Profesor psychológie L. Steinberg: 10 zásad, ktoré používajú dobrí rodičia

Spoliehať sa len na inštinkty väčšinou nestačí, dobré je poznať aj efektívne spôsoby výchovy.
Spoliehať sa len na inštinkty väčšinou nestačí, dobré je poznať aj efektívne spôsoby výchovy. / Foto: Bigstock

Každý rodič túži vychovať samostatné, šťastné a nerozmaznané dieťa. Ako to však dosiahnuť? Spoliehať sa len na inštinkty väčšinou nestačí, dobré je poznať aj efektívne spôsoby. Možno vám pomôže niekoľko rád profesora psychológie Laurenca Steinberga.

 

Základné pravidlá, ktoré by mali rodičia pri výchove detí používať, zhrnul profesor psychológie na Temple University in Philadelphia Laurence Steinberg vo svojej knihe  The Ten Basic Principles of Good Parenting. Tieto jednoduchú pravidlá pomáhajú rodičom na celom svete riešiť rôzne ťažké alebo neobvyklé situácie a hlavne zvyšujú rodičovské sebavedomie. Steinberg zistil, že základné princípy efektívneho rodičovstva sú jednoduché, univerzálne a vzťahujú sa na všetkých rodičov a deti. „Dobré rodičovstvo pomáha podporovať u detí empatiu, čestnosť, sebadôveru, sebaovládanie, láskavosť, spoluprácu a veselosť,“ hovorí Steinberg. Podporuje tiež intelektuálnu zvedavosť, motiváciu a túžbu dosiahnuť určité ciele. Pomáha chrániť deti pred rozvojom úzkosti, depresiou, poruchami príjmu potravy, antisociálnym správaním a konzumovaním alkoholu či drog. Profesor upozorňuje hlavne na to, že rodič musí mať výborný vzťah s dieťaťom. Ak existuje takýto vzťah, dieťa je ochotné rodiča počúvať. „Ak nemáte dobrý vzťah so svojím dieťaťom, nebude vás počúvať. Ak máte dobrý vzťah, dieťa má tendenciu vám dôverovať, počúva vaše názory a súhlasí s nimi. V opačnom prípade vás dieťa ignoruje,“ upozorňuje Laurence Steinberg.

 

1 | Buďte vzorom

Z toho, čo sami robíte, sa dieťa naučí oveľa viac, než budete dlhé hodiny niečo vysvetľovať. Vaše deti vás neustále sledujú. Možno až tak veľmi nepočúvajú, čo hovoríte, ale neustále sledujú, čo robíte. Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, suseda, priateľa a podobne. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať, ako riešiť najrôznejšie situácie. Súčasťou osvojovania si rolí je aj osvojovanie si noriem, vzorcov, hodnôt. 

 

2 | Lásky nie je nikdy dosť

Laurence Steinberg upozorňuje na to, že tým, že dieťa veľmi muilujete, nikdy ho nerozmaznávate. Rodičia by sa nemali báť prejavovať svoje city. „Láska nie je to, čo by dieťa pokazilo. To, že je dieťa nevychované, je zvyčajne dôsledok toho, že dieťa dostáva namiesto lásky hračky, zhovievavosť, znížené očakávanie alebo materiálne veci," hovorí Laurence Steinberg.

 

3 | Buďte súčasťou života dieťaťa

Všímajte si, čo dieťa robí, čo ho najviac zaujíma a skúste niektoré činnosti robiť spolu s ním. Byť zapojeným rodičom si vyžaduje čas a je to ťažká práca. Často to znamená i prehodnotenie a nové usporiadanie hodnôt či priorít. Niekedy je to i obeta, že robíte práve to, čo chce robiť vaše dieťa a nerobíte to, čo chcete robiť vy. Nie je však nič krajšie ako to, keď dokážete byť pri dieťati fyzicky i psychicky, celou svojou dušou. Deti to vedia veľmi rýchlo vycítiť, či ste srdcom a mysľou skutočne pri nich.

 

4 | Prispôsobujte svoju výchovu meniacim sa situáciám

Rodičia sa musia zmieriť s tým, že to, čo fungovalo na trojročné dieťa, nefunguje na desaťročné dieťa. Flexibilita je veľmi užitočný nástroj vo výchove. Najideálnejšie je snažiť sa dokonale spoznať svoje dieťa a výchovu prispôsobovať jeho reálnym možnostiam. Ak majú rodičia aspoň základné znalosti o rozdielnych možnostiach detí v rôznom veku, pomáha im to vytvárať si realistické očakávania, stanovovať jasné pravidlá a hranice, ktoré zamedzujú mnohým konfliktom a napätým situáciám v rodine, pretože zodpovedajú schopnostiam a možnostiam ich dieťaťa. Aj inteligencia zohráva svoju úlohu. Ak je šesťročné dieťa intelektuálne na úrovni štvorročného dieťaťa, tak rodič musí svoje očakávania prispôsobovať tejto úrovni. Niekedy však deti zase prekvapia opačným spôsobom. Často urobia i také veci, ktoré by nikto od nich nečakal. Berte túto skutočnosť na vedomie a podporujte dieťa v tom, v čom je výborné, ale nezabúdajte tiež na to, že citový vývoj nemusí postupovať rovnakým tempom ako vývoj intelektuálny. Aj keď šesťročné dieťa ráta príklady ako desaťročné, v citovej oblasti to môže predsa len byť šesťročné dieťa.

