Ohováranie a klebetenie patrí medzi obľúbené spoločenské aktivity. Neprináša to však nič dobré a ľudí zraňuje. Čo robiť, keď chcete ohováranie zastaviť?
Prečo vlastne ľudia klebetia a ohovárajú? Možno preto, aby vyzerali dôležitejšie ako iní, aby sa cítili lepšie alebo si myslia, že všetko zvládnu lepšie ako druhí. Ideálne by bolo neohovárať, neklebetiť a informácie overovať a nešíriť klamstvá. Takto by sa dalo uchrániť pred tým, aby sme neublížovali nevininným. K malému zamysleniu nás môže priviesť aj tento krátky príbeh:
Jedného dňa prišiel k Sokratovi akýsi rozčúlený človek: „Počul si už, Sokrates, čo urobil tvoj priateľ? Musím ti to ihneď povedať."
„Moment," prerušil ho mudrc. „Preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?"
"Cez tri sitá?" prekvapene sa opýtal ten človek.
„Áno, cez tri sitá. Prvým sitom je pravda. Preskúmal si, či všetko, čo mi chceš povedať, je naozaj pravda?"
„Nie, len som to počul a..."
„Tak si to zaiste preosial cez druhé sito, ktorým je dobro. Je to, čo mi chceš povedať, keď už nemôžeš dokázať, že je to pravda, aspoň dobré?"
Ten druhý váhavo odpovedal: „Vôbec nie, práve naopak."
„Aha!" prerušil ho Sokrates. „Tak použime ešte tretie sito a pozrime sa, či to, čo mi chceš povedať a čo ťa tak rozrušilo, je potrebné!"
"Potrebné? To veru nie je."
„Teda," usmial sa mudrc, „keď to nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, radšej na to zabudni a nezaťažuj tým ani seba, ani mňa!"
Ohováranie a klebetenie neškodí iba človeku, ktorého ohovárajú. Zapájanie sa a šírenie klebiet ubližuje aj ohováračovi a všetkým, ktorí sa do tejto formy komunikácie zapoja. Je potrebné si uvedomiť, že ohováranie predstavuje všeobecný postoj k životu a situáciám, ktoré nám prináša. Ľudia sa radi sťažujú, poukazujú na chyby druhých, ohovárajú. Takto to bežne v živote chodí. Odborníci sú presvedčení, že najviac ohovárajú tí, ktorí sú nespokojní sami so sebou alebo sú nezrelí. Ohováranie teda nie je iba nevinnou náplňou našich rozhovorov. Je to akýsi spôsob vyjadrenia vlastnej nespokojnosti, frustrácie či nedostatku sebavedomia. Je ľahšie poukazovať na chyby druhých alebo ich očierňovať, ako nazrieť do vlastného života a urobiť určité zmeny.
Podľa štúdie sociálneho psychológa Laurenta Bègue je približne 60 percent rozhovorov medzi dospelými o niekom, kto tam práve nie je prítomný. A väčšina z nich ho súdi.
V minulosti klebetenie pomáhalo ľuďom prežiť
Podľa viacerých odborníkov sa ľudský mozog takýmto smerom dlhodobo vyvíjal a klebetenie malo v dávnej minulosti pre prežitie človeka veľký význam. Rýchle šírenie klebiet pomáhalo odlíšiť priateľa od nepriateľa. Touto cestou sa naši predkovia chránili pred nepríjemnými alebo nebezpečnými situáciami. V ťažkých podmienkach tento druh pozornosti ľudí chránil pred klamármi a podvodníkmi. Keď ľudia žili vo veľkých sociálnych skupinách, tak im to pomáhalo lepšie vnímať realitu, ktorá bola občas krutá. Ohováranie a klebety boli akýmsi základným vláknom vzájomného ľudského sociálneho pôsobenia. Keďže nie vždy, čo bolo povedané, bolo aj pravdivé, ľudia sa naučili byť v strehu a častejšie si overovali informácie a učili sa odlišovať pravdu od nepravdy.
Ohováranie pomáha nadväzovať sociálne vzťahy
Ďalšou príčinou, pre ktorú sa tak radi oddávame tomuto všeobecne odsuzovanému potešeniu, je skutočnosť, že ohováranie ľuďom pomáha nadväzovať sociálne vzťahy. Nejaká nepríjemná záležitosť, ktorú zdieľame s niekým ďalším, umožňuje nadviazať hlbší kontakt než spoločná sympatia. Ide o to, že keď niekoho ohovárate za jeho chrbtom, možno riskujete, že vás budú pokladať za nemorálneho a povrchného človeka. Zároveň však, keď s niekým niekoho potajomky ohovárate, svojmu spoločníkovi dávate najavo, že mu úplne dôverujete, že s ním zdieľate jeho názor, že ste s ním zajedno. To vášmu spoločníkovi umožňuje cítiť sa v pohode, v bezpečí a uvoľnene a nebude vôbec váhať tiež sa s vami podeliť o tajomstvo a niektoré pikantné podrobnosti z osobného života svojich známych. Niektorí ľudia pri ohováraní cítia výčitky svedomia, ale mnohí necítia vôbec nič. Neuvedomujú si, že to, čo robia, nie je úplne správne a môžu tak ubližovať. Práve naopak. Rozhovory v tomto duchu im poskytujú pocit akejsi kamarátskej spolupatričnosti s poslucháčmi a navyše majú potešenie z cudzích problémov a nešťastia. Že je to potešenie veľmi pochybného charakteru im niekedy ani nenapadne.
Čo môžete urobiť, ak chcete ohováranie zastaviť?
Ak patríte medzi ľudí, ktorí si uvedomujú, že ohováranie a klebety sú nevhodné a pre ľudský život až škodlivé, možno by ste chceli vedieť, ako reagovať, keď sa vás niekto do podobného rozhovoru snaží zatiahnuť. Väčšina psychológov sa zhoduje na tom, že to najlepšie, čo môžete v takomto prípade povedať, je otázka: „A prečo mi to všetko hovoríš?" Keď túto otázku počuje ten, ktorý je už našatartovaný v tom, že ide ohovárať, zrazu pochopí, že toto téma pre vás nie je zaujímavá a nechcete o tom nič počuť. Priamosť vašej otázky ho, samozrejme, ohromí, ale zároveň veľmi rýchlo zistí, že rozhodne nehodláte nikoho iného ohovárať a ani reči v tomto duchu počúvať.
