Existujú páry, ktoré ani po rokoch spolužitia nemajú deti. Niektorí nemôžu zo zdravotných dôvodov, no sú i takí, ktorí sa pre život bez detí rozhodnú dobrovoľne. O problematike childfree, teda dobrovoľnom bezdetnom živote, sa verejne veľa nehovorí.
Za posledných sto rokov sa postavenie ženy v spoločnosti zmenilo tak, ako nikdy predtým. V minulosti jediná hodnota ženy spočívala v tom, koľko dokáže porodiť potomkov. Ešte aj v 20. storočí mladé ženy čelili silnému rodinnému a spoločenskému tlaku vydať sa a mať deti. A ak sa im manželstvo a zabezpečenie potomkov do určitého veku nepodarilo, boli vystavené väčšej stigmatizácii ako slobodní muži. Kým v súčasnosti sa založenie rodiny vníma skôr z emocionálneho hľadiska, v minulosti išlo o oveľa viac. Deti mali zabezpečiť pokrvné pokračovanie rodu a udržať rodinný status. Ďalšími motívmi rodičovstva bolo zabezpečiť si dostatok pracovnej sily a opateru na starobu. Termín slobodná matka bol takmer neznámy a spoločensky neprijateľný. Keď aj žena otehotnela ešte za slobodna, pod vplyvom rodiny väčšinou skončila v manželstve. Kvôli spoločenskému statusu aj strachu z vylúčenia z komunity mali deti i ženy, ktoré ich vôbec mať nechceli. Teraz sa predsa len do istej miery pomery zmenili a ženy sa menej boja vybočovať, vyčnievať a nepodliehať diktátu spoločnosti. Dnešná spoločnosť začína byť k bezdetnému životnému štýlu tolerantnejšia. Bezdetnosť žien už nepredstavuje takú stigmu ako v minulosti. Ženy dokážu nájsť naplnenie aj v iných aktivitách než v materstve a zároveň pociťujú, že ich život je plnohodnotný aj predtým, ako sa stanú matkami. No aj napriek tomu, že je iná doba, tak často presadiť si spomínaný životný štýl znamená pre ženy veľký boj. Hoci sa jedná o slobodnú, veľmi osobnú a intímnu voľbu, ak sa k slobodne vybranej bezdetnosti niektorá žena prizná, je veľmi často vystavená obrovskému tlaku rodiny, priateľov a spoločnosti. Mnoho rodinných príslušníkov dlhé roky žije v tom, že si to žena predsa len rozmyslí. Deje sa to hlavne vtedy, keď sa pre childfree rozhodla žena v mladom veku. Medzi najobvyklejšie argumenty proti childfree patrí, že si to žena v budúcnosti určite rozmyslí a potom už bude neskoro. Iste, môže sa to stať. Je ale potrebné si uvedomiť, že existujú aj iné formy realizácie ako biologické materstvo. V každom prípade je to vec slobodnej voľby. A pri osobnej voľbe človek musí počítať aj s následkami. V tomto prípade ide o následky súvisiace s tým, že v starobe partneri môžu ľutovať, že sa pre dieťa nerozhodli. Niektorí nechcú deti kvôli ekonomickej a politickej nestabilite vo svete. Ďalší argument spočíva v tom, že partneri nechcú preľudňovať planétu, a preto nechcú deti. Mnohí z týchto ľudí si chcú radšej deti adoptovať, lebo vychádzajú z toho, že na svete je veľa sirôt. Existuje aj taká skupina childfree, ktorej zástanci sú presvedčení, že nemajú odvahu priviesť dieťa do tohto sebeckého, súťaživého, nespravodlivého a arogantného sveta. Nech je už ich dôvod akýkoľvek, najväčší problém zástancov childfree spočíva v tom, že vyčnievajú z radu a mnohí ľudia pre ich názory nemajú pochopenie. Ani médiá nie sú k nim naklonené. Je to nová sociologická téma, a tak spoločnosť ani nevie, ako vlastne na ňu reagovať. A tak childfree musia svoju voľbu neustále obhajovať a stretávajú sa s nepochopením a často aj agresiou či aroganciou.
