Každá nová jar má aj takú čarovnú moc, že mnohým prináša do života lásku. Niekedy možno prvú, inokedy najkrajšiu alebo najvášnivejšiu. Nech je už láska akákoľvek, vždy si prajeme, aby vydržala čo najdlhšie a nikdy neskončila. Bohužiaľ, niekedy to však býva úplne naopak. V mnohých knihách a príručkách sa často píše o tom, že partneri musia byť zároveň najlepší priatelia, musia spolu veľa komunikovať, mať spoločné záujmy, vymaňovať sa zo stereotypu a vytvárať si vlastné rituály. Ale čo by mohli ešte robiť navyše, aby ich láska vydržala čo najdlhšie?
1. Doprajte si vo vzťahu slobodu
Hovorí sa, že skutočne milujeme vtedy, keď tomu druhému dávame zo seba to najlepšie a doprajeme mu slobodu na vlastný rozvoj. Mnohí však lásku chápu v tom zmysle, že patrí iba im a majú k nej vlastnícky postoj. Často vo svojom zovretí svoju partnerku alebo partnera dusia ako obeť, ktorá musí robiť presne to, čo si oni želajú. Zo začiatku sa táto skutočnosť môže javiť ako sympatická, lebo človek nadobudne pocit, že je veľmi milovaný, ale po určitej dobe práve tento postoj je jedným z dôvodov rozchodu. Keď si jeden z dvojice začína uvedomovať, že vzťah pre neho znamená hlavne odriekanie a neustále prispôsobovanie, hodí spiatočku. Nikto nemá rád pocit stiesnenosti. Človek, ktorý žije vo vzťahu s týmto pocitom, sa začína uzatvárať do seba a už nemá potrebu na vzťahu pracovať a rozvíjať ho. Prečo by to aj robil? Veď málokoho baví dobrovoľne si priťahovať pomyselnú uzdu na krku. Takmer každý chce hlavne slobodne dýchať. Práve slobodou dávame najavo pocit lásky. Ak si partneri navzájom dávajú priestor na roztiahnutie svojich krídel a na svoj rozvoj, dávajú si tak najavo skutočnú lásku. Ak sa partneri vo vzťahu navzájom motivujú, podporujú a pomáhajú si duchovne rásť, vytvárajú si tak jeden z najistejších pilierov lásky. V dnešnej dobe si už nikoho násilím pri sebe neudržíte. Partnerskú súdržnosť a jednotu zabezpečuje hlavne neustála práca na sebe.
2. Nezabúdajte na dôveru
V každom človeku je zakorenená viera a je jedno, aká je to viera a v čo. Aj v partnerstve sa stretávame s vierou. Veríme na vernosť, stálosť, vzájomné zdieľanie. Každý z vás má v sebe iný stupeň viery, ale pozitívne je to, že aj v tomto smere môžete na sebe pracovať. Odborníci dávno zistili, že viera vo vzťah začína vo vás samotných. To, do akej miery veríte vzťahu, je odrazom viery vo vás samotných. Tak, ako dôverujete sebe, dôverujete aj ostatným, a teda aj vašej partnerke alebo partnerovi. Vzájomná dôvera môže vzťah povzniesť až do takej úrovne, v ktorej sa strácajú deštrukčné emócie. Vzťah dostáva vyšší rozmer, v ktorom môžete nájsť.
pohodu, pokoj, naplnenie a radosť. Pomáhate tak rozkvitať sebe aj partnerovi. Pri dôvere sa ešte viac spájajú ľudské srdcia a ľudia preciťujú skutočnú radosť.
3. Buďte prirodzení
Čím je človek mladší, tým má väčšiu tendenciu kopírovať nikoho iného. Ak však toto kopírovanie prenikne aj hlboko do dospelosti, môže sa stať vyčerpávajúcim a v konečnom dôsledku môže potlačiť rast osobnosti v tom smere, na ktorý bola predurčená. Takýto človek nemá veľkú šancu stať sa spokojným a šťastným. Okrem toho takýto spôsob života plodí závislosť na iných ľuďoch a neustálu potrebu počúvať od nich ocenenia. Ak sa to nedeje, prichádzajú frustrácie v rôznych odtieňoch, ktoré sa premieňajú na večnú nespokojnosť. Ako sa to prejavuje v partnerských vzťahoch? Partner po určitej dobe vycíti, že nemá pri sebe rýdzu osobnosť, len akýsi odraz niečoho, čo ani nevie presne rozlúštiť. Prirodzenosť je dôkazom vlastnej dôvery k sebe samému. Vlastná prirodzenosť je úzko spätá aj s tým, že dokážete aj ostatných ľudí prijať v ich prirodzenosti. Práve vtedy človek prestáva súdiť správanie a konanie iných. Má rešpektujúci prístup. Hovorí sa, že práve rešpektujúci prístup pomáhajú ľuďom vidieť svet novými očami. Neustále potláčanie prirodzenosti nepomáha formovaniu kvalitných partnerských vzťahov. Niekedy cesta k vlastnej prirodzenosti predstavuje namáhavý boj, ale oplatí sa neprestať hľadať.
Odporúčaná literatúra: Don Miguel Ruiz : Láska, vztahy a přátelství // Foto: Bigstock
