Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, niektoré rodiny vnímajú posolstvo Vianoc vo svojej podstate a dodržujú rôzne tradičné zvyky. Ktoré sú tie najznámejšie?
Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť. Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval. Samozrejme, je potrebné odlišovať pohanské a kresťanské zvyky.
Vianoce a magické rituály našich predkov
Kedysi naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo činností. Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Počas Štedrého dňa naši predkovia verili, že čo urobia v tento deň, bude sa diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Až do východu prvých hviezd sa držal pôst. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili. Popri kadidle, sviečkach, modlitbách a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny.
Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček. Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy. Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Na východnom Slovensku piekli gazdiné koláč kračún, do ktorého vkladali plodiny s magickou silou – cesnak, med, posvätné bylinky, strukoviny, ľan, konope či petržlenovú vňať.
Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov alebo išli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. storočia, a aj to len v bohatých rodinách.
Pred večerou sa dodržiaval celodenný pôst, nejedlo sa mäsité jedlo ani to, ktoré sa chystalo na Štedrý večer. Štedrovečerné jedlá sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Varený hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsýpať po kútoch, aby mali čo jesť aj duše mŕtvych. Pôstnym vianočným jedlom je ryba, symbol Ježiša Krista. Platilo, že na Štedrý deň sa má jesť mäso beznohé, na prvý sviatok vianočný dvojnohé a druhý sviatok vianočný štvornohé.
Základné kresťanské zvyky
Množstvo spomínaných zvykov historici zaraďujú medzi pohanské i keď niektoré z nich postupne preberali aj prvky kresťanských zvykov. Medzi tradičné kresťanské zvyky patria hlavne tieto:
Predvianočná svätá spoveď.
Modlitba pri sviatočnom stole.
Čítanie zo Svätého písma. Čítaním krátkych úryvkov si môžete pripomenúť udalosti Panny Márie a svätého Jozefa, ktoré predchádzali Ježišovo narodenie.
Delenie oblátok. Delenie jedla hlavou rodiny je krásny zvyk, ktorým si môžete pripomenúť Pánovu večeru, keď sa kúskom jedla delil so svojimi učeníkmi.
Koledovanie. Po večeri môžete ísť zakoledovať svojim známym, susedom, rodine…
Požehnanie. Kedysi sa žehnalo cesnakom a medom. V súčasnosti môžete požehnať každého člena rodiny krížikom na čelo, a to napríklad aj svätenou vodou.
Ktoré tradície sa dodržiavajú v súčasnosti?
Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes. Každá rodina je iná, to znamená, že niektoré zvyky dodržuje viac, iné menej. Možno niektoré z nich dodržujete aj vy alebo si na ne spomínate z čias návštev u starých rodičov. A možno sa vám niektoré zapáčia tak, že ich začnete doržiavať od tohtoročných Vianoc. Poďme sa teda na ne spoločne pozrieť.
Modlitby
Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera. Niektorí kňazi rozdávajú do rodín vytlačené texty, teda modlitby a čítania z Biblie, ktoré je potrebné prečítať pri spoločnom vianočnom stolovaní. Dajú sa však nájsť aj na internete. Jednotlivé čítania si môžu členovia rodiny rozdeliť medzi seba a postupne ich nahlas môžu čítať. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje hrajú a spievajú koledy. Jednu napríklad pred večerou a ďalšie po večeri.
Šupiny z kapra
Šupiny z kapra sa vkladali pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky. Tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch všeobecnej krízy. V niektorých rodinách sa namiesto šupín z kapra dávajú na stôl peniaze, ktoré majú prilákať finančnú prosperitu počas celého roka.
Cesnak
Cesnak je symbolom zdravia a je to jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Väčšinou otec rodiny natrie oblátku medom a cesnakom, potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Každému potom vloží do úst malý kúsok.
Med
Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. To znamená, že má motivovať k tomu, aby aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty. Krížik na čelo väčšinou dáva otec.
Jablká
Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť. Jablko sa následne rozkrojilo na toľko kúskov, koľko členov rodiny sedelo pri stole, čo symbolizovalo ucelenosť rodiny.
Orechy
Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Po nej sa v niektorých rodinách nahádžu do každého kúta v príbytku, aby bola v dome počas roka rovnaká hojnosť, ako na Štedrý deň.
Tanier navyše
Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Niektorí ľudia si týmto zvykom pripomínajú zosnulých príbuzných, pre ktorých je tiež prestreté.
Sviečky
Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc. V kresťanských rodinách si jej členovia chodia do kostola po „betlehemské svetlo“, ktoré skauti každý rok prinášajú priamo z Izraela.
V čom sa líšia regióny?
Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice. Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka – halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami. Spomenuli sme len tie najznámejšie.
ZDROJ: Zora Mintalová Zubercová: Vianoce na Slovensku
