Počítač, notebook, smartfón... Všetky tieto a ďalšie zariadenia nám poskytujú dostatok priestoru na komunikáciu a rýchlu dostupnosť. Do akej miery je však zdravé byť každému neustále k dispozícii a kedy je dobré sa zastaviť a komunikáciu si viac premyslieť?
V minulosti ľudia mali radosť, keď poštár zaklopal na dvere a priniesol pohľadnicu. Tešili sme sa tiež, keď zazvonil telefón a naša radosť bola nekonečná, keď sa objavili prvé e- maily či smsky. Dnes je však už situácia iná. Mnohí ľudia už neznášajú svoj vyzváňací tón v mobile alebo ich rozčuľuje každá nová správa. Z toho veľkého množstva komunikačných možností sú mnohí už presýtení. Snažia sa nájsť určitú zdravú rovnováhu. To znamená, že si začínajú viac vyberať, komu odpovedať na správu budú a komu nie, kedy hovor prijmú a kedy sa tvária, že sú nedostupní. Niektorým sa to darí lepšie, iným nie.
V súčasnosti sa viac preferujú správy pred telefonovaním
Hlavne mladí ľudia radšej píšu správy, ako telefonujú. Súvisí to hlavne s tým, že citová zaangažovanosť pri správe nemusí byť taká výrazná ako pri telefonovaní. Taktiež ľudia, ktorí majú určité sociálne fóbie neradi telefonujú.Tejto nechuti telefonovať sa začínajú prispôsobovať aj firmy a organizácie, ktoré svojim zamestnancom viac posielajú e-maily. Na túto skutočnosť poukázala aj štúdia, mobilnej siete O2, kde sa uvádza, že telefonovanie predstavuje až piatu činnosť v poradí, ktorú ľudia v súvislosti s mobilmi využívajú. Užívatelia smartfónov trávia viac času prehliadaním internetu (25 minút denne), pôsobením na sociálnych sieťach (17 minút denne), hraním hier (13 minút denne), počúvaním hudby (16 minút denne) a telefonovaním (12 minút). Ďalší dôvod, prečo si ľudia radšej píšu, ako telefonujú je aj ten, že sa snažia rešpektovať súkromie toho druhého. Pri písaní správ sa neočakáva okamžitá spätná reakcia, a to sa často javí ako obrovská výhoda. Pri telefonovaní ide o vyrušenie, na správy môžeme odpovedať vtedy, keď máme čas. Ľudia si akoby viac začali uvedomovať, že nechcú rušiť iných, pretože automaticky predpokladajú, že každý má povinností čoraz viac a viac. Textové správy majú radi aj preto, lebo ich môžu hromadne odosielať.
Ľudia sa viac rozhodujú, s kým a kedy budú telefonovať
V súčasnosti je trend taký, že ľudia väčšinou zdvihnú telefón vtedy, keď volá niekto zo zamestnania, menej rodinným príslušníkom alebo kamarátom. Je to spôsobené tým, že hovory týkajúce sa zamestnania považujú za samozrejmú súčasť svojej práce, až tak veľmi ich nevyrušujú. Telefonovanie s priateľmi a rodinnými príslušníkmi má v sebe väčší emocionálny náboj a práve preto tieto hovory mnohí považujú za veľmi rušivý faktor v práci. Komunikácia, ktorú sprevádzajú aj emócie, je oveľa ťažšia, a preto ľudia niekedy musia premýšľať nad tým, či práve v tej chvíli náladu na ňu majú alebo nie. Pracovné telefonáty väčšinou obsahujú len informácie o splnení určitých úloh, a preto niekedy až tak veľmi nezaťažujú. Existujú tiež ľudia, ktorí v čase svojej práce vypínajú mobil alebo počítač úplne, pretože nechcú byť rozptylovaní akýmikoľvek správami či vyzváňaním mobilu. Ľudia si čoraz viac začínajú vážiť chvíle, v ktorých sa musia maximálne sústrediť, a tak sa predpokladá, že bude čoraz častejší jav aj to, že si ich budú počas takýchto situácií vypínať úplne. Niektorí zase situáciu riešia tak, že si nechávajú zapnuté len zvonenie, keby niekto telefonoval a ostatné upozornenia si vypínajú. Uvedomujú si, že predsa počas dňa nemusia hneď na všetko reagovať. Čoraz viac ľudí si uvedomuje svoju závislosť na telefónoch a učia sa tento problém riešiť. Podľa štúdie, ktorú urobil Tomi Ahonen, expert na digitálne technológie, človek skontroluje priemerne svoj smartfón približne 150-krát za pracovný deň, približne raz za 6,5 minúty. Podľa štúdie sme sa dostali už tak ďaleko, že pozeráme do mobilu počas jedenia, v kúpeľni, počas jazdy autom, pri pozeraní filmov, v posteli. Pre mnohých užívateľov smartfónov je telefón poslednou vecou, ktorú kontrolujú v noci pred spaním a prvou, ktorú chytia do rúk po zobudení.
Keď sa chystáte telefonovať, uvedomte si, ako sa práve cítite
Štúdia Michaela Krausa z Yale University School of Management zistila, že pri odhaľovaní emócií nám lepšie slúži sluch ako zrak. Kraus zistil, že sme presnejší pri určovaní citového rozpoloženia inej osoby, keď počujeme jej hlas, ako keď sa pozeráme na jej tvár. Sluchom môžeme rozlíšiť hnev od strachu a smútku, úctu od súcitu, záujmu od nezáujmu a nadšenie od rozpakov. Inými slovami povedané, možno zistíte lepšie pri telefonovaní, v akom emocionálnom stave je vaša blízka osoba, ako keď sa s ňou stretnete osobne. To isté môže o nás zistiť druhý človek. Z uvedeného vyplýva, že ak nie sme zrovna psychicky na tom najlepšie, lepšie je netelefonovať, pretože kvôli zlej nálade môžeme na niekoho negatívne vplývať. A okrem toho môže sa nám stať i to, že povieme niečo, čo nás môže neskôr mrzieť. Lepšie je, keď sa najprv upokojíme, veci premyslíme a zavoláme naspäť o hodinu alebo dve. To isté však platí aj pri správach. Vždy je lepšie na smsku reagovať neskôr, ako pod vplyvom negatívnych emócií komplikovať nejakú situáciu a pokaziť si vzťahy s ľuďmi, na ktorých nám záleží. Takto sa dá vyhnúť mnohým konfliktom. Umenie takýmto spôsobom regulovať komunikáciu je jedným z najväčších umení v medziľudských vzťahoch. Niekedy je naozaj veľmi dôležité vedieť sa zastaviť, upokojiť sa a situáciu si premyslieť. Potom, keď sa nálada zlepší, komunikácia môže prebehnúť srdečnejšie a efektívnejšie.