 

5 | Stanovte pravidlá

Laurence Steinberg v súvislosti s týmto upozorňuje na to, aby rodičia boli dôslední v dodržiavaní pravidiel. Nestačí ich len stanoviť, dôležité je aj kontrolovať ich doržiavanie.Treba byť dôslední odmalička. Nedá sa začať s pravidlami v neskoršom veku. Pravidlá  nemá rado ani mnoho dospelých, ale pravda je taká, že bez nich by veľa vecí nefungovalo. Deťom je potrebné ich určiť čo najskôr, aby sa postupne učili sebadisciplíne. Hranice sú v tomto chaotickom svete pre dieťa viac ako potrebné. Naučia ho, ako vychádzať s ľuďmi vo svojom okolí, vážiť si svoje i cudzie zdravie a dajú dieťaťu pocit bezpečia. Dieťa, ktoré nepozná hranice a pravidlá, neuveriteľne komplikuje každodenný život celej rodiny. Ak chcete, aby  dieťa určité pravidlá  akceptovalo, musíte mať jasno v tom, čo vyžadujete hlavne vy. Ak sa na nich  zhodujú obaja rodičia a vyžadujú to isté, akceptovanie hraníc sa deti naučia ľahšie a rýchlejšie.

 

6 | Veďte deti k samostatnosti

Povzbudzujte deti k tomu, aby čo najviac vecí robili samy a aby sa nebáli skúšať aj nové veci. Podľa profesora práve v tomto spočíva najlepšia príprava na reálny život. Pri výchove k samostatnosti využívajte túžbu dieťaťa po poznaní, jeho potrebu zamestnania, sklon k napodobňovaniu a jeho úsilie o samostatnosť. Preto každý rodič by mal malému dieťaťu dožičiť a umožniť čo najviac samostatnosti, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samo. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie a jeho úsilie pokúsiť sa o to. Keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru. Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov. Sebavedomie dieťaťa rodič veľmi podporí, ak mu vysloví uznanie, obdiv a pochvalu.

 

7 | Buďte dôslední

Nemeňte často pravidlá. Deti musia vedieť, čo majú očakávať a podľa čoho sa majú riadiť. Toto im pomáha v tom, že sa cítia menej zmätené. Laurence Steinberg hovorí, že mnohí rodičia majú problém práve s dôslednosťou a pravidlá menia každú chvíľu. „Ak sa vaše pravidlá menia zo dňa na deň nepredvídateľným spôsobom alebo ak ich presadzujete len občasne, nevhodné správanie dieťaťa je vaše vina a nie jeho,“ tvrdí profesor. Pravidlá  môžu fungovať naozaj len v prípade, že sa dôsledne dodržiavajú. Reč je o rešpektujúcich, nie nezmyselných pravidlách, ktoré by rodič používal ako prostriedok vlastnej dominancie nad dieťaťom. Dôslednosť je následný nevyhnutný krok k pozitívnej zmene. V prípade dieťaťa a rodiča, je dôslednosť výhradne na rodičovi. Nemusí to byť príjemné, najmä zo začiatku. Preto treba vymyslieť pravidlá, o ktorých rodič vie, že ich bude schopný dodržať.

 

8 | Vyhnite sa hnevu a fyzickým trestom

Laurence Steinberg upozorňuje rodičov, aby sa vyhli fyzickým trestom a veľkému hnevu. Odporúča, že najprv je potrebné upokojiť svoje vlastné emócie a potom vychovávať. „Existuje veľa dôkazov, že výprask spôsobuje agresiu u detí, čo môže viesť k problémom so vzťahmi s inými deťmi a tiež k tomu, že budú šikanovať alebo budú šikanované,“ radí rodičom.

 

9 | Vysvetľujte svoje rozhodnutia

Keď sa dieťa pýta, prečo ste sa rozhodli konať určitým spôsobom, tak mu to vysvetlite. Argument, v ktorom poviete, že som tak povedala či rozhodla, nie je vhodné používať.

 

10 | K deťom pristupujte s rešpektom

Ak chcete, aby vás deti rešpektovali, tak rešpektujte aj vy ich. Laurence Steinberg hovorí: „Mali by ste dať svojmu dieťaťu rovnaké zdvorilosti, aké by ste dali komukoľvek inému. Zdvorilo sa s ním porozprávajte. Rešpektujte jeho názor. Venujte pozornosť tomu, keď sa s vami rozpráva. S láskou sa k nemu pridajte. Pokúste sa ho potešiť, keď môžete. Tak, ako sa vy budete správať k vašim deťom, ony sa budú tak správať k ďalším deťom a k ostatným ľuďom.“

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Disciplína detí
Zdieľať na facebooku