Dnešnú dobu okrem iného charakterizuje aj uponáhlanosť, veľké množstvo aktivít, množstvo práce a stres. Tento spôsob života už dlhšiu dobu nie je charakteristický len pre dospelých. Čoraz častejšie takto žijú už aj deti. Existuje niekoľko príčin, prečo sú dnešné deti preťažené.
Psychológovia a terapeuti John a Linda Friel sa už dlhé roky venujú rodinnej terapii. Na základe svojich pozorovaní pri práci so stovkami rodín zistili, že preťaženosť detí súvisí so životným štýlom ich rodičov. Oni sami vo svojej knihe Sedm největších rodičovských omylů píšu, že za posledné roky pribudlo veľké množstvo takých rodičov, ktorí sa nedokážu vzdať predstavy o tom, že len tá najlepšia univerzita môže zabezpečiť dieťaťu nádherný život. A tak vlastne od narodenia idú za týmto svojím snom a nevnímajú skutočné potreby dieťaťa. A keď veci nefungujú tak, ako si to oni predstavovali, poslednou záchranou je návšteva psychológa alebo psychiatra. Samozrejme, človek by mal byť ambiciózny a mal by mať aj svoje sny a ciele. Ale všetko by malo fungovať v akomsi súlade a v harmónii s reálnymi možnosťami. Len vďaka tejto rovnováhe sa im podarí vychovať dieťa, ktoré je nielen úspešné, ale i šťastné. Nie vždy sa to však podarí a nie vždy výchova prebieha bez problémov. Rodičia by mali byť vnímvaví voči schopnostiam svojich detí. Často sa to však nedeje. Tých, ktorí chorobne preťažujú svoje deti, charakterizuje viacero znakov.
1 | Nevšímajú si, či je ich dieťa citovo vyrovnané
Spozornieť by mali rodičia hlavne vtedy, ak ich dieťa býva často choré, smutné, bez nálady, podráždené, apatické, agresívne, nemá žiadny spoločenský život, citovo otupieva, nemá čas navštevovať príbuzných, nemá s nimi pevné väzby (napríklad so starými rodičmi), nestretáva sa s kamarátmi. Toto sú jedny z prvých znakov, ktoré rodičom signalujú, že niečo nie je v poriadku. Prehnane ambiciózni rodičia často vychovávajú deti, ktoré si niekedy aj samy stanovujú priveľké množstvo úloh. „Tento prístup však často nepramení zo skutočnej potreby, ale z toho, aby zaplnili prázdnotu z citového zanedbávania a z toho, že sa cítia osamelé, zranené a nehnevané. Veľa týchto detí totiž necíti intimitu a citovú blízkosť s rodičmi,“ upozorňujú John a Linda Friel.
2 | Nevedia si reálne nastaviť hodnoty
Niektorí rodičia sa nevedia reálne pozrieť na svoje možnosti a z tohto dôvodu si nevedia ani nastaviť reálne hodnoty. Hlavne tie, ktoré sa týkajú materiálnych možností. V minulosti naši predkovia využívali vo svojom živote známe príslovie: „Prikrývam sa len takou perinou, na akú mám.“ Dnes to už väčšinou neplatí. Úplnou samozrejmosťou sa stali pôžičky, úvery, lízingy. Pokým ich ľudia využívajú v norme a v súlade so svojimi možnosťami, tak sa nič nepríjemné v ich živote nedeje. No stále pribúdajú tí, ktorí si svoje reálne možnosti nevedia správne vyhodnotiť a ich zadĺženie neustále narastá. To vyvoláva stres, napätie, depresie, neustále naháňanie sa za ďalšími a ďalšími peniazmi. Potom pribúda nedostatok času na rodinu, na výchovu detí a na budovanie manželského života. Deti túto skutočnosť veľmi citlivo vnímajú a po určitej dobe nadobúdajú presvedčenie, že svet musí len takto fungovať. Neskôr sa to prenáša aj do ich vlastného života v podobe veľkého množstva krúžkov, v túžbe mať čoraz viac všetkého. Myslia si, že v tomto spočíva podstata života. Je to spôsobené tým, že mnohí rodičia si pletú lásku s úmornou prácou. Myslia si, že veľké množstvo materiálnych vecí im zabezpečí dobrý život a že keď už budú mať všetkého veľa, tak potom konečne začnú skutočne žiť. Neuvedomujú si, že na tejto ceste za materiálnym uspokojením veľmi často prichádzajú o dobré vzťahy v rodine a citovú blízkosť. A deti túžia hlavne po citovej blízkosti. A keď ju nemajú, tak ju potrebujú rýchlo naplniť niečím iným. A môže to byť napríkald aj veľká túžba po dokonalosti, ktorá keď je veľmi prehnaná, odoberá nielen energiu, ale aj mení náladu a ničí zdravie.
