7 postupov, ktoré zlepšujú komunikáciu medzi deťmi a rodičmi

Pri výchove detí neexistujú jednoznačné riešenia. Každé dieťa má svoju povahu a rodičia niekedy musia prejaviť veľkú kreativitu pri svojich výchovných pôsobeniach. Ak v súčasnosti premýšľate nad tým, ako  zvýšiť účinnosť komunikácie so svojimi deťmi, ponúkame vám 7 jednoduchých postupov.

Ak sa sústredíte na to, čo robí dieťa zle, výsledkom  býva často ešte horšie správanie. Zdôrazňovaním negatívnych stránok jeho konania ich namiesto odstránenia ešte prehlbujete. Z tohto dôvodu psychológovia odporúčajú  zmeniť nastavenie rodičov. Toto nastavenie sa dá zmeniť okrem iného aj pomocou inej formulácie viet a slov, teda zmenou komunikácie. Dobré je k tomu pripojiť aj iné prvky neverbálnej komunikácie a nielen tie, na ktoré je dieťa zvyknuté. Pozrime sa na niektoré situácie.

1 | Slovné spojenie NEROB TO zameňte za UROB TO TAKTO

Neutekaj! Nebúchaj! Nevyplazuj jazyk! Možno dobre poznáte tieto vety. Možno ich vyslovujete často, ale dieťa po ich vyslovení väčšinou činnosť robí ďalej. Skúste dieťaťu ponúknuť takú činnosť, ktorá bude pre neho prijateľnejšia.

Napríklad:

„Nevyťahuj tie koláče zo škatule!“  Namiesto tejto vety povedzte: „Pomôž mi, prosím ťa, prestrieť stôl, potom si spolu  dáme čaj a koláčik.“

Alebo

Nehovor s plnými ústami!  Namiesto tejto vety povedzte: „Povieš mi to, keď prehltneš jedlo. Potom budem rozumieť tomu, čo hovoríš.“

2 | Slovné spojenie PRESTAŇ TO ROBIŤ zmeňte na POKRAČUJ V TOM

Ak vám v rýchlosti nič iné nenapadá, skúste dieťaťu povedať, aby pokračovalo v tom, čo práve robí, ale iným spôsobom.

Napríklad:

„Prestaň hrýzť!“ Namiesto tejto vety môžete povedať: „Chceš niečo hrýzť? Vezmi si mrkvičku a môžeš hrýzť do nej.“

Alebo

„Nemaľujte po tej stene!“ Namiesto tejto vety môžete povedať: „Tu máš papier, maľuj si naň.“

3 | Ponúknite dieťaťu na výber z viacerých možností

Existujú situácie, keď dieťa má chuť hovoriť len NIE. V takýchto situáciách je dobré, keď mu dáte možnosť rozhodnúť sa, poskytnete mu pocit spoluúčasti a zároveň vedomie, že jeho priania a potreby sú rešpektované a že sa s nimi počíta. Jeho správanie by sa malo zmeniť. Dieťa najčastejšie protestuje pri jedení, zapsávaní alebo obliekaní. Ako reagovať v takýchto situáciách?

Napríklad:

Pri obliekaní môžete použiť tieto vety:  „Vyberieš si dnes sám / a, čo si oblečieš, alebo to mám urobiť ja?“

Pri jedení: „Sadneš si dnes vedľa mňa alebo vedľa otecka?“

Keď dávate dieťa spať, môžete povedať: „Ktorú rozprávku ti mám prečítať pred spaním? Chceš o kozliatkach alebo o prasiatkach?“

4 | Vysvetľujte deťom, prečo sa určité činnosti musia urobiť

Ak dieťa pochopí, čo mu tá ktorá činnosť prináša, bude ju vykonávať s väčším záujmom. Z tohto dôvodu je dobré mu vysvetliť, prečo idete v určitej chvíli niečo robiť.

Napríklad:

„Uprac si hračky!“  Namiesto tejto vety môžete povedať: „Uprac hračky z podlahy, nech si potom  môžeme spolu  zatancovať.“

„Urob si úlohy!“  Túto vetu skúste vymeniť za túto: „Keď si rýchlo urobíš úlohy, môžeš ísť s kamarátmi hrať futbal.“

5 | Udržujte zrakový kontakt

V situáciách, keď vás dieťa neposlúchne, snažte sa posunúť do jeho výšky. Nadviažte s ním zrakový kontakt a môžete ho chytiť aj za ruku. Vaše tváre by mali byť na rovnakej úrovni. Dieťaťu takto dávate najavo, že chcete byť súčasťou jeho sveta.

Napríklad:

Dieťa sedí pri stole, má písať domácu úlohu, ale nepíše ju. Vy varíte večeru a pravidelne mu pripomínate, že si  má úlohu písať. Dieťa vás neposlúcha. Keď sa posadíte vedľa neho, spozorujete, že si ukladá pastelky po zošite a možno vás jednoducho ani nepočulo. Posaďte sa k nemu, nadviažte očný kontakt a vysvetlite mu, že si musí napísať domácu úlohu, lebo je to jeho povinnosť.

6 | Zmeňte pozíciu

Ak ste k niekomu otočení tvárou, môže to vnímať aj ako ohrozenie súvisiace s určitou  konfrontáciou. Ak sa postavíte bokom, takéto postavenie je vnímané  ako rovnoprávny vzťah. Ak zo situácie vycítite, že dieťa sa stavia do opozície, nedívajte sa neho priamo, zaujmite miesto vedľa neho a prerušte očný kontakt.

7 | Pridajte sa k tomu, čo dieťa robí

Sú situácie, keď je dieťa vtiahnuté do nejakej svojej činnosti, nechcete ho rušiť, ale okolnosti vás tlačia k tomu, že  mu musíte  niečo povedať. V takejto situáciii znížte svoju výšku, zaujmite jeho úroveň, posaďte sa vedľa a prejavte záujem o to, čo robí a ak je to nutné, môžete mu aj povedať, čo je potrebné.  Snažte sa vcítiť do situácie, komentujte ju, zapojte sa do jeho činnosti. Takéto pravidelné zapájanie sa do jeho činnosti, je výbornou cestou, vďaka ktorej  môžete váš vzťah upevniť a rozvíjať.

Napríklad:

Voláte dieťa na obed. Neposlúchne a stále len opakuje už idem alebo povie, že hneď príde. Pozrite sa, čo zaujalo vaše dieťa, skúste mu pomôcť dokončiť to, čo robí. Keď spoločne činnosť dokončíte, ešte raz mu povedzte, že je čas na obed.