9 krokov, ktoré pomáhajú budovať dôveru medzi matkou a synom

Úprimná komunikácia, porozumenie a vzájomné spoločné prežívanie vytvára dôveru nielen medzi partnermi, ale aj medzi rodičmi a deťmi. Dôvera je hlavným symbolom stability vzťahu. Ako čo najlepšie vybudovať dôveru medzi matkou a synom?

Mnoho výskumov už potvrdilo súvislosť medzi ranými zážitkami a úspechom alebo zlyhaním v neskoršom období života. Ak dieťa nezíska základnú dôveru, podstatne sa zvyšuje možnosť, že sa v dospelosti u neho vyvinie nedôvera a upodozrievanie. Predovšetkým matka v prvých mesiacoch života môže položiť základné piliere dôvery. V dnešnom článku sa pozrieme na kroky, vďaka ktorým si môžu matky vybudovať dôveru so svojimi synmi.

1. Nikdy sa synovi neposmievajte

Posmech matky predstavuje pre syna ťažkú traumu. A je jedno, či sa mu smejete preto, lebo si obliekol naopak nohavice, zaspieval falošne pesničku alebo že vyznal lásku dievčaťu, ktoré s ním sedí v lavici. Váš výsmech si bude pamätať celý život.

2. Snažte sa odpovedať na všetky synove otázky

Snažte sa vždy podľa svojich možností odpovedať pravdivo. Keď odpoveď nepoznáte, povedzte mu to. Zistite ju a povedzte mu odpoveď neskôr. Niekedy sa môže stať, že vám syn ploží otázku, na ktorú ešte nie ste pripravená odpovedať. V takejto situácii mu povedzte, že vás otázka zaskočila a musíte si to rozmyslieť. Požiadajte o odklad odpovede. Dieťa vám odklad  rado poskytne a bude sa tešiť na odpoveď.

3. Pri rozhodovaní občas požiadajte o radu

Niekedy práve deti dokážu veľmi rýchlo vyriešiť problémy dospelých. Ak sa syna občas opýtate na jeho názor, práve vďaka tomu mu pomáhate stávať sa  mužom. Učí sa  byť oporou a rozhodovať. A vy mu týmto prístupom dávate najavo svoju dôveru a úctu.

4. Nesúperte so synom

Zabudnite na vetu: „Veď som ti to hovorila!" Na túto vetu zabudnite aj vtedy, keď mu bolo správne poradené a on vás neposlúchol. Svoj názor si v tejto situácii radšej nechajte pre seba. Práve táto veta je prejavom súperenia a syn cíti, že sa radujete z víťazstva. Mali ste pravdu? Radujte sa mlčky. On pochopí všetko sám.

5. Nezabúdajte v správnej chvíli na pochvalu

Je dobré nevyslovovať všeobecné konštatovania typu: „Je to pekné. Dobre si to nakreslil, pekne si to zaspieval.“ Je dobré vyzdvihnúť konkrétne maličkosti. Obrázok môže byť pekný, ale nie všetko na ňom je dokonalé. A tak pochváľte to, čo si pochvalu naozaj zaslúži. Nezovšeobecňujte. Vyjadrujte sa napríklad takto: „Páči sa mi, ako si nakreslil starú mamu pri drevenom domčeku. Páčilo sa mi, ako si pekne zarecitoval druhú strofu básne.“ Je dobré, keď dieťa pochválime za konkrétny prejav a pomenujeme presne, za čo ho vlastne chválime. Napríklad za poriadkumilovnosť, starostlivosť, vytrvalosť, priateľské správanie. Takto bude presne vedieť, čo je správne a dobré. Nie je dobré ak sú deti závislé od toho, či ich za nejakú činnosť vždy  pochválime alebo pokarháme. Na to, aby z nich vyrástli zdravé a sebavedomé bytosti, potrebujú mať svoj vlastný úsudok, vlastnú motiváciu a vlastnú chuť robiť veci lepšie a nie byť závislí od hodnotenia okolia. Všetkého veľa škodí, a tak aj s pochvalou narábajte premyslene.

6. Podporujte synove sny

Zaujíma sa váš syn intenzívne o vesmír alebo o futbal? Hoci vám tieto témy nie sú vôbec blízke, podporte ho v tom, čo ho fascinuje. Kupujte mu knižky o obľúbenej téme. Choďte spolu na exkurziu do hvezdárne či na futbalový zápas. Možno o rok ho bude zaujímať niečo iné. To nevadí. Záujmy detí sa rýchlo menia. Podporujte ho vždy v tom, o čo má momentálne intenzívny záujem. To, čomu sa bude naozaj v živote venovať, bude vedieť okolo dvadsiatky. Priebežne je dobré podporovať ho v tom, čo ho práve v určitom období zaujíma.

7. Keď plače, utešte ho

Akékoľvek nešťastie či nespravodlivosť  je pre dieťa obrovská rana. Možno sa vám zdajú synove problémy malé a smiešne, ale on to všetko vníma ináč. Jeho svet je iný. Dobré je ho utešiť aj vtedy, ak sa vám problém javí ako skutočne maličký. Aj toto utešenie patrí medzi tie kamienky vo vzťahu, ktoré pomáhajú budovať dôveru.

8. Pozorne ho počúvajte

Dôveru so synom si vybudujete aj tým, že ho pozorne počúvate, čo vám chce povedať. Nemusíte vždy súhlasiť, ani nie je nutné jeho požiadavku okamžite naplniť, ale syn by nemal zostať nevypočutý. Keď bude zvyknutý, že ho počúvate, bude úprimný a otvorený a nebude mať potrebu dožadovať sa vašej pozornosti nevhodnými spôsobmi.

9. Nezabúdajte na spravodlivosť

Úprimnosť a spravodlivosť pomáhajú tiež vybudovať dôverný vzťah. Keď vaše slová budú v súlade s vašimi skutkami, syn bude veriť vašim slovám, lebo bude vedieť, že to, čo hovoríte, myslíte vážne. Keď bude presvedčený o pravdivosti vašich slov, zostane mu menej priestoru na vyjednávanie a bude bez problémov spolupracovať.