Chcete naučiť žiakov riešiť problémy? Vyskúšajte problémové vyučovanie

Na rozdiel od tradičného vyučovania, kde učiteľ odovzdáva žiakom hotové vedomosti, pri problémovom vyučovaní učiteľ stavia žiaka pred úlohy, ktoré musí riešiť sám. Pri problémovom vyučovaní žiak akoby sám objavoval poznatky, prvky systému a vzťahy medzi nimi.

Vďaka problémovému vyučovaniu je podmienené tvorivé myslenie a žiak dokáže aplikovať teoretické poznatky do praktickej roviny. Problémové vyučovanie predstavuje taký  typ vyučovania, pri ktorom žiaci samostatne riešia teoretické alebo praktické problémy, teda žiak je viac činný ako učiteľ. Na vyučovacej hodine pri problémovom vyučovaní žiaci vykonávajú rôzne samostatné práce, besedujú, diskutujú, argumentujú a komentujú. Výsledkom ich činnosti je nový poznatok, jeho objavenie a formulácia. Podstatou problémového vyučovania je vytváranie problémových situácií a usmerňovanie činnosti žiaka pri samostatnom riešení úloh. Na hodinách prevláda pozorovanie, vnímanie, porovnávanie, abstrakcia, analýza, syntéza, dokazovanie a zovšeobecňovanie. Hlavným prínosom problémového vyučovania je motivácia žiaka, rozvoj jeho tvorivosti, aktivity, samostatnosti, komunikácie, zodpovednosť za svoju prácu alebo za prácu skupiny.

Metódy, ktoré môžete využiť v rámci problémového vyučovania

Problémové vyučovanie možno realizovať prostredníctvom týchto metód:

• problémový výklad
• heuristicka metóda
• výskumná metóda

Problémový výklad

Ak majú žiaci tvorivo myslieť, tak najskôr im treba ukázať, ako tvorivé myslenie prebieha. Potrebné je ukázať, ako daný problém vznikol a ako sa vytyčovali hypotézy, aké spory vznikali pri ich objavovaní a ako sa stanovené hypotézy obhajovali. Problémový výklad je pre žiakov školou myslenia. Vedie ho síce učiteľ, ale vedie ho otvorene, obracia sa k žiakom s otázkami, na ktoré nie sú potrebné hlasné odpovede, ale ktoré povzbudzujú myslenie. Ak sa majú žiaci naučiť samostatne tvorivo myslieť, treba im ukázať, ako tvorivé myslenie prebieha, a v tom spočíva  podstata problémového výkladu. Učiteľ ukazuje,  ako problém vo vede vznikol, analyzuje  spôsob  riešenia  problému v jeho skutočných protikladoch, poukazuje na myšlienkový postup vedcov pri jeho riešení. Žiaci  sledujú logiku riešenia problému a tým si osvojujú jednotlivé etapy riešenia  problému v  jeho celostnej, komplexnej podobe. Problémový výklad umožňuje učiteľovi žiakov zainteresovať do vedeckého objavovania a hľadania pravdy, uvádzať ich do laboratória vedeckého myslenia. Problémový výklad sa konkretizuje najmä metódou výkladu, spojenou s metódou demonštrovania a pozorovania.

Heuristická metóda

Názov metódy je odvodený od gréckeho „heuréka", teda  našiel som. Žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov, metód práce, t.j. na osvojovaní si učiva. Neriešia samostatne celé úlohy, ale len ich časti, kroky. Medzi heuristické metódy sú zaradené i didaktické hry. Cieľom heuristickej metódy je pomôcť žiakovi vyvarovať sa poznaných typov myšlienkových chýb, zbytočných slepých ciest pri hľadaní riešenia a podnecovať ho k využitiu vlastného tvorivého potenciálu. Žiak sa učí  touto metódou ako má postupovať pri jednotlivých krokoch riešenia problémov, v jednotlivých etapách skúmania. Pomocou heuristickej metódy si žiak  osvojuje:

• schopnosť vidieť problémy,
• zostaviť samostatne nájdený dôkaz,
• vyvodzovať závery riešenia,
• vyslovovať predpoklady riešenia,
• zostaviť plán overenia správnosti riešenia a pod.

Úlohou žiaka je pozorne vnímať úlohu,  premyslieť si jej podmienky, riešiť časť úlohy pri využívaní  doterajších vedomostí, kontrolovať svoje riešenie, zdôvodniť postup svojej činnosti a svoje konanie. Pritom však činnosť plánuje a organizuje učiteľ, študenti neriešia samostatne celé úlohy, ale len ich časti - etapy, kroky riešenia. Heuristická metóda sa môže realizovať metódou riešenia úloh, rozhovorom, demonštrovaním, prácou s knihou, didaktickými hrami a pod.

Výskumná metóda

Činnosť žiakov v rámci výskumných metód sa svojím charakterom a etapami najviac blíži k výskumnej práci vedca. O výskumnej metóde v rámci školy hovoríme i vtedy, keď žiaci riešia problémy, ktoré veda už vyriešila a nové sú len zo subjektívneho hľadiska žiakov.

Jej ciele možno zhrnúť takto:

• naučiť žiakov ovládať metódy vedeckého poznávania,
• vytvárať a rozvíjať vlastnosti tvorivej činnosti,
• prebúdzať záujem, potrebu činnosti a konania tohto druhu,
• vytvárať hlboké a trvalo osvojené vedomosti, ktoré možno operatívne a pružne používať.

