Rodičia sa od seba líšia. Na to, ako budú vychovávať svoje deti, vplýva viac faktorov. Niektoré sa ovplyvniť dajú, iné nie.
Keď chvíľu napríklad na detskom ihrisku pozorujete rodičov, tak hneď vidíte, že nereagujú rovnako a líšia sa svojím prístupom k deťom. Niektorí vyzerajú uvoľnene, niektorí sú nervózni, iní sa nedajú ničím rozhodiť. Ďalší niečo deťom neustále prikazujú, napomínajú ich, kričia. Existuje väčšie množstvo faktorov, ktoré majú vplyv na to, akými budete rodičmi. Je dobré si ich uvedomiť skôr, ako tá chvíľa nastane. Keď o nich viete, môžete sa nad nimi ešte pred narodením dieťaťa zamyslieť a na niektorých cielene pracovať tak, aby sa zmenili k lepšiemu. Nemôžete zmeniť svoju povahu ani svoje genetické predpoklady, nemôžete sa vrátiť v čase a zmeniť svojich rodičov alebo skúsenosti z detstva. Môžete však prispôsobovať jednotlivým situáciám svoje správanie. Keď si človek uvedomí faktory, ktoré ho formujú, môže si dávať pozor a zabrániť tomu, aby negatívne ovplyvnili jeho vlastné výchovné metódy. Ktoré faktory na rodičov teda vplývajú?
Temperament
Na to, ako rodičia reagujú, má do značnej miery vplyv ich temperament, ktorý sa v priebehu života mení len minimálne. Niektorí ľudia majú miernu povahu, často reagujú flegmaticky, ľahko sa adpatujú na nové situácie a na frustrácie rôzneho druhu väčšinou reagujú pokojne. Iní ľudia sú zase viac hanbliví, na neznáme situácie si zvykajú ťažšie, častejšie sa u nich prejavuje nervozita. Existujú však aj konflitktní ľudia, ktorí sú často aj podráždení, nevedia si takmer z ničoho tešiť, sú tvrdohlaví, výbušní a majú veľký problém prispôsobovať sa zmenám. Tieto znaky charakteru, samozrejme, ovplyvňujú aj výchovu detí. Keď si človek dokáže uvedomiť, aký má temeperament, môže si približne predstaviť, aký štýl výchovy bude pravdepodobne preferovať.
Vplyvy z detstva
Veľa odborníkov hovorí o tom, že akí z nás budú rodičia, sa rozhoduje v našom útlom detstve. Teda spôsob, akým nás naši rodičia vychovajú, vo veľkej miere ovplyvňuje to, ako my budeme vychovávať vlastné deti. Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, mnohí z nás si spomínajú na množstvo viet a spôsobov, ktorými na nás pôsobili naši rodičia. Ak sme mali rodičov, ktorí nám prejavovali bezpodmienečnú lásku, rozprávali sa s nami láskavo a snažili sa náš pochopiť, pravdepodobne aj my sa budeme k našim deťom správať podobným spôsobom. Ak však naši rodičia boli prísni, neustále nás kritizovali, nevedeli sa na svet pozrieť našimi očami, existuje určité nebezpečenstvo, že takto budeme k deťom pristupovať aj my. Ak však nechceme postupovať tak, ako naši rodičia, je potrebné si tento vplyv uvedomiť a potom upraviť naše správanie. Keď človek dostane dobrú výchovu, má ako rodič na začiatku výhodu. Ak ste nemali to šťastie, pravdepodobne to budete mať ťažšie, ale pomôcť vám môže uvedomenie si, že vaše výchovné prístupy budú ovplyvňovať zážitky z detstva, ktoré budete môcť korigovať. Existujú aj takí rodičia, ktorí napríklad prežili veľmi tvrdú výchovu a uvedomujú si to až veľmi silno. V snahe zaistiť, aby ich deti prežili lepšie detstvo než oni sami, ich niekedy až veľmi rozmaznávajú, ustupujú ich rozmarom a boja sa ich upozorňovať na chyby. Môže sa potom stať, že v tejto rodine bude mať rozhodujúce slovo dieťa. Základom by malo byť dosiahnutie správnej rovnováhy, ale to je niekedy veľmi ťažké. Dieťa prežije v ranom období množstvo situácií. Deti, ktoré sa naučia deliť, berú ohľad na iné deti,vedia nadväzovať priateľstvá, postupne získavajú skúsenosti, ktoré im pomôžu nielen v práci, vo vzťahoch s druhými ľuďmi, ale aj vo chvíli, keď sa stanú rodičmi. Naopak deti, ktoré vyrastajú s pocitom, že sú stredom vesmíru, ktoré sú rozmaznané, majú väčší problém si poradiť v reálnom svete.
Vplyv príbuzných a ďalších dospelých
Aj keď nás najväčšou mierou ovplyvňujú rodičia, výrazným spôsobom na nás vplývajú aj starí rodičia, rodinní príslušníci, učitelia, tréneri a tiež tí ľudia, s ktorými prežívame dostatočné množstvo času. Kim Oates vo svojej knihe Dvacet rad rodičům píše, že výskumy detí s dysfunkčných rodín ukázali, že síce tieto deti počas dospievania mali rôzne emocionálne a iné problémy, väčšina z týchto detí zvládla svoj život v dospelosti bez problémov. Keď vedci skúmali, ktorá skupina z týchto detí v dospelosti zvládala svoj život bezproblémovo, ukázalo sa, že to boli tí, v okruhu ktorých sa v detstve okrem rodičov pohybovali aj dospelé osoby s dobrými vlastnosťami. Mohli to byť príbuzní, kamaráti, učitelia a podobne. Vďaka týmto osobám si deti podvedome modelovali vlastné správanie a vyhli sa tak príkladu svojich rodičov. Na týchto príkladoch jasne vidíme, aký silný vplyv môžu mať na život detí i ďalší dospelí ľudia.
Skúsenosti vášho partnera/partnerky
Ak váš partner/partnerka má z detstva dobrú skúsenosť so svojimi rodičmi, môžete sa od neho naučiť vhodné metódy pôsobenia na vlastné deti. Obzvlášť vtedy je to vhodné, keď vaše detstvo bolo problematické.
Temperament vášho dieťaťa a vaša vlastná genetická výbava
Napríklad ak vy máte konfliktnú povahu a vaše dieťa je veľmi pomalé, môže vám to prineisť množstvo sklamaní a zlosti, lebo vaše dieťa sa nebude na veci pozerať rovnako ako vy. Temperament je vrodený a nedá sa zmeniť. Správanie sa zmeniť dá. Nemôžete čakať, že sa zmení povaha vášho dieťaťa, ale ak viete, k akému typu sami patríte, môžete túto informáciu využiť na to, aby ste svoje správanie smerom k dieťaťu adekvátne prispôsobili.
Vaše skúsenosti s prvým dieťaťom
Prvému dieťaťu venujú rodičia veľké množstvo pozornosti a aj vďaka tomu sú tieto deti väčšinou veľmi úspešné. Keď prídu na svet ďalšie deti, rodičia sa stávajú flexibilnejšími. Niekedy sú o niečo menej nároční a prispôsobujú svoje očakávania realite.Väčšinou je to spôsbené aj tým, že majú menej času venovať sa len jednému dieťaťu. Svoj čas musia rozdeliť medzi viaceré deti. S každým ďalším dieťaťom sa skúsenosti rodičov zdokonaľujú.
Zdroj: Kim Oates: Dvacet rad rodičům
