Partnerské vzťahy sa menia a sú dynamické. Strieda sa v nich potreba byť si blízko, mať istotu, ale chceme zažívať i dobrodružstvá a napätie. Keď sme od seba ďaleko, túžime po sebe. Prílišná blízkosť zase vedie k túžbe po odlúčení. Ako teda nájsť vo vzťahu rovnováhu?
Všetci prichádzame na svet s vrodenou potrebou blízkosti, stálosti, bezpečia a intimity. Ale tiež máme potrebu dobrodružstva, poznávania a vášne. Každý človek má určité priania. A keď vytvoríme pár, musíme svoje priania, motivácie, obavy zosúladiť s druhým človekom. Ľudia sa na seba nalaďujú. Z výskumov vyplýva, že sa to deje aj na fyziologickej úrovni. Poznáte to možno z porád. Keď príde niekto veľmi nervózny, dokáže to preniesť na všetkých okolo seba. Fínsky terapeut Jaakko Seikkula vo výskume zistil, že ľudia si vzájomne zlaďujú svoj dych, tepovú frekvenciu, ale aj vodivosť kože. Keď sa ľudia stretnú, tak sa aj ich telá musia na seba napojiť. Aj preto môžu byť začiatky stretnutí, najmä nového páru, trochu roztržité. Každý človek má inú frekvenciu a ovplyvňujú to aj predchádzajúce stretnutia s ľuďmi, s ktorými bol v kontakte.
Naše vzťahy ovplyvňuje kontaktný cyklus
Psychologička Nela Wurmová vysvetľuje, že kontaktný cyklus predstavuje naplňovanie potrieb ľudí v určitých cykloch. „Človek je napríklad v nejakom nulovom stave, potom príde nejaký podnet a my si to uvedomíme, mobilizujeme sily, ideme do akcie. Potom prichádza fáza stiahnutia sa a integrácie. V procese integrácie môžeme pociťovať rôzne pocity, napríklad uvoľnenie alebo potrebu spracovať to, čo sme prežili,“ upozorňuje psychologička. Aj vo vzťahoch sa pohybujeme v kontaktných cykloch. Niekedy potrebujeme v partnerstve veľkú blízkosť a inokedy sa potrebujeme stiahnuť a byť viac sami so sebou. Kvalita vzťahu sa odvíja aj od toho, či sme v týchto potrebách na seba dobre naladení alebo má každý z dvojice tieto potreby iným spôsobom nastavené.
Čo pomáha pri vzájomnom nalaďovaní sa?
Ak sa chceme dobre na seba naladiť a byť v partnerstve vzájomne zosúladení niekedy môže pomôcť napríklad to, že dokážeme druhého človeka naplno počúvať a dokážeme mu venovať plnú pozornosť. Jeden z najväčších úspechov v komunikácii je ten, keď dokážeme osobu počúvať nielen ušami, ale aj srdcom. Lenže na to, aby sme dokázali partnera/partnerku počúvať, je potrebná okrem iného aj pokora. S pokorou totiž rastie aj schopnosť počúvať iných. Ak je v človeku viac pýchy ako pokory, tak sa nedokáže dobre sústrediť na iného človeka, lebo má neustále pocit, že len jeho život je ten najdôležitejší. Sústredené počúvanie nespočíva v tom, aby sme dávali pozor, kedy sa ten druhý odmlčí a aby sme v tej chvíli začali rozprávať my. Dobré je na chvíľu mlčať a dať šancu rozprávať tomu druhému. Budete prekvapení, koľko sa toho dozviete. Počúvanie môže poskytnúť puto intimity, ktorá prehlbuje vzájomné spojenie partnerov. Keď sú dvaja zamilovaní a ešte sa dobre nepoznajú, tak tento proces funguje dobre. Neskôr sa však často stáva problémom vo vzťahu. Niekedy netreba veľké slová ani veľké materiálne dary, aby ste toho druhého presvedčili o tom, ako ho milujete. Už len samotné sústredené počúvanie je natoľko aktívna činnosť, ktorá veľa napovedá, aký vzťah máte k danej osobe. Niektorí ľudia si však myslia, že popri počúvaní toho druhého zvládnu ešte písať SMS, telefonovať, pozerať televíziu alebo sa hrať počítačovú hru. Práve tieto činnosti dávajú najavo, že osobu, s ktorou komunikujete, si veľmi nevážite. A v opačnom prípade, keď so záujmom počúvate, pozeráte sa priamo na človeka a vyjadrujete skutočný záujem, tak vtedy tomu druhému prejavujete lásku. V takejto situácii už potom nie sú potrebné ďalšie dôkazy. Je potrebné si uvedomiť, že práve v takýchto chvíľach robíte pre vzťah maximum, lebo ste dali jasne najavo, že partner/partnerka má pre vás obrovskú hodnotu.
Vzájomná blízkosť tiež pomáha pri vzájomnom nalaďovaní sa
Blízkosť so sebou nesie zraniteľnosť. Niektorí ľudia ju vedia prijať, iní nie. To, do akej miery vieme prijať blízkosť, závisí aj od našich vzťahov s rodičmi.V ideálnom prípade reagujú rodičia na potreby dieťaťa dobre. Napríklad mama si všimne, že dieťaťu spadne hračka, vráti mu ju na hranie a ešte sa mu pokojne prihovorí. Ak rodičia pozorní nie sú a dieťa je opakovane zraňované, nie sú naplňované jeho potreby. Potom aj v dospelosti môže blízke vzťahy považovať za nebezpečné. V dospelosti potom síce túži po blízkosti, ale trochu sa bojí zranenia. A existujú aj ľudia, ktorí to potom s partnerskými vzťahmi vzdajú úplne. Radšej zostávajú sami.
Prečo niekedy túžime po ľuďoch viac, keď s nami nie sú, ako keď s nami sú?
Belgická psychoterapeutka Esther Perel robila výskum vo viac ako 20 krajinách. Pýtala sa ľudí, že kedy ich partner/partnerka najaviac priťahuje. Väčšinou odpovedali, že keď je preč, teda vtedy, keď s nimi nie je. Ďalšia odpoveď bola, že keď vidia partnera/partnerku pri činnostiach, ktoré ich veľmi bavia a sú v nich dobrí. Esther Perel vysvetľuje, že je to spôsobené našou predstavivosťou. Myslí si, že predstavivosť človeku dáva obrovské množstvo vášne bez toho, aby sme dotyčného človeka mali pri sebe. Zistila tiež, že niekedy predstavivosť k vášni nabáda viac ako situácie s partnermi v konkrétnej realite.
Aby vzťah v dnešnej dobe mohol prežiť, musia na ňom cielen pracovať obidvaja partneri. Musia sa vedieť na seba naladiť, aktívne komunikovať a byť empatickí.Ak toto dokážu uskutočňovať, tak väčšinou vedia aj správne odhadnúť, čo partner/partnerka práve v danej chvíli potrebuje. Nerobí im problém odhadnúť, či túži po samote, spoločných chvíľach alebo chce okoreniť vzťah nejakým dobrodružstvom.