Riešenie úloh prostredníctvom výskumných metód je zložené z  jednotlivých etáp výskumného procesu. Žiak by mal prejsť všetkými etapami:

• pozorovanie a štúdium faktov a javov,
• vymedzenie problémov a ich ujasnenie,
• formulovanie hypotéz,
• zostavenie výskumného plánu,
• spracovanie plánu na dopĺňanie údajov súvisiacich so skúmanými javmi,
• formulácia získaných údajov,
• previerka riešenia,
• praktické závery o možnom a nutnom použití získaných poznatkov.

Prostredníctvom výskumných metód žiaci postupne zvládajú jednotlivé prvky tvorivej činnosti. Výskumná metóda sa konkretizuje vo výchovno-vzdelávacom procese metódou riešenia úloh, prácou s knihou a predovšetkým problémovým vyučovaním.

Ako vytvoriť problémovú úlohu?

V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na to, aby žiak vedel získané vedomosti využívať v praktickom živote. Problémové úlohy tvoria základ všetkých aktivizujúcich metód. Učiteľ ich môže zadávať vo všetkých fázach výchovno-vzdelávacieho procesu, a to v rôznej podobe - ústne, písomne, graficky, experimentálne. Môžu byť rôzneho typu. Žiak môže napríklad doplniť neúplný text, usporiadať fakty, objaviť súvislosti medzi pojmami, nájsť a opraviť chybu, nájsť riešenie problému a podobne. Menšou nevýhodou problémových úloh je veľká časová náročnosť a rozdielna schopnosť žiakov problémy vyriešiť. Problémovosť úlohy závisí od viacerých činiteľov: od veku žiaka, od fázy vyučovacieho procesu, do ktorej je úloha zaradená, od vedomostnej úrovne žiakov a podobne. Aby úloha bola problémová, musí spĺňať nasledujúce požiadavky :

1. Musí byť prirodzene spätá s prebraným učivom a musí z neho logicky vyplývať.

2. Má vychádzať z praktickej, životnej situácie, ktorá žiakov upúta.

3. Mala by povzbudzovať ich záujmy a skúsenosti t.j. musí žiaka motivovať.

4. Musí obsahovať neznámy prvok (protirečenie), ktoré je základnou hybnou silou tvorby poznatkov a vyvoláva potrebu splniť úlohu. Najúčinnejšie úlohy predstavujú pre žiakov odhalenia nových príčinno - dôsledkových vzťahov, nových zákonitostí, nových princípov a spôsobov riešenia celej triedy úloh.

5. Musí byť formulovaná tak, aby žiaci jasne videli jej cieľ. Bez znalosti cieľa problémovej úlohy sa stráca dôvod tvorivého myslenia žiakov.

6. Musí zodpovedať intelektuálnym možnostiam žiakov. Musí byť dostatočne zložitá a náročná, no súčasne dostupná pre možnosti žiakov. Musí teda ležať v „zóne najbližšieho vývoja" žiaka.

7. Mala by  obsahovať udané veličiny, ktoré nemajú súvis s jej riešením alebo neúplné údaje. Ak sa učiteľovi podarí sformulovať úlohu tak, že objektívne protirečenie medzi daným a hľadaným sa v žiakovom vedomí zmení na protirečenie medzi známym a neznámym, potom žiak stojí pred problémom.

Postup pri riešení problémových úloh môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz:

• vytvorenie problémovej situácie (porozumenie úlohe),
• analýza problému (určenie známeho a neznámeho, práca s literatúrou),
• formulácia hypotézy (hľadanie nového spôsobu riešenia, tvorba hypotézy),
• preverovanie navrhnutého riešenia (porovnanie s literatúrou, s praxou, u učiteľa),
• vypracovanie záverov riešenia (zhrnutie výsledkov).
   

Štruktúra problémovej hodiny

Pri uplatňovaní problémového vyučovania sú kladené zvýšené nároky na riadenie a organizovanie vyučovania. Tomu musí odpovedať štruktúra vyučovacej hodiny. Má tieto zložky:
 

Organizovanie problémovej situácie

Vytvorenie problémovej úlohy navodzuje problémovú situáciu, teda protirečenie medzi známym a neznámym. Motivácia spočíva v navodení atmosféry, napr. praktického využitia poznatkov získaných riešením problémovej úlohy.

Rozbor obtiaží spojených s riešením problému, vymedzením jednotlivých problémov a určenie postupnosti ich riešenia

• orientácia žiakov v riešenom probléme,
• aktualizácia prv osvojených si vedomostí,
• vymedzenie si dielčích úloh riešenia problému formou otázok, úvah, diskusie.
•  

Postupné riešenie jednotlivých problémov v triede, v skupinách alebo individuálne

Voľba formy závisí od riešeného problému a dispozičného času.

Integrácia výsledkov dielčích úloh a konečné riešenie hlavného problému.

Vzdelanie má dať človeku istotu v spoločenskom aj osobnom živote. Človek sa musí vedieť rýchlo orientovať v meniacej sa skutočnosti, aby vedel na ňu reagovať tvorivým spôsobom, aby vedel správne využívať všetky hodnoty, ktoré mu spoločnosť poskytuje. Riešenie problémových úloh žiakov na takéto vnímanie reality výrazným spôsobom pripravuje.