3 | Nevedia zmeniť svoj život
Ak chce človek zmeniť svoj život, musí zmeniť sám seba. Ináč to nefunguje. Deťom dáva zmysel iba to, čo konkrétne vidia okolo seba. Slová a vety, ktoré rodičia hovoria, si veľmi nevšímajú. Čo robia rodičia, robia aj deti. Čomu veria rodičia, tomu veria aj deti. Takto to proste funguje. Ak vám energiu odoberá množstvo práce a kvôli nej už nemáte vôbec čas a energiu na rodinu a výchovu detí, tak to zmeňte. John a Linda Friel odporúčajú rodičom, aby v prípade, keď už napríklad nevládzu splácať hypotéku na veľký a drahý dom, aby ho jednoducho predali a kúpili si menší. Je samozrejmé, že zo začiatku ich to bude trápiť a budú sa cítiť zle, ale po určitej dobe zistia, že sú šťastnejší, pokojnejší a veselší. „Tento váš čin zostane v pamäťovej banke vašich detí na celý život. Budú žiť s pocitom, že ony a rodina boli pre vás vždy na prvom mieste,“ upozorňujú John a Linda Friel.
4 | Nevedia sa úprimne s deťmi porozprávať o ich skutočných potrebách
Niekedy sa deťom naozaj veľmi uľaví, keď sa ich rodič povie. „Chcem sa s tebou porozprávať o tom, ako sa cítiš, čo ťa najviac zaujíma, či nie je toho na teba veľa.“ Keď to poviete takto na rovinu, dieťa pochopí, že vám na ňom naozaj záleží. Alebo môžete povedať: „Vidím, že ťa niečo trápi. Nechceš sa o tom so mnou porozprávať?“ Niekedy stačí úprimný záujem, porozumenie a život dieťaťa sa môže úplne zmeniť k tomu lepšiemu. Veľa detí znáša svoje preťaženie len preto, aby urobili radosť rodičom, aby im takto ukázali svoju lásku.
5 | Nevedia si uvedomiť, že ich dieťa má skutočne problém
Niektorí rodičia si nechcú pripustiť, že ich dieťa má problém. To, že sa s ním niečo deje, odsúvajú na vedľajšiu koľaj, myslia si, že si vymýšľa a nemajú chuť nič riešiť. A kým sa problém odkladá, dieťaťu sa môže postupne zhoršovať prospech, môže stratiť záujem o veci, ktoré ho doteraz tešili, môžu sa u neho prejaviť výbuchy hnevu či úzkosti, ktoré už silno signalizujú, že sa niečo deje. Ak ste si všimli, že vaše dieťa mení svoju náladu veľmi často, neignorujte to. Môže to byť prvý signál, ktorý vám napovie, že sa niečo deje. Mierna náladovosť je samozrejme tolerovaná, ale ak je dieťa veľmi smutné, nekomunikuje a ignoruje okolie, toto depresívne ladenie dieťaťa môže byť príznakom vážnejšieho problému. A tým problémom môže byť už spomínaná preťaženosť, ktorú mu spôsobili rodičia alebo aj ono samo. A možno sa do stavu preťaženosti dostalo len preto, lebo chcelo svojim rodičom dokázať svoju lásku, chcelo ich nejako zaujať alebo im chcelo preukázať stopercentnú poslušnosť, aby boli dokonale šťastní.
Existuje niekoľko príčin, prečo sú dnešné deti preťažené. Niekedy ich preťažujú rodičia, lebo sú presvedčení, že len vďaka tomu, že budú toho čo najviac vedieť, budú v živote dokonale šťastné. Niekedy sa však samotné deti rozhodnú preťažovať samy. Nerobia to len preto, lebo sú veľmi ctižiadostivé, chcú si splniť nejaký veľký sen alebo sa chcú určitým spôsobom odlíšiť od svojich rovesníkov. Robia to aj preto, lebo sa to naučili od svojich rodičov. Niekedy zase im chcú svojou dokonalosťou buď dokazovať svoju lásku, alebo takýmto spôsobom o lásku rodičov prosia.
ZDROJ: John Friel, Linda Friel: Sedm největších rodičovských omylů
