápästné väzivo. Do dlane ním prechádza deväť šliach a stredový nerv, prenášajúci vzruchy z mozgu do ruky. Úraz alebo opuch niektorej šľachy zmenší priestor v zápästnom tuneli a následne je stredový nerv utláčaný. Stlačený a podráždený nerv spôsobuje bolesti a zápal. Vtedy hovoríme o tzv. syndróme karpálneho tunela.

Koho postihuje syndróm karpálneho tunela najčastejšie?

• ľudí pracujúcich pri počítači stereotypným pohybom myšou a písaním na klávesnici,
• krajčírky,
• klaviristov, gitaristov,
• robotníkov pracujúcich so zbíjačkou,
• ľudí s cukrovkou a rôznymi zápalovými ochoreniami,

Trpia ním častejšie ženy, pretože výkyvy hormónov v priebehu menštruačného cyklu môžu vyvolať opuchy tkaniva, ktoré obklopuje zápästný tunel.

Najčastejšie príznaky

Typické príznaky syndrómu karpálneho tunela môžu byť napríklad tieto:

• mravčenie prvého, druhého alebo tretieho prsta ruky,
• znížená citlivosť ruky,
• bolesti zápästia s vyžarovaním do predlaktia až ramena,
• lokálne opuchy,
• porucha pohyblivosti na strane palca,
• oslabenie flexie a opozície palca,
• problém s uchopením predmetov,
• časté padanie predmetov z rúk.
   

Najdôležitejšia je prevencia

Prvoradým aspektom v prevencii vzniku ochorenia je nepreťažovanie rúk. V niektorých prípadoch to ale nie je jednoduché, ale netreba na to zabúdať. Počas voľnej chvíľky je dobré precvičiť si unavené zápästia sériou krúživých pohybov. To je možné uskutočňovať zakaždým, keď cítite tlak, stuhnutosť alebo stŕpnutie rúk. Po rozhýbaní drobných kĺbov je najlepšie nechať ruky oddychovať, kým sa dá a nevenovať sa iným činnostiam, kde by ste ich museli znova používať. Pomôcť môže aj ranná rozcvička. Rozprúdi krv v žilách a rozhýbe stuhnuté kĺby. Syndróm sa zvyčajne vyvinie, keď prsty na rukách opakovane a dlhý čas stláčajú klávesy alebo držia počítačovú myš. Skontrolujte si, ako máte umiestnenú klávesnicu na stole. Aká je poloha myši? Ak nie sú vhodne prispôsobené ruke, vzniká  bolesť zápästia. Ak pracujete často s myšou, dbajte na to, aby ste mali zápästia voľne položené na pracovnej ploche, a to v jednej rovine s predlaktím. Ak ju máte položenú inú spôsobom, ruky a zápästia sa vám unavia, šľachy, väzy a mäkké tkanivá opuchnú a tlačia na stredový nerv. Pri práci za počítačom by sa nemalo zabúdať aj na vhodnú stoličku, správne nastavenie výšky stoličky a stola.

Jednoduché cviky vhodné na prevenciu

Existuje niekoľko jednoduchých cvikov, ktoré môžete vykonávať aj v práci. Sú to napríklad tieto cviky:

• pravidelne si zľahka masírujte a jemne ponaťahujte prsty,
• uvoľnite si ruky a chvíľku traste dlaňami obidvoch rúk,
• otvorte ruky a napnite prsty, potom pokrčte prsty v malých kĺboch a nakoniec stlačte ruky v päsť, opakujte 5x,
• dajte ruky v päsť a krúžte zápästím 10 sekúnd,
• predpažte ruky, dlane zovrite v päsť a ohýbajte zovreté päste hore a dole, cvik opakujte 5x,
• predpažte ruky a vystretými dlaňami pravidelne krúžte striedavo doprava a doľava približne 10 sekúnd,
• predpažte ruky a ohýbajte ruky v zápästí hore aj dolu, opakujte 5x,
• spojte si ruky pred hrudníkom dlaňami k sebe a pomaly otáčajte zo strany na stranu, aby ste cítili mierny ťah, cvik opakujte 5 krát a v polohe vydržte jeden pomalý nádych a výdych.
   

Diagnostika

Konečnú diagnózu by mal vysloviť neurológ na základe anamnestických údajov, typických prejavov a faktorov evokujúcich zhoršenie stavu. Pacient by mal podstúpiť aj fyzikálne vyšetrenie, USG vyšetrenie a EMG vyšetrenie. Pri fyzikálnom vyšetrení lekár zisťuje neschopnosť úplného stlačenia dlane. Pri probléme sa zápästie dostáva do flexčného postavenia po zohnutí ruky v lakti. Najistejším je tzv. Tinelov príznak, kedy lekár kladivkom poklepe na volárny, karpálny väz a u pacienta sa objaví bolestivosť prvých troch prstov z palcovej strany. Pomocou USG alebo RTG vyšetrenia sa potvrdí alebo vylúči zúženie karpálneho tunela. EMG vyšetrením sa dá objektívne odhaliť porucha vodivosti mediálneho nervu.
 

Ako prebieha liečba?

Liečba sa môže uskutočňovať viacerými spôsobmi, zaáleží od toho, v ktorom z troch stupňov sa ochorenie nachádza.

• Protizápalové lieky. Protizápalové lieky pomáhajú zmierniť opuch šliach a tlak na zápästie pri reumatoidnom zá­pale kĺbov.
• Dlaha. Nosenie ľahkej dlahy počas spánku pomáha držať  zápästie mierne vysunuté dopredu a odstraňuje nočnú bolesť.
• Močopudné lieky. Niekedy sa predpisujú močo­pudné lieky (diuretiká), ktoré zbavia organizmus nadbytočných tekutín.
• Injekcie. Steroidové injekcie do kanála zápästia prinášajú úľavu, no mu­sia sa podávať veľmi opatrne.Veľmi dôležité je to, aby sa nezasiahol stredový nerv.
• Operácia. V ťažkých  prípadoch sa pri­stupuje k chirurgickej liečbe, ktorá zníži tlak na veľký stre­dový nerv.
   

Domáce recepty, ktoré pomáhajú zmierniť bolesť  

Ľadové obklady prikladané miestne na boľavé zápästia uľavujú nielen od bolesti, ale zmierňujú aj opuch. Ruka by mala byť počas liečby chladom vyrovnaná a v pokoji, čo uvoľňuje tlak a napätie. Pohyb v chorej končatine by sa mal minimalizovať. To sa dá dosiahnuť ortopedickým pomôckami na zápästia, ale aj jednoduchým elastickým ovínadlom, ktorým ruku spevníme. Ovínadlo zabraňuje pohybu a tiež mierni opuch.