Je rozdiel medzi tým, či dieťa nechce žena alebo muž
Mnohé výskumy potvrdzujú, že je veľký rozdiel, ak sa k dobrovoľnej bezdetnosti prizná žena a ak muž. Žena je spoločnosťou viac spájaná s deťmi než muž. Tento pohľad vychádza z biologického základu v tehotenstve, z pôrodu a z obdobia, ktoré je spojené s dojčením. Od toho, že žena dieťa nosí a porodí, sa jej automaticky pripisuje aj to, že by mala mať aj väčšiu túžbu po dieťati. A ak tá túžba u nej nie je, okolie ju často považuje za psychicku chorú.
O mnohých bezdetných ľuďoch si okolie myslí, že sú egoisti a kariéristi
Argument sebeckosti má základ hneď v dvoch rovinách. Tou prvou je predstava, že dobrovoľne bezdetní sa vlastne nechcú o niekoho starať, niekomu venovať svoj čas, v podstate sa s niekým rozdeliť. Teda sú sebeckí voči potenciálnemu dieťaťu. Tou druhou je vnímanie dobrovoľne bezdetných, že parazitujú na štáte, pretože mu nechcú dať nového občana. Paradoxne však práve veľa bezdetných ľudí pracuje v charite, pomáhajú v mnohých organizáciách úplne zadarmo a sú pozitívne naklonení zachraňovať celú Zem. Z výskumu, ktorý robila Věra Musilová na Univerzite Karlovej, vyplynulo, že rozhodne neplatí, že by sa každý dobrovoľne bezdetný človek zameriaval len na kariérny rast. Respondenti mali pomerne pestré zastúpenie v oblasti zamestnania. Proti stereotypu o karierizme sa ale často ohradzovali, hoci nepopierali, že jedným z ich životných cieľov je mať zamestnanie, ktoré ich baví. Nechápali však, prečo by vlastne také životné ciele mali byť hodnotené negatívne. Výskum celkove ukázal, že tí, ktorí sa rozhodli pre cielenú bezdetnosť vôbec nie sú tými, ktorí nemajú radi deti. Často je opak pravdou, pretože mnohí z nich pomáhajú pri výchove detí v iných rodinách, v školách, v rámci rôznych krúžkov alebo záujmových útvarov. Tiež nie je pravda, že sú to bezcitní a zlí ľudia, ako si mnohí myslia. Výskum ukázal, že väčšina respondentov sa prejavovala ako veľmi milí, láskaví a tolerantní ľudia. Ukázalo sa však, že sa u nich nevyskytuje prirodzená túžba po vlastných deťoch.
K trendu childfree žien prispieva aj nastavenie sociálnej politiky
K trendu childfree žien prispieva aj nastavenie sociálnej politiky európskych štátov. Benefity spojené s materskou podporou sa vytrácajú, ženy sú nútené čo najskôr sa vrátiť do práce, aby o ňu neprišli. Úspešné ženy s vysokým príjmom zase zle znášajú, že počas materskej dovolenky sú finančne závislé od svojich partnerov alebo sa rapídne znížila ich životná úroveň. Masívnu podporu štátu si pamätajú akurát tak rodičia detí Husákovej generácie. Moderné ženy sú dnes orientované na kariéru, spoločenský status a vlastnú ekonomickú nezávislosť. V tejto situácii preto nie je vôbec vylúčené, že v budúcnosti sa trend bezdetných ešte zvýši.
Mať deti je voľba. Je to voľba, ktorá ovplyvní celý život, a to navždy. Preto by bolo dobré k tomu aj tak pristupovať a zamyslieť sa nad tým, či naše voľby skutočne vychádzajú z nás alebo či len slepo nasledujeme sociálne vzorce a nechávame sa spoločnosťou vmanipulovať do situácie, ktorú si vlastne neprajeme. Hodnota ženy je vrodená, automatická a nezávislá na tom, či je vydatá alebo či má deti.
